Pre zlepšenie služieb používa tento web - ako dnes už takmer všetky - tzv. cookie. Návštevou webu automaticky vyjadruješ tvoj súhlas s používaním týchto súborov.

Please enable JS

Naozaj si myslíš, že vieš o mne niečo, čo nikto iný nevie? Vážne?!

naozaj si myslíš, že vieš o mne niečo, čo nikto iný nevie?

Naozaj si myslíš, že vieš o mne niečo, čo nikto iný nevie? Vážne?!

19 júl 2017 / Autor:  / Andy Morávek - môj svet

Som si vedomý toho, že som divný. * Vážne. Tvrdia to mnohí a mám dosť rozumu a sebauvedomenia na to, aby som si to všimol aj ja sám. Okrem kôpky iných vecí som divný aj v tom, že o mne a o mojom živote v princípe nič netajím. Tvrdím jedno: nielenže kde-kade na webe,

ale primárne najmä v mojich vlastných blogoch

si hocikto o mne môže prečítať úplne čokoľvek.

Snáď s výnimkou veľkosti môjho penisu - i keď aj tú na patričnom mieste v súvislosti s točením porna naznačujem. (Isto, že ju neuvádzam presne. Nikoho to nezaujíma a niečo môže zostať pre moju potenciálnu budúcu partnerku niečím ako "prekvapenie". Veď napokon prípadný - z niekoho pohľadu - eventuálne menší rozmer môžu kompenzovať iné jeho prednosti či zvláštnosti. Teda aspoň sa snažím nahovárať si to...)

V mojej minulosti ani v aktuálnom živote

neexistuje nič, o čom by som nebol schopný rozprávať sa

pokojne aj s úplne cudzím človekom. Prečo, to vysvetlím o máličko neskôr. Prirodzene, nie som zasa úplný idiot, aby som zverejňoval každý môj aktuálny pohyb resp. miesto môjho pobytu v každej chvíli. A to napriek tomu, že môj byt - keď v ňom aj nič skutočne hodnotné či objektívne cenné, kvôli čomu by sa oplatilo liezť doňho, nemám - mám zabezpečený v maximálnej možnej miere.

Za nezmysly, pičoviny aj chrapúnstva, ktoré som v minulosti navyvádzal, sa teoreticky môžem hanbiť, ale už ich nezmením a teda nie je veľmi čo riešiť. Priestupky a možno až trestné činy z minulosti zostanú buď neodhalenými alebo sa medzičasom stali premlčanými, ergo tiež nie je ďalej čo riešiť. A priznať sa k čomukoľvek, čo som niekedy vyviedol… v tom vlastne ja osobne nevidím žiadne hrdinstvo. Vlastne sám občas natrafím na tú vtipnú skutočnosť, keď niekto žije v presvedčení o tom, že nejaké jeho tajomstvo zostáva neodhalené, zatiaľ čo jeho "priatelia" sa na tom za jeho chrbtom dobre bavia.

Mne osobne môže byť a aj je úplne ukradnutý názor kohokoľvek na mňa

Lebo ak máš (nech si ktokoľvek) so mnou čo len najmenší problém, je to TVOJ problém, nie môj. Zapodievaj, prípadne tráp sa ním teda TY. Ja to robiť nemienim. Neprinieslo by mi to do života absolútne nič okrem zbytočne zabitého času, počas ktorého sa môžem zapodievať čímkoľvek podstatne produktívnejším či prospešnejším. Ak by aj malo ísť "len" o to, akou (novou) polohou či praktikou prekvapím večer v posteli moju aktuálnu partnerku.

Človek má podľa môjho presvedčenia ľutovať len to, čo nezažil

Považujem až za neskutočne zbytočné ľutovať čokoľvek z minulosti. Ak máš do niečoho podobného vkladať energiu, vlož ju keď-tak radšej do tvorby stroja na cestovanie v čase, aby si to, čo z vlastnej minulosti ľutuješ, mohol zmeniť. A ak považuješ cestovanie v čase za nemožné, vyjeb sa na minulosť.

A konečne sa dostávam k dôvodu toho, prečo všetko o mne a o mojom živote zverejňujem. Jednou vetou:

aby na mňa nikto nikdy nič nemohol vytiahnuť.

Za účelom ublížiť či aspoň uškodiť mi tým. Napríklad až za mnou raz v budúcnosti, keď (zasa) budem mať krásny, pevný, tzv. vážny vzťah niekto príde s hrozbou, že mojej partnerke prezradí, že a ako presne som ako 30-ročný nezrelý chrapúň podvádzal moju vtedajšiu priateľku, prosto ho odkážem na môj vlastný blog, kde si môže detaily o tom, ktoré ani sám dovtedy nepoznal, prečítať rovnako, ako si ich prečítalo iks stoviek čitateľov pred ním.

Považujem za zbytočné čokoľvek zo života tajiť

Čo sa mojej minulosti týka preto, lebo zastávam názor - a denno-denná realita vrátane praxe z oblasti môjho pôsobenia, z erotického priemyslu, ma v ňom utvrdzuje - že všetko sa raz prevalí. Že skôr či neskôr

vyplávajú na povrch všetky prešľapy, ktoré sme v živote navyvádzali

a čím skôr o nich budú ľudia, na ktorých názore ti (lebo mne ani nie) záleží vedieť, tým skôr sa s nimi môžu vysporiadať a zmieriť. Alebo aj nie, prirodzene - no v tom prípade nepatria do tvojho života. (Pôvodne som chcel napísať, nech idú do piče. Lenže ono aj to, že sa niekto s niečím nezmieri, má zrejme svoj dôvod a malo to tak byť. Určite aj ten fakt je súčasťou niekoho karmy: mojej, jeho alebo nás oboch.)

Navyše zastávam názor, že neprezradiť o sebe niečo závažné (resp. čokoľvek, čo som zatajil, čím viac alebo menej vedome sám dávam najavo, že to za závažné považujem a tajiť to vyslovene chcem)

je to isté ako vyslovene a priamo klamať do očí,

a o tom, že klamstvo je svinstvo, snáď netreba polemizovať. Lebo ak sa o tomto fakte mieniš prieť, zabil/a si úplne zbytočne čas čítaním tohto textu. Ja osobne som klamstvo všeobecne vytlačil z môjho života niekedy po 30-tom roku veku a môžem napísať, že je to vyslovene oslobodzujúce. Hlavne si vôbec

netreba pamätať, o čom a ako človek komu konkrétne klamal.

A to znamená veľa ušetrenej mozgovej námahy. No a čo sa týka súčasnosti, tam zasa z toho titulu, že nerobím nič, z čoho by som ja sám mal výčitky svedomia a zároveň nič (teraz už nie), čo by neschvaľoval slovenský zákon. Je škoda, že sú to tak rozdielne skutočnosti - etika (či už nejaká taká "moja" vlastná alebo všeobecná) a zákon. Ale to len na okraj, lebo to už by bolo zamyslením hodným ďalšieho blogu. Ale asi pre iného autora.


* Apropo, byť divným ma vyslovene baví. Majoritná časť ľudstva je "normálna", štandardná a ja sa rád líšim. Aj toto je jednou z foriem toho, ako to dosahujem a preto mi to robí radosť. Je aj to divné? Okej, beriem - ale aspoň som si toho sám o sebe vedomý.


Články súvisiace podľa značiek


Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Priestor pre tvoj komentár, správu alebo odkaz

Dôsledne si skontroluj hlavne tvoju mailovú adresu, ak očakávaš relevantnú a kompetentnú odpoveď na tvoj dotaz. :-)