Hosteska Diana a barbier Sebastian: moderná rozprávka
Vlastná próza

Rozprávka o štyroch očiach, no namiesto obvyklých dvoch až v troch farbách

Holohlavý, zato výrazne bradatý Sebastian pracuje ako barbier v malom podniku len pre pánov v širšom centre Bratislavy. Návšteva každej bytosti v sukni tu priťahuje pohľady zamestnancov a vyvoláva zvedavé, často aj prostoreko nahlas vyslovené otázky. (Aktualizované 13. 01. 2024)

Čo potom návšteva síce chladno a odťažito pôsobiacej, ale veľmi peknej a v Sebastianových očiach kurevsky atraktívne a zvodne stavanej mladej dámy…?

Veľmi, ale že veeeľmi dlhé tmavé vlasy, naťahujúce sa rovnými prameňmi takmer až k zadku. Širšia súmerná tvár, pekný a správne veľký nos.

Nie primalý, to náš barbier nikdy nemal rád

Oči (zatiaľ) skryté za veľkými, nákladne pôsobiacimi značkovými okuliarmi.

Ľahké letné šaty nepôsobia lacno ani vulgárne, napriek tomu spoľahlivo predvádzajú dokonalosť postavy: na krok od vychudnutej a preto stále ešte nádherne štíhlej a pevnej, bez akéhokoľvek náznaku bruška. Čo nie je úplne jednoduché ani v tom zjavne mladom veku, ktorý dotyčná musí mať podľa hladučkých lakťov a kolien. Drobnučké prsia, ktoré – čo Sebastian dokázal odhadnúť – tvorili iba tú menšiu časť výplne push-up podprsenky, načrtávali síce až lolitkovský dojem z tohto priemerne vysokého tela. Rozbíjali ho ale neskutočné, dokonalo rovné a krásne letno opálené nohy, oblučký zadok a perfektne žensky tvarované boky. Jednoducho, spodná časť tela nenechávala nikoho na pochybách, že táto ženská je plnokrvnou

samicou, ktorá si dokáže užívať telesné radosti.

Vôňa parfumu z jej vlasov ťahá pozornosť k výrazne krojeným mäsitým perám. Bez rúžu – ale, žiaľ, aj bez úsmevu. Sú vlastne tým jediným, čo je pomimo okuliarov z jej tváre k videniu. Pozornosť púta už len veľká kožená kabelka, perfektne zladená s úplne otvorenými sandálkami na podpätkoch, a ešte snáď dokonalá zhoda farby nechtov rúk a nôh.

Za iných okolností by barbier Sebastian býval vyšiel v ústrety návštevníkovi salóna, ako vedúci zmeny to považuje za svoju povinnosť a za samozrejmosť. V prípade tohto fascinujúceho tmavovlasého zjavu však cielene robí výnimku. Necháva mladšieho, zhodou okolností tiež práve voľného kolegu, aby ich hostku aktívne a výrazne lascívne (nepáčila sa teda zjavne iba jemu) upozornil, že tu zrejme nie je správne. Sám si zatiaľ

ďalej vychutnáva kráľovsky skvostný pohľad.

Sediac v kresle na kolieskach, presúva sa pomaly bližšie k vchodu, pritom však mierne bokom od návštevníčky, mimo jej primárneho zorného poľa. Tá si ho nevšíma, necháva mu priestor na nerušené zbožňovanie jej prstov na nohách. V hlave sa mu spúšťa obraz toho, ako mu ich ležiac na gauči v čakacom kúte ponúka na cmúľanie a odhaľuje mu tým decentný náhľad na farbu jej braziliek. Stobodová predstava.

“Toto ja nebudem vedieť riešiť, Sebastian. Môžeš sa tu mladej dáme venovať ty?”, vytŕha ho nekompetentný kolega zo snenia. Snáď si dá aspoň dolu okuliare, uvažuje Sebastian, kým vstáva.

“Ako vám môžem pomôcť? Ponúkame služby len pre pánov”, oznámil jej ako prvé v snahe ukázať, že je natoľko galantným, aby ju neoberal o čas v prípade, že by potrebovala služby kaderníka.

“Dobrý deň,” mimobratislavský akcent. “Vy ste majiteľ?”

“To nie, som iba vedúcim zmeny – ale mám tu z nás v tejto chvíli najširšie kompetencie.”

“Fajn. Ide mi o to, že v piatok potrebujem na istú reprezentatívnu akciu vychystať troch mladých chalanov. Musia byť perfektne upravení, oholení, učesaní – určite rozumiete, poznáte to.”

“Nevidím v tom žiadny zádrheľ,” teší sa barbier Sebastian, že ju pri tej príležitosti snáď znovu uvidí. Na piatok mu vychádza zmena a keby aj nie, už teraz vie, že ak by sa táto akcia skutočne dohodla, sakra že si to zariadi.

“Háčik by ale mohol byť v tom, že vy máte prevádzkovú dobu do 19.00 a mne tí chalani nastupujú na akciu až na 22.00. Tu neďaleko v Sheratone. Čiže ja by som z organizačných dôvodov potrebovala, aby odtiaľto odchádzali okolo pol desiatej a to už rovnou cestou na miesto akcie. Preto som sa prišla spýtať k vám na možnosť dohody – ste poruke a bolo by teda minimalizované riziko, že sa niekto niekde zatúla cestou do hotela.”

Ešte nejaký čas venuje náš barbier tomu, nechať si vysvetliť ďalšie detaily, aby mohol referovať majiteľke salóna.

V hlave sa mu črtá plán, ktorý mu nakoniec aj vychádza

Telefonicky môže už po pol hodine od odchodu dlhonohej krásavice s každým okom inej farby (lebo skutočne si po chvíli rozhovoru dala dolu okuliare) volať, aby jej oznámil, ako vec vybavil.

“Ak som to dobre odhadol, stačí vám jeden človek… Jasné, že zmáknem troch chalanov do hodiny a pol. Aj s rezervou. Nejde o strihanie alebo úpravu brady, takže v pohode. 20:00 tu budem, so šéfkou je to dohodnuté tak, že tu zostanem kvôli vám a vybavím to ja osobne. Ak prídete presne načas aspoň s jedným z nich, aby som o ôsmej mohol reálne začať, tak krátko po deviatej odchádzate všetci spolu smerom k hotelu. … Presne tak – pani Lukáčová vám bude volať už len ohľadom financií.”

Dohoda klapne aj po finančnej stránke a v piatok po skončení oficiálnej pracovnej doby zostáva Sebastian v salóne. Štvorica síce chvíľu mešká, ale zvyšok akcie už prebieha priam ideálne. V snahe zapôsobiť na tmavovlasú manažérku “hostesov”, ktorej úlohu si behom práce skladá zo začutých informácií, odvádza Sebastian vrcholový výkon. Úprava chlapčenských štíc (po žiadnej brade tu veru niet ani stopy) mu ide pekne odruky a už po prvej hlave je jasné, že času je až priveľa.

Štíhla nádhera nechce prísť na hotel zbytočne skoro

Chalani v prestávke medzi jednotlivými úpravami vybiehajú pred podnik fajčiť a vnútri zostáva dostatok priestoru – v zmysle času aj súkromia – na debatu medzi štyrmi očami, zato až v troch farbách.

“Čo keby sme sa vykašľali na formality a tykali si? Ja nie som šéf a my dvaja možno už vôbec neprídeme spolu do kontaktu, takže v tom nevidím problém,” odhodláva sa barbier naservírovať k espressu aj návrh.

“Diana,” vstáva ona, podávajúc mu ruku. Po chvíľkovom zaváhaní na oboch stranách dochádza aj na výmenu dotykov líc. “Aj mne sa bude s tebou príjemnejšie baviť, keď si budeme tykať. Je mi smiešne, že si musím vykať s tamtými mladučkými tupelkami, čo mám na starosti. Má to všetko ledva štyridsať rokov dokopy – toľko by mal mať jeden môj partner.

Keďže ja som na zrelších, skúsenejších mužov,”

dodáva so smiechom. “A dosť sa divím vlastnej úprimnosti – počuj, však si mi nedal alkohol do kávy?!”

“Bude to vyzerať ako trápne ‘balenie’, ale musíš uznať, že v tejto chvíli prosto nemôžem nezmieniť, že ja mám 42,” odpovedal barbier so širokým úsmevom. Aj slepému pozorovateľovi by bolo jasné, že tí dvaja si padli do oka hneď na – no, povedzme, že na druhý pokus.

“42? Vážne?! Tipovala som citeľne menej a chcela som ťa vyradiť z okruhu potenciálne zaujímavých chlapov. Som rada, že som sa mýlila.”

Takže bezpochyby obojstranný flirt. Má však háčik

“Vieš, žartovať môžeme v podstate bez obmedzení, keďže ja som z Trenčína a je to teda bez rizika,” chladí Diana hlavu Sebastianovi. “Ale ak čírou náhodou nemáš po tejto práci nič rozumnejšie na programe, pozývam ťa na drink do hotelového baru. Musím na chalanov osobne dohliadať do polnoci, potom mám voľno. Som teda šéfkou našej reklamnej agentúry jednoznačne odsúdená na dve hodiny nudy osamote.”

Barbierovo sklamanie rozbíja nová nádej – ak na nič iné, tak aspoň na večer v príjemnej a preňho neskutočne krásnej spoločnosti.

“Trenčín je pekne v prdeli a bol by to pre mňa vlastne zabitý čas. Ale keď pozývaš…”, prijíma so smiechom pozvanie.

Diana sa uvoľnene baví na jeho otvorenosti

a Sebastian ju pred desiatou, po tom ako uprace v salóne, vyhľadá v lobby hotela.

Na prvé rande – ak si to tak dovolíme nazvať – prebieha ich stretnutie až v prekvapivo uvoľnenej a nenútenej atmosfére. Možno hrá rolu práve fakt, ktorý im je obom jasný: že sa s najväčšou pravdepodobnosťou vidia naposledy. Veľmi dobre sa bavia, často sa smejú a nie je to ani zďaleka len vplyvom diplomatico rumu, na pití ktorého sa tak nejako zhodli.

“Blíži sa polnoc. Teraz sa rozhodne, či si organizátor nechá chalanov dlhšie a doplatí za ich profesionálnu spoločnosť, alebo ich odprevadím von z hotela, vyplatím a idem spať k sesternici, čo tu žije,” informuje Diana Sebastiana. Len ona sama vie, ako ľúto jej je, že večer v spoločnosti chlapa zo “spotenej Blavy” končí. V duchu považuje zoznámenie s tak skvelým a zároveň pre ňu tak nedostupným človekom až za trest – pri skúsenostiach s mužmi z jej mesta.

Jeho sklamanie mu kričí z tváre. Na ich smolu je však v bare príliš tlmené svetlo na to, aby si to všimla.

“V pohode, Diana. Ja idem za takou mojou… hm, kamarátkou…?”

“Počkaj – ty máš priateľku a vysedávaš v baroch

po nociach a s cudzími ženskými?!”, jemne podráždená náhlym sklamaním na neho Diana “vybieha”. Kurva, a nie je to jedno?! – zdrbáva hneď vzápatí v duchu sama seba.

“Čo máš zrazu s ušami?”, uškŕňa sa barbier Sebastian. “Hovorím, že je to niečo ako ‘kamarátka’. Okej, tak na rovinu: milenka. Je to čisto o sexe, absolútne v nej nevidím žiadnu budúcnosť. Stretávam sa s ňou, lebo nikto lepší mi zatiaľ neskrížil cestu.” Zadíva sa jej do očí.

“Až dodnes. Dopiče…”, dodáva bez servítky pred ústami po krátkej pauze. “Prečo nežiješ bližšie…?!” Teraz už smútok neskrýva, i keď sa domnieva, že je to celé úplne beznádejné a nemali by asi riešiť nič viac ako len príjemný večer. A to končiaci.

Diana zisťuje, že jej chalani na akcii zostávajú. Tým pádom sa jej ďalšie povinnosti s nimi odsúvajú na skoré ranné hodiny a môže z hotela odísť. Kráča so Sebastianom k zastávke nočného busu, ktorým pôjde on jeho cestou, a kam príde taxi, čo odvezie ju jej cestou.

Nohy sa im obom vlečú. Jeden spoj nechávajú odísť, ďalší ide až o trištvrte hodiny. Ona taxi ruší, objedná si ho vraj hocikedy bleskovo online.

Obaja si uvedomujú, že chcú byť spolu tak dlho,

ako sa im bude dariť umelo to naťahovať. Je im jasná bezvýchodiskovosť situácie a jeho milenke je jedno, kedy príde. Tak či tak už ho čaká spiaca v posteli.

“S niečím sa ti priznám,” ozýva sa do zvláštneho ticha-neticha nočného veľkomesta Sebastianov hlas. “Nemám ani náladu zvádzať ťa, skúšať dostať ťa ku mne a dobíjať sa ti do nohavičiek.”

Prekvapuje ju. “Prekvapuješ ma,” hovorí Diana nahlas

“Bývala by som si myslela, že je jasné, že za iných okolností skončíme spolu v…” – “A čo keby si skúsila nechať ma dohovoriť, debilka,” smeje sa on, skáčuc jej prudko do reči a chytiac ju za predlaktie, nútiac ju tým zastať a otáčajúc ju k sebe.

“Problém je v tom, že v tebe vidím taký nejaký nedosiahnuteľný zázrak. Ťažko ti to vysvetlím, musela by si na chvíľu dokázať čítať mi myšlienky,” akoby nahlas premýšľa.

“Vyzeráš neskutočne dobre, chémia ma k tebe ťahá tak, že by som ťa šukal do zamdletia, ver mi,” šepká s tvárou naklonenou úplne k jej. Ona cíti diplomatico z jeho úst, on “brzdiacu” kolu z tých jej vo chvíli, keď pomaly vydýchne a pootvorí ich pritom. Prehĺta, skláňajúc pomaly hlavu a hryzúc si spodnú peru.

“Ale je mi s tebou tak kurevsky dobre, že by som to nechcel pokaziť a takto si to chcem pamätať.”

Dlhá pauza, to ticho ich oboch priam fyzicky bolí. Manzažérka Diana berie Sebastianovu dlaň do svojej, prepletá svoje prsty s tými jeho a stláča. Má pocit, akoby to bolo na rozlúčku. Sama akoby nerozumela zmyslu toho, čo sa ho pýta:

“Musíš ísť k tej tvojej kurve?”

Nemusel. Stretol sa s ňou potom už len jediný raz, keď si bral od nej svoje veci. V ten večer začal proces, ktorý prevrátil jeho život hore nohami a ktorého výsledkom bolo, že nakoniec odišiel vykonávať prácu kaderníka (barbierov totiž treba len v skutočných veľkomestách) do Trenčína.

Okolnosti spôsobili, že trvalo sedem týždňov, kým sa

manažérka Diana a barbier Sebastian prvýkrát milovali.

Sedem týždňov bez sexu, zato pod neustálou paľbou návrhov a zvádzania ťažkého kalibru zo strany jeho ohrdnutej milenky. Sedem týždňov a teda kus života s vedomím rizika, že to celé bolo zbytočné a že môže nakoniec vyplávať na povrch nesúlad v posteli a teda fiasko tohto pokusu o vzťah.

Barbier Sebastian nemá rád výraz “nikdy” a definitívnosť, ktorú v sebe nesie. Preto to slovo nepoužíva často. Napriek tomu vždy, keď niekomu rozpráva tento príbeh, končí ho slovami: “Nikdy, ale že nikdy som moje rozhodnutie neoľutoval.” A končí ho tak aj

po dvadsiatich rokoch manželstva.

S Dianou, prirodzene.

Ako na autora tohto webu na mňa môžeš nazerať optikou podľa vlastnej voľby. Ak budeš chcieť, uvidíš zdanlivo arogantného, holohlavého a výrazne tetovaného grázla. Médiami titulovaného "guruom erotického priemyslu" a za jednu jeho zložku kedysi dokonca stíhaného. Ak sa rozhodneš inak, uvidíš vo mne možno až prekvapivo duchovne založeného človeka s nadhľadom, žijúceho podľa karmických princípov. Fungujúceho vo vlastnom malom svete. Konajúceho s presvedčením, že každý je strojcom vlastnej spokojnosti a že hranica akéhokoľvek konania je presne tam, kde by mohlo uškodiť niekomu inému. Pestovateľa orchideí, držiteľa najvyššej čiže Kňazovického medaily za 100 bezplatných darovaní krvi (iba na Slovensku). Chlapa komunikujúceho na vysokej úrovni, keď aj bez najmenšej servítky pred ústami. Člena Mensy, ktorý nemá problém relevantne použiť vulgarizmus. Šikovného "textára" - blogera, copywritera, spisovateľa. Voľba uhla pohľadu - napokon, tak ako všetkého v živote - je len a len na tebe. A maj na pamäti, že tvoj výber optiky spätne veľa vypovedá o tebe.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *