Rozhodnutie medzi partnerom a rodičom je ťažké, no nevyhnutné
Vzťah, partnerstvo, sex

“Pekelné” rozhodnutie: kto by mal byť “bohom” pre zadaného človeka?

Mojich rodičov, sestru, môjho synovca a najnovšie aj moju maličkú neter (ergo moju kompletnú najbližšiu rodinu, moje najužšie pokrvné príbuzenstvo) mám veľmi rád. Nebolo to moje rozhodnutie – je to prosto tak.

Rodičom vždy budem vďačiť za to, že som vôbec na svete. Bez ohľadu na to, že tvrdo pragmaticky a optikou mojej vlastnej viery vzaté neovplyvnili by na tomto fakte nič, lebo ho vlastne stanovil “niekto iný”. A sestra je sestra, ani na tom nie je veľmi čo riešiť.

Sú to ľudia, ku ktorým sa vždy “vrátim” a ku ktorým sa budem utiekať vždy, keď to budem potrebovať. Teda pokým sa so sestrou nerozhádame kvôli dedičstvu, čo sa údajne stáva častejšie, než je spoločensky zdravé. Ale na to máme ešte kopu času. 🙂 Máme všetci dobrý, nekonfliktný a láskyplný vzťah, plný vzájomnej úcty a rešpektu, ku ktorému som bol výchovou (úspešne) vedený.

Keď som však pred istým časom bol postavený pred voľbu, či sa postavím na stranu rodiny alebo mojej vtedajšej priateľky, rozhodol som sa pre priateľku. A toto

rozhodnutie mi prišlo ako niečo úplne prirodzené.

Podrobnosti sporu, do ktorého som bol nechtiac vtiahnutý, nie sú pre účely tohto textu dôležité. Jednoznačným a podstatným faktom je, že som bol postavený pred voľbu, na ktorú stranu sa postavím.

Postavil som sa na stranu môjho životného partnera

Vtedajšieho. Odhliadnime pre účely tohto blogu od faktu, že po dvoch rokoch sa môj vzťah s dotyčnou predsa len rozpadol. Vo chvíli predmetného sporu bol náš vzťah vo fáze, kedy existovalo moje rozhodnutie a odhodlanie zostať s mnou vybranou osobou do konca života, budovať náš vzťah a bojovať zaň. Bola vtedy mojou neoddeliteľnou súčasťou, bola tou,

ktorej očami som sa pozeral na všetko, čo som robil.

Aby som bol presvedčený o tom, že by moje konanie akceptovala a súhlasila s ním.

Podľa môjho presvedčenia práve partner (či ešte “len” v úlohe vážnej priateľky alebo už v role manželky) je tým, komu sa má prispôsobiť a podriadiť môj život, moje fungovanie, každé moje rozhodnutie a všetko moje konanie. Lebo rodičia tu jednak nebudú večne a jednak sú tými, ktorých rola vstupom do života s partnerom klesá na minimum.

Rozhodnutie: má sa človek postaviť za partnera či za rodiča?

Napokon, aj veľmi stará a veľmi múdra kniha (a nemyslím nič typu “Muži sú z Marsu, ženy sú…” – nie, píšem o Biblii) tvrdí:

“Preto muž opustí svojho otca i matku, priľne k svojej žene a budú jedným telom.”

(1. kniha Mojžišova 2:24) Verím, že je to myslené práve v tom kontexte, o ktorom píšem.

Rodičia majú človeka doviesť v živote do určitého bodu, kde ich rola končí alebo sa aspoň veľmi výrazne mení a okliešťuje.

Nastupuje iný životný druh, iný spojenec, iný “ovplyvňovateľ” názorov,

postojov, rozhodnutí atď. Rodičia sú a podľa môjho presvedčenia majú byť vychovávateľmi a učiteľmi, no nie životnými partnermi. A tak, ako sa má pubertálny alebo prinajmenšom aspoň dospelý človek skôr či neskôr postaviť na vlastné nohy a začať existovať samostatne, bez pomocných koliesok v podobe rodičov – tak by mal vplyv týchto rodičov na ktorékoľvek rozhodnutie ich dieťaťa klesnúť na minimum. Pokým sa teda bavíme o psychicky zdravom a po všetkých stránkach plnohodnotnom človeku.

Toto je môj názor, môj postoj, moja viera. A moja snaha dať partnerke pocit, že tým, že sa stala vážnou a plnohodnotnou súčasťou môjho života a môjho sveta, stala sa pre mňa

nespochybniteľne najdôležitejšou osobou v mojom živote.

Rodičov mám, môžem a vždy budem svojim spôsobom a v istom zmysle toho slova milovať. Od určitého životného bodu sa budem o nich starať. Ale vybraný partner je mojou súčasťou a ak má mať vzťah zmysel a smerovanie, ktoré ja osobne od vzťahu očakávam a vyžadujem, musí stáť na prvom mieste. Musím svet vidieť a vnímať aj (vlastne dokonca v prvom rade) jeho očami.

Ako na autora tohto webu na mňa môžeš nazerať optikou podľa vlastnej voľby. Ak budeš chcieť, uvidíš zdanlivo arogantného, holohlavého a výrazne tetovaného grázla. Médiami titulovaného "guruom erotického priemyslu" a za jednu jeho zložku kedysi dokonca stíhaného. Ak sa rozhodneš inak, uvidíš vo mne možno až prekvapivo duchovne založeného človeka s nadhľadom, žijúceho podľa karmických princípov. Fungujúceho vo vlastnom malom svete. Konajúceho s presvedčením, že každý je strojcom vlastnej spokojnosti a že hranica akéhokoľvek konania je presne tam, kde by mohlo uškodiť niekomu inému. Pestovateľa orchideí, držiteľa najvyššej čiže Kňazovického medaily za 100 bezplatných darovaní krvi (iba na Slovensku). Chlapa komunikujúceho na vysokej úrovni, keď aj bez najmenšej servítky pred ústami. Člena Mensy, ktorý nemá problém relevantne použiť vulgarizmus. Šikovného "textára" - blogera, copywritera, spisovateľa. Voľba uhla pohľadu - napokon, tak ako všetkého v živote - je len a len na tebe. A maj na pamäti, že tvoj výber optiky spätne veľa vypovedá o tebe.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *