Svet Dominiky a Andyho

„Dopiče otálto!“ diktuje mi tento štát. Vážne

Minimálna mzda - alebo prečo radšej platiť dane a odvody mimo Slovenska

Z dôvodov, ktorých vysvetľovanie nie je na tomto mieste predmetným, som si pred istým časom našiel zamestnanie v gastronómii. Za plat rovnajúci sa: minimálna mzda. Kto ma čo len troška pozná, hovorí si v duchu, že je to nezmysel – a má úplnú pravdu, samozrejme. Napriek tomu uvedené tvrdenie sedí. Wtf…?!

Vec sa má nasledovne: reálne som zarábal, prirodzene, podstatne

viac ako je štátom stanovená minimálna mzda

aktuálne vo výške cca € 370 netto. * Mál som ju však „na papieri“. Rozumej mal som tú sumu v pracovnej zmluve a dostával som ju formou oficiálnej zálohy na účet. Všetko ostatné mi bolo

vyplácané v hotovosti na ruku bez akéhokoľvek dokladu

Čiže „na čierno“, mimo kontroly štátnych inštitúcií a mimo akejkoľvek daňovej či odvodovej povinnosti. A nepreukázateľne, čiže bez možnosti zásahu zo strany úradnej moci a tým pádom bez možnosti nápravy či nebodaj postihu zamestnávateľa.

V princípe som tým teoreticky najviac škodil sám sebe:

ukracoval som sa o veľkú časť vlastného dôchodku.

Fakt však je, že neverím, že o tých 25 a možno ešte viac rokov, kedy budem mať nárok naň nastúpiť, bude tento štát mať nejaké peniaze, z ktorých by mi čo len časť z neho vyplácal. V tomto sa spolieham len a len sám na seba a na to, ako si zariadim môj vlastný život a moje finančné toky.

Nemám záujem mudrovať či nebodaj dokonca moralizovať o tom, či je takéto fungovanie výhradne výmyslom nejakého chamtivého mozgu. V snahe ušetriť každé možné euro sám pre seba. Alebo či je k podobnému konaniu

slovenský podnikateľ v podstate nútený štátom

a jeho zákonmi. Pravda je zrejme ako spravidla niekde v strede, ale toto mňa osobne pre účely tohto blogu nezaujíma. Zaráža ma niečo úplne iné. Bol by som totiž zvedavý na to, ako si svoju

finančnú a materiálnu budúcnosť predstavujú mladí ľudia,

ktorí za týchto podmienok pracujú. A že ich nie je málo, keďže týmto spôsobom údajne funguje 99% slovenskej gastronómie aj mnohé ďalšie oblasti. Veď pri zárobku vo výške minimálnej mzdy nemá žiadny človek ani len na ďalekom chudobnom východe – a nie tu v hlavnom meste – ani tú najmenšiu šancu

získať nejaký zaujímavejší (vyšší) úver či nebodaj hypotéku.

Myslím tú ako tak rozumnú a teda bankovú, samozrejme.

Ozaj, napadá mi: žeby za nebankovými finančnými inštitúciami, ktoré z toho brutálne profitujú, boli ľudia s väzbami na štátnych mecenášov? Prevádzkuje snáď nejako viac či menej skryto aspoň niektoré z nebankovkoviek J&T či Penta? Vôbec by ma to neprekvapilo.

Ako teda títo mladí ľudia bývajú a ako do budúcnosti plánujú bývať?! Pokrytecky vzaté mal by som držať hubu a šúchať nohami. Títo ľudia

sú v tomto zmysle nútení platiť si prenájom

a je veľmi pravdepodobné, že do tejto kategórie nájomcov patria aj tí, ktorých ja sám mám na byte, ktorý prenajímam. V tomto smere by som mal uvedeným okolnostiam blahorečiť a tešiť sa. A tiež by som „nemal hrýzť do ruky, čo ma kŕmi“ – a v podstate presne to týmto textom robím. I keď to mojim zámerom vlastne nebolo a nie je.

Nuž, mal by som dosť peňazí na živobytie aj bez tohto konkrétneho príjmu a tiež by sa určite našli aj iní nájomcovia veľkého 3-izbového bytu pri Kuchajde, ergo na skok od Polusu a teda v širšom centre mesta, než mladí zamestnanci s

oficiálne podstatne nižším príjmom než v skutočnosti.

Zostáva však otázka, čo je to za štát a aká budúcnosť ho čaká, keď nastavuje zákony a celý systém vlastného fungovania tak, že tým vyslovene núti vlastných obyvateľov ojebávať a odrbávať ho, kde sa len dá? Ako dlho môže niečo podobné fungovať?

Akú inú možnosť majú na Slovensku mladí ľudia

so skúsenosťami možno práve a len v oblasti gastronómie? Tu by som ako kľúčové videl slovo „Slovensko“. Možnosťou, ktorú ja vidím, teda je rýchlo sa zbaliť a „dopiče otálto“. Tým sa ale vraciame k otázke „… čo je to za štát a aká budúcnosť ho čaká, keď nastavuje zákony a celý systém vlastného fungovania tak, že tým vyslovene núti vlastných obyvateľov…“ Utekať prinajmenšom na istý čas za jeho hranice, aby sa postavili finančne na nohy. A aby vo svojom najproduktívnejšom období života poplatili

desaťtisíce eur na rôznych daniach a odvodoch mimo vlastnej republiky?

Ja sám som tohto živým príkladom a mám síce vo chvíli vzniku tohto článku 41 rokov a život už dosť výrazne nastavený, nasmerovaný a zariadený. No napriek tomu neuplynie týždeň, aby som sa nezamyslel nad ideou dať do prenájmu aj byt, v ktorom aktuálne žijem, zbaliť si základné veci a po cca trinástich rokoch znova na nejaký čas odtiaľto zdupkať.


* Napokon, môže vôbec finančná správa a podobné organizácie štátneho dozoru a kontroly veriť tomu, že niekto v Bratislave – nepíšem o zvyšku Slovenska, ale čisto len o Bratislave – existuje z príjmu vo výške minimálnej mzdy? Pri miestnych cenách služieb, nájmu atď.?!

Tagged: ,

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.