Pre zlepšenie služieb používa tento web - ako dnes už takmer všetky - tzv. cookie. Návštevou webu automaticky vyjadruješ tvoj súhlas s používaním týchto súborov.

Please enable JS

Vazektómia ako priveľké sústo pre tzv. hustých slovenských mužov

vazektómia ako priveľké sústo pre tzv. hustých slovenských mužov

Vazektómia ako priveľké sústo pre tzv. hustých slovenských mužov

08 jún 2017 / Autor:  / Andy Morávek - môj svet

Vazektómia je krok, ktorý mužovi do života prinesie len a len pozitíva. Chlap NEstratí ani štipku mužnosti či potencie, NEubudne mu ani najmenší kúsok libida a NEzostanú mu na tele ani na duši žiadne stopy (pretože cca centimeter a pol dlhú jazvičku, zamaskovanú buď ochlpením

a / alebo stratenú v záhyboch voľnej kože semenníkov nepovažujem za stopu, hodnú zmienky). Toto som jednoducho musel vystreliť hneď na úvod.

Tento blog vznikol kvázi na objednávku, na dopyt. Ľudia v mojom okolí spravidla vedia, že

mám vazektómiu a občas sa na mňa obracajú s otázkami

na detaily, o ktorých na slovensky píšucom webe nenachádzajú dokopy nič alebo ešte o trocha menej. Z kontextu už som za tých viac ako desať rokov od môjho zákroku stihol pochopiť, že slovenskí chlapi majú najväčšiu hrôzu zo straty nejakej záhadnej "mužnosti" (u rôznych hipsterských a podobne drsno mužne stavaných typov obava naozaj odôvodnená). Osobne sa domnievam, že my, chlapi sme jednoducho tak trocha "priposratí" z operácie ako takej (princíp "smrteľného soplíka" asi nikomu nemusím objasňovať) a tie oficiálne udávané dôvody na obavy zo sterilizácie sú len maskovaním zbabelosti pred skalpelom. Totiž, všetky tie vyššie zmienené argumenty proti vazektómii plus hromady ďalších už boli každému s čo i len minimálnym záujmom a informovaní sa o téme dávno vyvrátené ešte väčšou hromadou článkov. V mojich očiach zostávajú pevnými a nespochybniteľnými jediné dva argumenty proti mužskej sterilizácii: za prvé

seriózny záujem alebo aspoň túžba mať ešte nejaké to dieťa

a za druhé absencia gúľ na vykonanie zákroku (logicky, nie gúľ vo fyzickom zmysle). O ostatnom je zbytočné baviť sa.

Ako som už zmienil: ja osobne som bol operovaný, zdá sa mi, v roku 2005, čím chcem napísať, že postupy, technika aj všetko ostatné okolo operácií a zdravotnej starostlivosti všeobecne za ten čas výrazne pokročilo. (Nechajme teraz bokom polemiku nad tým, že "Slovensko..." a považujme aspoň pre účelu tohto článku určitý všeobecný vývoj a progres za neodvratný.) Už pred tými viac ako desiatimi rokmi bol celý

zákrok podviazania semenovodov otázkou max. dvoch hodín

od momentu vstupu na kliniku do momentu odchodu z nej – a to po vlastných, prirodzene. Čo sa bolesti týka: nech sa mi zoči-voči postaví a nahlas sa prizná osoba mužského pohlavia (lebo to nie je "chlap" ani "muž"), ktorá má problém zniesť dva vpichy ihlou a aj to nie do svalu, ale len do tukového podkožia. Nič iné totiž necítiť, resp. nie do miery, ktorá by stála za viacslovnú zmienku.

A to ani po zákroku. Nejaké citeľné ťažkosti, opuchy, podkožné výrony, pichanie vo vnútri (údajne zo stehov na semenovodoch…) ani nič podobné som ani v najmenšej miere nezažil. Už nejaké

dve hodiny po vazektómii som sám odšoféroval trasu Trenčín - Bratislava

a to bez akéhokoľvek problému. Vo voľných nohaviciach, prirodzene, lebo cieleným masochistom a ani zbytočným hrdinom tiež nie som.

O tom, čím je vlastne vazektómia z lekárskeho hľadiska,

písať nechcem. Lebo článkov na túto tému je aj na už zmienenom "slovenskom webe" hromada. Namiesto toho zodpoviem pár otázok, ktoré mi položila istá kamarátka. Zaujímalo ju napr., či sa mi

po vazektómii znížilo libido, či utrpela moja chuť na sex.

Žiaľ, nie. Fakt je, že by som niečo podobné v istej malej alebo ešte lepšie kontrolovanej a nejakým spôsobom nastaviteľnej miere bol býval vyslovene privítal. Ale nie. S mojím vzťahom k sexu podviazanie semenovodov a tým spôsobená neplodnosť ani nepohlo. A úprimne napísané, vlastne ani nevidím súvislosť. Príde mi to rovnako absurdné ako očakávať, že sa niekomu zmenší chuť na cigaretu, keď sa rozhodne stať sa vegetariánom.

Prečo som sa ja sám rozhodol dať sa sterilizovať vazektómiou?

Odkedy sexuálne žijem, absolútne postrádam niečo ako otcovský pud. Niežeby som si nevedel predstaviť vychovávať nejaké dieťa (mať partnerku s dieťatkom, adoptovať si spolu nejaké a pod.), len necítim potrebu

priviesť na tento preplnený svet ďalšie, keď je ich tu toľko,

ktoré by sa šanci žiť v usporiadanej rodine a pod niekoho ochrannými krídlami určite prinajmenšom potešili. Napriek rečiam o negatívnom demografickom vývoji, ktorý spôsobí, že na moju penziu nebude mať kto robiť, striktne zastávam názor, že

zemeguľa sa doslova šialeným tempom premnožuje.

Na začiatku nášho letopočtu, teda v roku 0 nás bolo smiešnych 170 miliónikov. Okolo roku 1900 (ubehli takmer 2 tisícročia) to boli necelé dve miliardy, po ďalších 50 rokoch necelé tri, no a na prelome tisícročí (čiže zasa po uplynutí polstoročnice) už TAKMER SEDEM MILIÁRD (!) ľudí. Pokým teda v prvej polovici minulého storočia pribudla JEDNA miliarda hladných krkov, v tej druhej už to bolo miliárd ŠESŤ. Za päťdesiat rokov! Treba k tomu niečo dodať? Navyše, kto z nás,

mladých ľudí skutočne verí v nejakú penziu od tohto štátu?

Ale no tak… Osobne som pevne presvedčený o tom, že pri dnešnom tempe už o nejakých 10, max. 20 rokov budú fondy sociálnej poisťovne dávno kompletne a spoľahlivo rozkradnuté. A kde je ešte čas môjho nástupu na dôchodok... Ergo, nech to znie akokoľvek pragmaticky, sprosto, nepochopiteľne či šialeno, priviesť na tento svet (ďalšie) dieťa by v mojom prípade bolo jedine tak naplnením pudov nejakej ženy, s čím sa nedokážem a odmietam stotožniť.

A áno, vážim si to veľmi relatívne vlastné pohodlie, ktoré by mi potomok šmahom ruky rozbil na atómy. (I keď stojím si za mojím vyjadrením o výchove nejakého dieťaťa z odstavca vyššie.)

Vazektómia je dokonalo neškodnou a najspoľahlivejšou antikoncepciou,

akú dnešná medicína pozná. Vývoj tej mužskej sa za ostatných desať rokov nijako, ale doslova nijako nepohol a najdôveryhodnejšou ženskou je hormonálna, ktorá je takou, ako je - čo si budeme nahovárať: prosto hormonálny "sajrajt" s hromadou viac alebo menej verejne známych nepriaznivých vedľajších účinkov. Pragmaticky vzaté, moja potenciálna partnerka by mi vlastne mohla a mala byť

vďačná za to, že ju užívania neprirodzených hormónov definitívne ušetrím.

Na Slovensku je z mne nepochopiteľných príčin mužská sterilizácia málo preskúmaným strašiakom, zatiaľ čo tutohľa na Novom Zélande sa nadpolovičná väčšina (skutočne až 55 percent) pánov vo veku nad 40 rokov necháva operovať. A v Spojených štátoch (Bože, to naozaj žijeme až v takej prdeli sveta?)

je vazektómia niečím podobne bežným ako obriezka.

A tu zasa natrafila kosa na kameň, pretože aké percento "priposratej" mužskej populácie u nás urobilo a robí tento zdravotne, hygienicky, bezpečnostne a aj esteticky maximálne pozitívny krok? Neviem to presne (podľa podobných štatistík, ktorých som sa dopátral, môj osobný odhad je medzi 10-timi a 15-timi percentami), ale spýtam sa ináč: koľko obrezaných mužov ty osobne poznáš? A hneď máme lepšiu predstavu, však?


Články súvisiace podľa značiek


Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Priestor pre tvoj komentár, správu alebo odkaz

Dôsledne si skontroluj hlavne tvoju mailovú adresu, ak očakávaš relevantnú a kompetentnú odpoveď na tvoj dotaz. :-)