Svet Dominiky a Andyho

Darovanie krvi zadarmo je hrdinstvom, plazma za peniaze už hanbou?!

Je pre mňa veľmi zaujímavým fakt, že kým som kedysi istú činnosť robil doma, na Slovensku a nič som za ňu nechcel, bol som za hrdinu. A keď teraz takmer presne to isté robím v Rakúsku a nechám si za to (viac-menej symbolicky) zaplatiť, zrazu už som od toho všemožne odrádzaný.

Píšem v podstate o darovaní krvi. Skutočnosť, že celá táto zdanlivo (okej, čiastočne aj reálne) humanitárna záležitosť je jedným obrovským farmaceutickým biznisom, sa medzičasom stala verejným tajomstvom. Zatiaľ zrejme ako-tak stráženým, preto o ňom bežný človek veľa nevygoogli.

Ak ťa téma darovania či skôr predaja plazmy zaujíma z technickej stránky, lebo máš reálny záujem začať s ním, prečítaj si hlavne tento môj článok – nové okno prehliadača.

Na Slovensku funguje systém bezplatného darovania krvi či jej zložiek: plazmy, krvných doštičiek a možno aj ďalších, o ktorých neviem. Darcovia sú tu hýčkaní a titulovaní hrdinami. Ich (donedávna ešte „naše“) výhody a

benefity sú síce pomaly každým rokom okliešťované,

no nejaké predsa len stále sú: osobné voľno z práce, znížené priebehom času z celého dňa na symbolické dve či tri hodinky; zľavnená mhd v Bratislave zo 100% pre držiteľov zlatých Jánskeho plakiet na 90% pre držiteľov tých diamantových; stravný lístok v hodnote pôvodne 200,- Sk (cca € 6.60) plus šumivé vitamíny od všetkých zdravotných poisťovní okrem štátnej (!) oklieštené na lístok v hodnote € 2 atď.

Darovanie resp. predaj plazmy v rakúskom Hainburgu

O bezplatnom darcovstve krvi

sa človek nikde nič negatívne nedočíta. Darca „iba“ krvi si môže túto surovinu nechať odobrať raz za tri mesiace (darkyňa raz za štyri), ako darcu krvných doštičiek ma smeli zavolať na odber raz do mesiaca a aj to stabilne využívali. A bol som za hrdinu, ktorého takmer všetci zamestnanci ružinovského oddelenia Národnej transfúznej stanice (NTS) poznali po mene.

Naopak – a dovolím si to tak nazývať napriek tomu, že je to platené, k čomu napíšem viac o chvíľu – o

darovaní plazmy v susednom rakúskom Hainburgu

človek vygoogli občas aj info nie zvlášť pozitívne. Vlastne najrýchlejšie sa dajú nájsť články, ktoré potenciálneho záujemcu bez predošlej skúsenosti, pre ktorého nie je aktuálne ponúkaných € 25 skutočne životne dôležitých, spoľahlivo odradia. Je teda dosť zjavné, že práve o to ide.

V týchto článkoch sa o darovaní plazmy, pravidelnom či dlhodobejšom, píše najčastejšie v tej súvislosti, že znižuje imunitu. Osobne sa s priemerom takmer jeden odber do týždňa v priebehu piatich mesiacov (marec až júl 2017) považujem za pomerne intenzívneho darcu plazmy. Moja imunita bola vždy výbornou a presne takou aj zostáva. Zimu 2016 / 2017, pred nástupom ktorej som s odbermi začal, som prekonal bez najmenšieho prechladnutia, o niečom vážnejšom ani nepíšuc.

S mojou imunitou darovanie plazmy ani nehlo

Resp. určite nie v negatívnom zmysle. A je zaujímavé, že na nič podobné ma v priebehu obdobia bezplatného darovania krvných doštičiek tomuto štátu nikto neupozornil. Ktovie, prečo.

Len ťažko si totiž predstaviť, že by medzi separáciou plazmy z krvi a separáciou krvných doštičiek, keď priebeh odberu je takmer identický, bol až taký veľký rozdiel. Ten vidím snáď v tom, že pri odbere plazmy z jednej ruky a teda jednou ihlou mi zostáva jazva v jednom lakťovom zhybe. Zatiaľ čo odber trombocytov mne osobne robili napichnutím oboch rúk a jazvy mi tým pádom pribudli dve. A to nie je sťažnosť, iba konštatovanie.

Na zamestnancov ružinovského oddelenia NTS nemôžem napísať ani jediné krivé slovo. Profesionalita je tam na úrovni, ktorá veľmi ďaleko prevyšuje slovenský zdravotnícky priemer. Napichovanie žíl majú kočky tohto strediska natrénované špičkovo. Avšak profesionalita personálu a organizácia celého odberového centra Europlasma v Hainburgu, len 20km vzdialeného od Bratislavy – to je ešte o poznanie vyšší level. Podobnú

úroveň som zažil iba za môjho života vo Švajčiarsku

na prelome milénia. Málokde a máločo som videl fungovať efektívnejšie, úctivejšie, veselšie a pohodovejšie. Písať o tom by som mohol na celú A4-ku, ale nepovažujem to za potrebné. Zložím ešte malý „hold“ manažérom tohto pracoviska, ktorými sú – predpokladám – domáci Rakúšania, zatiaľ čo odhadom 95% zamestnancov je národnosti slovenskej. Čo by mne osobne, ktorý komunikujem plynulo nemecky, bolo úplne ukradnuté. No ak dovediem ako nových darcov priateľku či kamarátov, je fajn doviesť ich medzi slovensky komunikujúcich ľudí. Zvlášť v takomto prípade, keď ide o niečo bežnému človeku natoľko „príjemné“, ako je odber krvi.

Nemôžem tiež nepochváliť slovenské zdravotníčky

a troch, možno piatich zdravotníkov, ktorí nás, darcov obsluhujú. Toto mi nebude nikto, kto to nezažil doslova a do písmena na vlastnej koži, veriť. No smrteľne vážne píšem, že títo ľudia vedia napichnúť žilu tou „konsky“ hrubou ihlou dokonalo bezbolestne. Úplne vážne, ani trocha nezveličujem.

Čo sa odmeny za darovanie plazmy v Hainburgu týka:

vidím ho z dvoch strán. Na tej jednej je skutočnosť, že mne osobne trvá celý jeden odberový „cyklus“ takmer presne tri a pol hodiny. Spravidla 09.30 odchádzam z domu, odkráčam na Mlynské Nivy, kde presne 10.00 sadnem na autobus Slovaklines smer letisko Schwechat (Viedeň). S tým, že termín odberu som si vopred rezervoval cez online systém na 10.30. Samotný odber mne konkrétne (keďže závisí od rýchlosti odberu a množstva separovanej plazmy, ktoré pri mojej váhe cca 75kg činí 829ml) trvá 40 minút. No a 12.55 odchádza rovnaký autobus naspäť. Pričom medzičasom si niekedy odskočím do Hofer-u na druhej strane cesty (doslova)

po kvalitný rakúsky syr či podstieľkové vajíčka

za vynikajúcu cenu. Za spiatočný, rovnako cez internet kúpený lístok, dám cca € 2. Jedným odberom plazmy si teda prilepším o základných zhruba € 23. To nie je veľa, ale je to v prepočte viac ako € 5 za hodinu netto. O takej sadzbe napr. pokladníčky v bratislavských supermarketoch len snívajú.

Na druhej strane Europlasma robí (ako sa zatiaľ zdá) každý mesiac nejakú akciu. V októbri a v novembri tou akciou bolo, že ak som daroval plazmu v priebehu týchto dvoch mesiacov spolu desaťkrát, dostal som desaťkrát € 20 (vtedy), k tomu pri treťom odbere prémiu € 20. To bola

kompenzácia nákladov za prvú návštevu

odberového centra, ktorá sa skladala iba zo zdravotnej prehliadky a z toho titulu nebola honorovanou. K tomu prémiu € 10 po piatom (nakoľko som presne vtedy s predajom plazmy začínal) a € 20 po desiatom odbere. No a hlavný bonus € 50 ako prémia za 10 odberov behom októbra a novembra 2015. Suma sumárum po odrátaní cestovného: presne € 280 netto. Ergo

mesačné prilepšenie vo výške € 140 čistého

a k tomu bonus v podobe niektorých neporovnateľne kvalitnejších potravín z rakúskeho sortimentu. Toľko k finančnej stránke darovania či vlastne správne vyjadrené k predaju plazmy v Rakúsku.

Miernu únavu som pociťoval asi hodinu či dve

len po úplne prvých odberoch. A to po nejakých troch či štyroch. Únavu toho charakteru, že som sa radšej venoval práci na počítači než kondičnému behu okolo Kuchajdy. Nič tragické a hlavne: ako píšem, týkalo sa to iba zopár prvých odberov. Po pár týždňoch tento efekt úplne a definitívne zmizol a dnes nemám problém robiť v deň odberu plazmy čokoľvek a akokoľvek intenzívne. I keď bežať maratón si po darovaní plazmy netrúfnem. Ale to si zatiaľ netrúfnem ani za štandardných okolností.

Ak uvažuješ o tom, skúsiť darovať plazmu za odmenu,

obráť sa na mňa cez ja@AndyMoravek.sk alebo cez môj profil na facebook-u (stačí kliknúť na známu ikonku dolu pod článkom) a ja ti ponúknem výhodu, ktorú ti neponúkne nikto iný.


Mimochodom, cestovať do Hainburgu na odber plazmy sa dá, prirodzene, aj autom. V tom prípade je možné buď ponúknuť zvezenie ďalším darcom alebo naopak dohodnúť sa s iným šoférom na zdieľaní jeho cestovných nákladov. To všetko sa dá veľmi jednoducho riešiť cez facebook-ovú skupinu, ktorá sa otvorí v novom okne.

Tagged: ,

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *