Svet Dominiky a Andyho

Prečo mi chutí horká čierna káva a prečo som prestal byť neverným

Žiť rozumný život na podklade vlastného rozhodnutia

Niektorí tvrdia, že človek sa nemení – iní, že áno. O tom polemizovať nemienim, bolo by to zrejme na dlho. Som však hlboko a pevne presvedčený o tom, že to, ako sa človek správa, čo ako robí, aké renomé má atď., atď. – že to všetko je len a len otázkou jeho vlastného rozumu čiže inteligencie, (seba)uvedomenia a z toho vyplývajúceho rozhodnutia.

Býval som úplne iným človekom, než som teraz. V istých momentoch môjho života som sa na podklade istých okolností uvedomil a urobil som zo seba niekoho iného. (No, „urobil“… To zasa asi nie. Skôr sa domnievam, že som zrejme viac-menej iba nechal vyplávať na povrch moje skutočné „ja“.) Spomínam si na tri takéto okolnosti, mohlo ich však byť aj viac.

Na tú prvú si spomínam len matne, tá sa udiala dávnejšie. To som sa niekedy okolo 27-meho roku môjho života

rozhodol, že už nechcem kradnúť, špekulovať a odrbávať.

Robil som to dovtedy pod vplyvom ľudí okolo mňa, ktorým to prišlo ako niečo normálne a samozrejmé. Ktorí sa na tom bavili a pre ktorých to bolo životným štýlom. (A to nie je žiadna výhovorka, len vysvetlenie.)

Robili sme to ako jednoduchú a pohodlnú formu našej obživy. Nejako som však v istom bode sám od seba pochopil, že zrejme každá aj najmenšia krádež či niečo podobné bude niekde nejakým spôsobom zosobnená nejakému konkrétnemu človeku či ľuďom. Že niekto, nejaký skutočný, reálny človek doplatí na to, že ja som sa bezprácne obohatil.

Niekde hlboko v podvedomí som to vedel aj predtým, samozrejme. Ale bol som lenivý uvažovať nad tým, nechcel som sa tým zapodievať – jednoducho, a to aj pod vplyvom spomínaného „okolia“ odmietal som si to pripustiť. Aby ma

netrápilo svedomie, aby som mohol pokojne spávať.

Čo spôsobilo, že som zrazu nad tým uvažovať začal a že som pochopil dovtedajšiu vlastnú hlúposť, to netuším.

Možno som sa dočítal niečo rukolapnejšie o karme. Možno mi niekto povedal niečo, čo ma predsa len donútilo začať rozmýšľať. Nie je dôležité, ako prišlo k zmene. Výsledným efektom bolo, že som sa otočil o 180° a prestal som s tým. Na 99%. Nemôžem tvrdiť, že na sto – klamal by som sám sebe. Ale odvtedy som v tomto zmysle neurobil nič, na čom by sa nedalo skôr zasmiať a jemne karhavo pokrútiť hlavou, než odsudzovať ma. Lebo takto som sa ROZHODOL na základe toho, že som mal na to dosť ROZUMU a UVEDOMENIA.

Druhý životný zlom nastal u mňa niekedy po tridsiatke, kedy mi oči otvorila vtedajšia priateľka. A tretí cca o ďalších desať rokov neskôr, keď mi to celé znovu potvrdila, ujasnila, vyšperkovala a definitívne nastavila moja úžasná a milovaná terajšia partnerka a verím, že budúca manželka v jednom, Dominika Fabová. Tá ma svojou láskou a argumentmi inšpirovala okrem iného aj k tomu, aby som definitívne ukončil moje pôsobenie v erotickom priemysle. Tí, čo ma poznajú osobne, vedia, že to už je čo povedať. Po pätnástich rokoch…

Ono aj všeobecne vzaté, domnievam sa, že

ženy sú prirodzene múdrejšie čo sa vzťahov týka.

I keď aj medzi ženami sú rozdiely, prirodzene. Ja som mal to šťastie, že som natrafil na žieňa, ktoré je napriek svojmu nižšiemu veku vo vedení chlapa – alebo teda mňa konkrétne určite – múdrejšia než všetky moje predchádzajúce „ex“ dokopy. A vďakabohu, má aj potrebnú snahu a trpezlivosť, keďže so mnou je to niekedy zvlášť ťažké. Viac o tom, za čo presne a konkrétne si moju drahú vážim, v tomto blogu v novom okne.

Rozumný chlap by sa podľa mňa mal nechať svojou partnerkou aspoň do istej miery viesť. Ja osobne som znovu raz mal dosť ROZUMU na to, aby som pochopil, čo a ako a našiel som v tom dokonca niečo ako záľubu či naplnenie. ROZHODOL som sa

byť partnerom, na akého môže byť každá žena hrdá:

oddaným, dôveryhodným, spoľahlivým, verným, žijúcim v prvom rade pre vzťah a kladúcim potreby perspektív partnerstva nad všetko ostatné. Hlavne nad vlastné ego.

(Na tomto mieste zmienim, že v detstve sa mne osobne dostávalo príkladu presne opačného. Môjho otca si napriek všetkému vážim, ale… Napriek neochvejne sa opakujúcemu presviedčaniu o tom, že jeho manželka predsa len mala pravdu – neposlúchol ju snáď nikdy v ničom. V každom božom prípade, na ktorý si spomínam, si urobil po svojom, mojej mamičke napriek. A doplatila na to vždy celá rodina. Napriek tomu sú dodnes a teda po viac ako 45-ich rokoch manželstva stále spolu.)

Na podklade týchto mojich troch veľkých životných zmien a na podklade hromádky malých sa dnes domnievam, že človek vlastným rozumom rozhoduje v živote (takmer) o všetkom. Odhliadnuc od extrémov, takmer nič v živote nemusí byť vyslovene zlé, negatívne, nezvládnuteľné, neznesiteľné či nemožné. Je na nás, ako sa k veciam postavíme a

ako si udalosti okolo nás sami pre seba „prečítame“.

Je obrovský rozdiel medzi postojom „Jesť slimáky?! Fuj, veď to je niečo nechutné! Nerozumiem tomu, ako to vôbec niekto môže dať do úst… Ja by som ani frajerke nedal pusu, keby som vedel, že zjedla slimáka,“ a postojom „Ďakujem, neprosím si. Skúsil som, ale sú na môj vkus príliš mastné. Z času na čas si však dám, keď má chuť na také niečo niekam zájsť. Je to zaujímavá zmena a ktovie: možno obsahujú aj niečo zdravé, čo v inej strave nenájdem.“

Podobne sa dá na podklade rozumného (a rozumového) rozhodnutia postaviť k všeličom v živote. Ja osobne som sa takto rozhodol, že si nebudem

kaziť karmu vedomým ubližovaním iným ľuďom.

Preto som s tým prestal a tento postoj sa stal jednou z mojich hlavných životných zásad. Rozhodol som sa, že nebudem mojej partnerke robiť za chrbtom nič, čo by mne osobne vadilo, ak by mi to urobila ona. A z tohto pravidla som si zasa urobil jednu z hlavných zásad fungovania vzťahu.

Som presvedčený o tom, že keď sa pevne rozhodnem, že nepotrebujem piť kávu s 2 lyžičkami cukru a s mliekom, ale že káva je chutná sama osebe taká, aká naozaj je – teda čierna, tak to tak zo dňa na deň urobím a začnem ju piť čiernu. Že keď sa rozhodnem, že nepotrebujem čumieť na porno a ukájať sa pri tom, keď sa môžem radšej pomilovať s partnerkou – tak sa budeme (občas aj niekoľkokrát) denne milovať a porno stránky mi budú ukradnuté. Alebo, že keď sa (ako žena alebo ako gej, samozrejme) rozhodnem, že z partnerovho ejakulátu v ústach ma nebude napínať, tak mu z času na čas tú radosť urobím a prehltnem to.

Lebo jednoducho mám toľko rozumu, aby som si uvedomil, že: čisté čierne espresso je na rozdiel od „kakavka“ s mliečkom vyslovene zdravé; že masturbácia pri porne odvádza moju pozornosť od zlepšovania sexuálneho života s mojou životnou partnerkou; že prehltnutie semena zatiaľ nikomu nijako neublížilo a niekomu, na kom mi záleží, spôsobí kratučké životné šťastie… Atď., atď., atď. Všetko to totiž

máme len a len v hlave, sami si tvoríme svoj svet

okolo nás. A len my sami máme v rukách nástroje na jeho formovanie.

Svet nie je zlý, ľudia nie sú len sprostí odrbávači, naši šéfovia nás nemusia od rána do večera len rozčuľovať a naše hyperaktívne deti sa nás nepokúšajú priviesť predčasne do hrobu. No toto všetko platí len vtedy, keď sa my sami naším vlastným rozumom rozhodneme, že to tak nie je a nebude. Že svet je nádherné miesto, kde sa občas (a to aj priamo nám)

dejú zlé veci, ktoré nás majú niečo naučiť

a niekam nás posunúť. Že naši šéfovia sú vlastne chudáci, lebo ich manželkám nestačí tých 10 tisíc, ktoré pre nich firma mesačne zarobí a preto nám musia skákať po hlavách, aby sme im zarobili viac. Ináč by totiž pri rozvode prišli o polovicu majetku. Že ten, čo nám v električke ukradol diár s dokladmi a peniazmi sám sebe škaredo zavaril a niekedy v budúcnosti si to zrejme niekde nejako odskáče.

I keď môže to byť aj tak, že nám iba vrátil krivdu, ktorú sme niekedy v minulosti spôsobili my jemu. Lebo aj tak sa dá na veci pozerať: nie cez optiku, že „svet“ ubližuje nám a my tým trpíme. Ale že my sme niečím ublížili „svetu“ a dostalo sa nám spravodlivého vyrovnania.

Tagged: , , , ,

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.