Vzťah, partnerstvo, sex

„Pekelné“ rozhodnutie: kto by mal byť „bohom“ pre zadaného človeka?

Rozhodnutie medzi partnerom a rodičom je ťažké, no nevyhnutné

Mojich rodičov, sestru a najnovšie aj môjho malého synovca (ergo moju kompletnú najbližšiu rodinu, moje najužšie pokrvné príbuzenstvo) mám veľmi rád. Rodičom vždy budem vďačiť za to, že som vôbec na svete.

Bez ohľadu na to, že tvrdo pragmaticky a optikou mojej vlastnej viery vzaté neovplyvnili by na tomto fakte nič, lebo ho vlastne stanovil „niekto iný“. A sestra je sestra, ani na tom nie je veľmi čo riešiť.

Sú to ľudia, ku ktorým sa vždy „vrátim“ a ku ktorým sa budem utiekať vždy, keď to budem potrebovať. Teda pokým sa so sestrou nerozhádame kvôli dedičstvu, čo sa údajne stáva častejšie, než je spoločensky zdravé. Ale na to máme ešte kopu času. Máme všetci dobrý, nekonfliktný a láskyplný vzťah, plný vzájomnej úcty a rešpektu, ku ktorému som bol výchovou úspešne vedený.

Keď som však pred istým časom bol postavený pred voľbu, či sa postavím na stranu rodiny alebo mojej vtedajšej priateľky, rozhodol som sa pre priateľku. * A toto

rozhodnutie mi prišlo ako niečo úplne prirodzené.

Podrobnosti sporu, do ktorého som bol nechtiac vtiahnutý, nie sú pre účely tohto textu dôležité. Jednoznačným a podstatným faktom je, že som bol postavený pred voľbu, na ktorú stranu sa postavím.

Postavil som sa na stranu môjho životného partnera

Vtedajšieho. Odhliadnime pre účely tohto blogu od faktu, že po dvoch rokoch sa môj vzťah s dotyčnou predsa len rozpadol. Vo chvíli predmetného sporu bol náš vzťah vo fáze, kedy som bol rozhodnutý a odhodlaný zostať s mnou vybranou osobou do konca života, budovať náš vzťah a bojovať zaň. Bola vtedy mojou neoddeliteľnou súčasťou, bola tou,

ktorej očami som sa pozeral na všetko, čo som robil.

Aby som bol presvedčený o tom, že by moje konanie akceptovala a súhlasila s ním. Viem, že toto sa mojej Dominike, mojej budúcej manželke nečíta ľahko ani príjemne. Ale je to minulosť a každý nejakú máme.

Podľa môjho presvedčenia práve partner (či ešte „len“ v úlohe vážnej priateľky alebo už v role manželky) je tým, komu sa má prispôsobiť a podriadiť môj život, moje fungovanie, moje rozhodnutia a moje konanie. Lebo rodičia tu jednak nebudú večne a jednak sú tými, ktorých rola vstupom do života s partnerom klesá na minimum.

Rozhodnutie: má sa človek postaviť za partnera či za rodiča?

Napokon, aj veľmi stará a veľmi múdra kniha (a nemyslím nič typu „Muži sú z Marsu, ženy sú…“ – nie, píšem o Biblii) tvrdí:

„Preto muž opustí svojho otca i matku, priľne k svojej žene a budú jedným telom.“

(1. kniha Mojžišova 2:24) Verím, že je to myslené práve v tom kontexte, o ktorom píšem.

Rodičia majú človeka doviesť v živote do určitého bodu, kde ich rola končí alebo sa aspoň veľmi výrazne mení a okliešťuje.

Nastupuje iný životný druh, iný spojenec, iný „ovplyvňovateľ“ názorov,

postojov, rozhodnutí atď. Rodičia sú a podľa môjho presvedčenia majú byť vychovávateľmi a učiteľmi, no nie životnými partnermi. A tak, ako sa má pubertálny alebo prinajmenšom aspoň dospelý človek skôr či neskôr postaviť na vlastné nohy a začať existovať samostatne, bez pomocných koliesok v podobe rodičov – tak by mal vplyv týchto rodičov na rozhodnutia ich dieťaťa klesnúť na minimum. Pokým sa teda bavíme o psychicky zdravom a po všetkých stránkach plnohodnotnom človeku.

Toto je môj názor, môj postoj, moja viera. A moja snaha dať partnerke pocit, že tým, že sa stala vážnou a plnohodnotnou súčasťou môjho života a môjho sveta, stala sa pre mňa

nespochybniteľne najdôležitejšou osobou v mojom živote.

Rodičov mám, môžem a vždy budem svojim spôsobom a v istom zmysle toho slova milovať. Od určitého životného bodu sa budem o nich starať. Ale vybraný partner je mojou súčasťou a ak má mať vzťah zmysel a smerovanie, ktoré ja osobne od vzťahu očakávam a vyžadujem, musí stáť na prvom mieste. Musím svet vidieť a vnímať aj (vlastne dokonca v prvom rade) jeho očami.


* A nezaváhal by som, či toto rozhodnutie zopakovať. Niky, ver mi, že ak by nám dvom život privial do cesty situáciu, v ktorej by som sa musel rozhodovať na podobnej báze, rozhodnem sa PRE TEBA a to s ešte väčšou istotou než kedykoľvek predtým. Ty si totiž človekom, ktorého chcem po mojom boku. Chceš-nechceš, si mojou budúcou manželkou a ty to vieš.

Tagged: , , , ,

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *