Byt snov v Bratislave sa nachádza v bytovom dome Guthaus
Andyho svet

Prečo sa asi od úľavy po prvýkrát v živote opijem (asi skôr nie – ale znie to pútavo)

Toto bude na prvý rýchly pohľad príbeh o tom, ako sa za chrbtom developera bojovalo o možnosť získať byt snov v Bratislave, ktorý mne striktne odmietol predať. Ako bolo treba špekulovať a aké ďalšie zdanlivé prekážky “osud” staval do cesty pri jeho financovaní. V skutočnosti to však bude príbeh o viere. O hlbokej a neotrasiteľnej viere vo fungovanie sveta, podloženej aj zažitou skúsenosťou. (Aktualizované 20. 02. 2023)

O viere človeka, pri ktorom – na báze rôznych spoločenských stereotypov – si mnohí nedokážu ani len predstaviť, že by v sebe vôbec nejakú mohol nájsť. Netušiac, že práve uvedomelá a zmysluplná viera robí jeho život tak pohodovým a skvelým, aký ho má. Napriek tomu, že si vo svojich blogoch občas na niečo veselo zapičuje.

V septembri 2020 som sa rozhodol zabývať sa po mojom návrate do hlavného mesta v bytovom dome Guthaus. Kúpiť si v ňom pekný byt, zariadiť si ho podľa môjho gusta a aspoň zopár rokov sa nesťahovať. Niečo sa však pokazilo. Zrejme nikdy nezistím, ako to bolo naozaj – v každom prípade developer mi oficiálne byt odmietol predať. S odôvodnením, že ak by predal byt takému odľudovi, akým ja som, odstúpili by od zámeru kúpiť byty viacerí iní kupujúci. Na tomto mieste sa nebudem zapodievať tým, akou chujovinou sa zdá byť už len samotný fakt, že by som naozaj vôbec niekomu vadil – ja, bežný bratislavský týpek hľadiaci si svojho. Potenciálne veľmi dobrý sused (detailne to rozoberám v uvedenom blogu, ak ťa to zaujíma).

Avšak stalo sa – kúpnu zmluvu na

domnelý byt snov v Bratislave som uzavrieť nemohol.

A to ani pod identitou mojej mamičky, sestry či dokonca v mene úplne cudzieho človeka. Mnou vybraný byt sa stal jednoducho blokovaným. A meno “Morávek” vo všetkých tvaroch detto. Apropo, bol by som celkom zvedavý, ako ten byt nakoniec vlastne predali. Kedy ho znova uvoľnili do predaja a ako ich nejaký záujemca presvedčil, že nie je mnou nastrčenou figúrkou. Ale to iba tak na okraj.

Rozprával som o tejto “nehode” v mojom živote kamarátke. S tým, že (už) sa na veci iba bavím ako na zaujímavom príbehu, netrápi ma to. Že v tom ja osobne a to nepochybne vidím zásah môjho skutočného anjela strážneho, v ktorého existenciu verím. Ak ty ako čitateľ náhodou nie, určite prinajmenšom pochopíš moje dôvody.

Kamoška ma príjemne prekvapila – sama mi navrhla, že

môj byt snov v Bratislave kúpi pre mňa ona.

Za čo jej týmto opakovane ohromne ďakujem. Navonok nás spájalo len priateľstvo na facebooku, to sme preto zrušili. V skutočnosti som u nej vtedy už nejaký čas býval v podnájme. Pretože niekedy môžeš vlastniť aj tri byty, ale nemusí sa dať v žiadnom z nich bývať. (Tu si pre ilustráciu predstav, ako prevraciam očami.) Neoficiálne, ergo vedeli o tom len moji skutoční priatelia. Na sociálnej sieti sme sa navzájom pre istotu vyslovene zablokovali, aby z môjho profilu zmizli aj jej lajky a komentáre a žiadny “vrták” nás nemohol spájať.

Na povrch vyliezol ďalší s vyššie napísaným súvisiaci problém.

Môj byt snov v Bratislave (vtedy) nebol k dispozícii

Žiadnymi nenápadnými kľučkami ho developer neuvoľnil a kupujúcej neponúkol, ani keď boli kritériá výberu naň priam šité. Vybrať som si musel iný, čo sa v prvom momente zdalo byť pomerne tvrdou ranou. Pôvodne vybraný byt bol rohový a taký som chcel okrem iného z dôvodu, že sa v ňom dá nepomerne lepšie vytvoriť prievan na vyvetranie. * Tak to mám rád. Navyše z jednej strany mal výhľad na park na streche o poschodie nižšie a teda časom na peknú vzrastlú zeleň. Toto som už mať nemohol a “musel” som si vybrať iný byt, ak som skutočne silou-mocou chcel bývať v Guthause.

* Absencia tejto možnosti dodnes zostáva jediným mikro mínusom môjho aktuálneho bytu. Je však možné, že sa časom ukáže nejaká iná prednosť tejto veci.

Vybral som si alternatívu a

časom som pochopil, prečo sa toto celé vlastne stalo.

Dostanem sa k tomu o chvíľu. Zatiaľ pokračovala anabáza bláznivej kúpy od spoločnosti Corwin.

Kamarátke sa teda nakoniec podarilo podpísať zmluvu rezervačnú a následne aj tú o budúcej kúpnej zmluve. Vtedy ešte za veľmi rozumnú cenu. Len pre zaujímavosť: nad tým nakoniec vybraným mojím bol identický voľný byt, z titulu vyššieho podlažia drahší presne o € 10.000. Cca tri mesiace po mojej rezervácii jeho cenu developer zdvihol a nakoniec ho aj predal za sumu o 20 tisíc vyššiu od tej pôvodnej. Podobne by teda zrejme cca o € 20.000 býval zdražel aj mnou vybraný byt, ak by som bol otáľal alebo niečo podobné. Boli to časy, kedy ceny nehnuteľností v Bratislave rástli doslova z mesiaca na mesiac. Novostavby zvlášť, nakoľko o byty v nich je najväčší záujem zo strany (špekulatívnych) investorov. Aby bolo jasné, výraz “špekulatívny” som tu vôbec nepoužil v negatívnom kontexte. Sám takým vlastne som a je to tak v poriadku, tak prosto funguje trh.

Nastalo takmer dva a pol ročné obdobie,

kedy sa len čakalo. Výstavba prebehla podľa plánu, avšak do procesu kolaudácie sa zamiešali politické hry. Predĺžili ju úplne bezprecedentným spôsobom a my, kupujúci sme sa ocitli v role rukojemníkov. O tom však písať nechcem, pretože zatiaľ čo niekomu to mohlo život skomplikovať, mne ho to v konečnom dôsledku zjednodušilo. Resp. hralo to po stránke majetkového zázemia v môj prospech. Túto akoby pauzu vo vývoji vyplním sľúbeným vysvetlením.

Prečo mi anjel strážny prekazil kúpu vybraného bytu

Pretože by som si bol – a ktovie, možno aj skôr, než by som sa bol do bytu po prvýkrát fyzicky dostal – vytrhal aj tie vlasy, ktoré už dávno nemám. Milujem slnko a denné svetlo. Na tej báze som si vybral byt orientovaný juho-juho-západne (ak je to takto spisovne). Aby som v ňom mal slniečko približne od poludnia až do jeho západu, na ktorý som sa chcel z balkóna pozerať. Lenže bol by som sa kurevsky ojebal. Od jesene až do jari, keď už slnko nevystupuje na oblohe dostatočne vysoko, by mi totiž bývala tienila oproti stojaca druhá veža môjho vlastného bytového komplexu… To mi pri mojom prvom výbere zrejme cez hmlu nadšenia vôbec nedošlo.

Takto: že by mali susedia z okien naproti celkom dobrý výhľad na to, ako sa nahý promenádujem po byte (nepoužívam záclony, zbytočne tienia) či ako sa nahý opaľujem na balkóne – toho som si bol vedomý a neriešil som to.

Ale tieň ich domu v mojom byte počas najkrajších hodín

celého roka okrem leta – nad tým by som bol trpko plakal. Úplne reálne sa obávam, že by som v tom byte nebol vydržal ani dva roky. Najmä pri vedomí, že som si MOHOL VYBRAŤ lepšie, * ak by som bol nad tým viac premýšľal. A v hneve sám na seba, že som si tak do očí bijúcu skutočnosť neuvedomil vopred. Že som za môj byt snov v Bratislave považoval byt v skutočnosti pre mňa totálne nevhodný.

* Vo chvíli môjho výberu bolo voľných odhadom tak 70 % bytov.

Ako som spomenul: s faktom, že zišlo z kúpy toho pôvodne vysnívaného bytu, som sa úplne zmieril ešte skôr, než sa našlo riešenie kúpy cez nastrčenú osobu. Zásadne v živote nefňukám nad rozliatym mliekom. V tomto konkrétnom prípade som si hovoril, že sotva vôbec niekedy v živote pochopím, prečo sa toto celé stalo. Avšak že nejaký viac než rozumný dôvod to určite a jednoznačne malo. Keď som si zrazu uvedomil, že môj pôvodný výber by bol absolútne srdceryvným faux pas a že preto ho môj anjel strážny prekazil… Zaplavila ma vďačnosť k faktu, že na mňa takýmto neopísateľne skvelým a úžasným spôsobom niekto dohliada. Pretože až ten následne vybraný, môj terajší byt snov v Bratislave je tým dokonalým pre mňa.

Trocha smutným, no možno skôr vtipným je fakt, že mi to “osud” nemal ako inak dať najavo, len takýmto zdanlivým – a dočasným – zauchom od života. Ale aspoň malo zopár blogov, ktoré som postupne v tejto súvislosti napísal, dôvod na vznik.

Po cca 30-ich mesiacoch prišiel moment, kedy

bolo treba doplatiť zostávajúcich 80 % kúpnej ceny.

Pálku vo výške bezmála dvestotisíc eur. Napodiv, takú sumu nemávam bežne na účte (to mal byt vtip). Do poslednej chvíle – a teraz ani trocha nezveličujem – som nemal konkrétny a pevne načasovaný plán financovania kúpy môjho bytu snov.

Zato od úplného počiatku som VEDEL, že to NEJAKO klapne. Že sa to celé poskladá spôsobom, aký si sám možno neviem (zatiaľ) ani predstaviť. Že sa to vyvinie formou, ktorá bude ešte podstatne lepšia než akékoľvek mnou samotným najviac prešpekulované riešenie.

Pozor! Netvrdím zasa taký kolosálny nezmysel, že by som snáď nebol mal vôbec žiadnu predstavu o financovaní. Že som snáď mal necelých € 50.000 na zálohu a k tej čiastke už len víziu o byte snov. To by som drístal. Avšak rútila sa mi jedna verzia riešenia za druhou. Toto možno vyznie pateticky, ale tak to skutočne cítim: vytrval som vo viere a nesmútil som, keď padali vysnené ideálne možnosti ako domčeky z karát. Pevne som si v duchu stál za tým, čo píšem vo zvýraznenom odstavci vyššie.

Najkrajšou predstavou bola absolútna a finálna výhra mojich rodičov v súdnom procese. Mohlo sa to stať, vývoj udalostí k tomu smeroval. Boli by v ňom dostali niekoľko stotisícový balík eur. Ten ak by moja mamička bývala rozdelila na tretiny medzi ňu samotnú a jej dve deti, bol by som už doživotne za vodou. Korupcia však zafungovala – moje osobné presvedčenie – a súd síce v strede 2022-ého rozhodol, že moji rodičia podstatu sporu vyhrali. Veľmi šalamúnsky a prefíkane však nerozhodol o tom, že keď niekomu niečo predali, tak nielenže si to ten kupujúci má a musí nechať cez všetku jeho snahu vrátiť to, ale že by to mal aj zaplatiť.

Financovanie hypotékou * ako druhá najprijateľnejšia verzia kúpy neprichádzala do úvahy. Z veľmi jednoduchého dôvodu:

byt som predsa nekupoval ja, ale niekto úplne iný.

A ťahať túto osobu, ochotnú pomôcť mi byt získať, ešte aj do vybavovania hypotéky a jej následného prepisu atď., atď.? To už by bolo ďaleko za hranicou toho, čo si predstavujem ako pomoc kamaráta a o čo som ochotný požiadať či prijať. Napriek faktu, že ja sám som krátko predtým niečo veľmi podobné urobil pre moju bývalú. Lenže to bol úplne iný typ vzťahu dvoch ľudí a aj iné okolnosti celkovo. Celé to totiž stojí na dôvere v skutočnú hlbokú čestnosť tej druhej osoby. A tú som ja mal a oprávnene stále mám voči mojej ex, no nemohol som chcieť, aby ju táto moja kamarátka mala voči mne. Nedovolil (by) som si ani len spýtať sa jej na to.

* Ak je však práve toto tvoj prípad a hypotéku sa chystáš riešiť – keď aj len výhľadovo – obráť sa na mňa. Nesmierne rád ti poradím skvelých ľudí, ktorí ti s tým rovnako radi pomôžu. A nebudú za to nič chcieť, naopak: niečo za to potom odo mňa ešte dostaneš.

Poslednou možnosťou, ktorú som videl, no ktorej som sa chcel vyhnúť, ak to bude čo len mikroskopicky možné, bol

predaj môjho bytu v komplexe “Koloseo” v Bratislave.

Nemám na ňom hypotéku, je celý len a len môj. Z titulu lokality, rozlohy a dispozície má aj pri súčasnom dočasnom znížení reálnej trhovej hodnoty cenu minimálne dvesto tisíc eur. Ak by som bol vedel, že ho budem musieť predať, mal som tak urobiť na jeseň 2022. Vtedy boli trhové ceny najvyššie v doterajšej histórii. Vtedy som zaň mohol dostať až okolo € 275.000. Možno do tristo. Nikto však netušil, ako s predajnosťou bytov v hlavnom meste zatrasie aktuálna situácia. Predávať ho niekedy teraz, pustil by som ho za veľmi nevýhodnú cenu. A za najhorších možných okolností pre mňa. Po prvé, predaj by musel prebehnúť veľmi rýchlo a teda zrejme jedine za hotovosť. To by znamenalo citeľné zníženie ceny, aby sa našiel investor chopiaci sa dobrej príležitosti. Po druhé, cena by musela natoľko priaznivá, aby ma nový majiteľ nechal ešte minimálne tri mesiace bývať.

Kým si zariadim môj nový byt snov v Bratislave

Inak by som si musel nájsť podnájom a presťahovať si doň úplne, ale úplne celý môj majetok. Keď ho aj nie je zasa až toľko. Baví ma zbierať nehnuteľnosti, no okrem nich mám signifikantné množstvo už len kníh. Na všetko ostatné vrátane oblečenia by mi stačilo a stačí pár krabíc. Dokonca zopár ich mám zbalených v podstate od môjho ostatného sťahovania sa v lete 2020. Mám v nich veci, bez ktorých som sa rozhodol dočasne zaobísť s tým, že ich budem znova používať až v ďalšom mojom “trvalom” byte. Nevybalil som ich počas môjho provizórneho bývania u kamarátky v prenájme ani teraz v zmienenom “Koloseu”. Lebo takto ja dokážem fungovať, keď na to vidím dôvod.

Vtedy znova zasiahol anjel strážny/osud/karma

Po ďalšom polroku právnych ťahaníc, odkedy súd právoplatne rozhodol, že kupujúci od mojich rodičov skutočne kúpil a má si aj ponechať, vykonal štátny orgán (na môj nátlak) potrebný zápis a moji rodičia získali nespochybniteľný právny nárok na úhradu. Keď aj teda úhradu kúpnej ceny relevantnej 14 rokov dozadu, čo je maximálne absurdné zvlášť pri nehnuteľnosti. O tom však tento článok byť nemá, toto detailne rozoberám v blogu o JUDr. Tomášovi Kozovskom. Po ďalších ťahaniciach, kedy kupujúci skúsil na mojich rodičov ešte zopár špekulatívnych ťahov, no naši právnici ich ustrážili, dostali konečne po štrnástich rokoch moji rodičia platbu. A moja úžasná mamička, ktorá ma podporila v nápade investície do (ďalšej) nehnuteľnosti v rodine, mi

potrebné peniaze na môj byt snov v Bratislave požičala.

So súhlasom mojej nemenej skvelej sestry, ktorá sa mohla postaviť proti a mamička by to asi bola rešpektovala. A napokon, vyslovene proti vôli mojej sestry by som to od mamičky asi ani sám nebol prijal. S mojím jediným súrodencom sme sa nikdy doteraz kvôli ničomu podobnému nepohádali. A ja pevne verím, že tomu tak aj zostane, pretože nám obom na tom nesmierne záleží.

Týmto spôsobom som sa teda dostal k hotovosti na doplatenie bytu. Nie o päť minút, ale o minútu dvanásť. Kedy už ma len zopár dní delilo od toho, aby bolo prišlo k najhoršiemu predstaviteľnému scenáru. Developer by býval získal právny nárok ponechať si moju takmer 50-tisícovú zálohu a byt predať inému záujemcovi. Isto, peniaze na byt som nedostal, ide “iba” o pôžičku, ktorú (bude) treba nejako kompenzovať, splatiť. Aj tá mi však zachránila krk a získal som čas a priestor na riešenie veci. Opakujem: o minútu dvanásť.

Sama moja sestra sa vyjadrila, že mám v podobných veciach v živote úplne “neuveriteľné šťastie”. Že to celé prebehlo, akoby som si to sám bol tak načasoval. A myslím si, že by nemala problém uznať aj to, že vlastne nejde o šťastie. Že ide o vieru. Ako som sa už raz vyjadril vyššie: od úplného začiatku

som nepochyboval o tom, že to nejako klapne.

Že božia prozreteľnosť, osud, anjel strážny alebo karma – nazvi si to, ako ti vyhovuje – to zariadi. Že tento môj byt snov v Bratislave napriek všetkému nakoniec získam. Lebo som tomu veril a verím. Dokonca viac: ja som to prosto VEDEL. A podobne pristupujem k životu všeobecne.

Ak by som nebol veril, že to vyjde a ja získam aj nový byt, aj si budem môcť v portfóliu ponechať ten, ktorého predaj bol krajnou alternatívou financovania, bol by som tento predaj realizoval o pol roka skôr. Lenže veril som. A nechodil som po svete s tým, že by som si bol permanentne omieľal v hlave niečo v zmysle

“Bože, prosím, prosím, osvieť ma – ako to urobiť…?!”

Tak to nefunguje. Skôr – tak to ukazuje AJ moja a AJ táto konkrétna skúsenosť – sa domnievam, že treba niečomu uveriť, nastaviť sa na tú víziu či predstavu a nechať “vesmír” pracovať. Iba si zopakovať, ak niekedy prídu pochybnosti či obavy (a že chodia, taká je zrejme ľudská prirodzenosť), že “nejako (sa) to zariadi”. Hlavne neplánovať, AKO by sa to mohlo či nebodaj dokonca malo zariadiť. To už (tiež) nechať na osud. On to ten anjel strážny totiž vymyslí, naplánuje a spustí v tej stotine sekundy, kedy ty sa rozhodneš, že tomu veríš. Že po tom natoľko túžiš, že si to inak odmietaš čo aj len predstavovať. Často to vyrieši spôsobom, ktorý by tebe samotnému pri našej obmedzenej fantázii a zdanlivo obmedzených možnostiach “nášho” prízemného sveta nikdy nebol ani len prišiel na um. Mne to takto v živote funguje.

Len taká hlúpôstka na záver. Ja si tak trocha potrpím na pekné čísla v mojom živote. Tento raz nie v sexuálnom kontexte… Ak sa poznáme osobne, možno poznáš aspoň jedno z dvoch mojich mobilných čísiel a teda tušíš. Nuž, popisné a orientačné číslo môjho vchodu v Guthause je 14349/64B. Môj dátum narodenia je 15. 03. 19xx (nemusím vykecať úplne všetko). Súčet všetkých číslic oboch týchto čísiel je rovnaký: 31 a teda 4. Zaujímavé až magické, však? Pre mňa áno. Pretože takýmito pičovinami sa moja hlava občas zapodieva. A číslom 4 čo sa počtu bytov v mojom vlastníctve týka, zrejme aj končím s investovaním do nehnuteľností. Zvlášť po tejto ostatnej skúsenosti. 🙂

Apropo, byt snov v Bratislave – tento štvrtý – som získal 14-eho februára. Domnievam sa, že tento valentínsky darček samému sebe si zapamätám navždy.

Asi by sa patrilo vysvetliť nadpis článku.

Získať môj nový byt snov v Bratislave bolo pôrodom

Len takým menším, ale predsa. Od podpisu zmluvy rezervačnej do podpisu finálnej kúpnej a teda do momentu, kedy už mi jeho získanie nikto nijako nemohol legálne prekaziť, ubehlo bezmála 30 mesiacov. Súčasťou dohody, ktorú sme s kamarátkou uzavreli, bola aj klauzula o mlčanlivosti. Okrem mojich rodičov, sestry, dvoch najlepších, najdôvernejších kamarátov a mojej košickej ex (tá videla pomerne anonymné foto budovy, pretože jej síce oprávnene dôverujem, ale Bratislavu takmer nepozná) nikto nevedel, kde kupujem byt. Na zvedavé otázky som odpovedal tak, že síce v Guthause som kúpiť chcel, no developer mi predať odmietol. A že iný byt – nešpecifikoval som kde – kupujem na zmluvu o mlčanlivosti. Čiže neklamal som, len som nedopovedal všetky fakty. O tom však mlčanlivosť je. Nepotreboval som riskovať, že sa info donesie do nesprávnych uší a Corwin sa

pokúsi vykľučkovať z uzavretej rezervačnej zmluvy.

Pretože domáhať sa kúpy bytu súdnym sporom, to je skutočne to posledné, čo v živote potrebujem. Keď aj ide o – pre mňa osobne – byt snov v Bratislave.

Po ukončení kolaudácie, kedy nás od odovzdávania bytov delili ešte ďalšie mesiace formalít na strane štátnych orgánov, umožnil developer tzv. technické obhliadky. Prsty ma pálili, že by som sa na ňu pokúsil votrieť. Cestičku som videl. Ale rozhodol som sa neriskovať to. Nastrčenú kamarátku som požiadal, aby ako oficiálna kupujúca splnomocnila moju interiérovú dizajnérku a jej priateľa, realitného agenta. Priniesli mi aspoň fotky a ubezpečili ma o zjavnej kvalite stavby. O ktorej som pri renomé Corwinu nemal žiadne pochybnosti. Napokon, aj preto som chcel bývať a žiť (nie podnikať ani “podnikať”, ako to niekto nadškrtol) v Guthause.

S mojimi budúcimi

susedmi som musel komunikovať kvázi nepriamo.

Cez čisto marketingový profil človeka (kvázi agentúry), ktorý som si na ten účel musel * požičať a ktorému, resp. ktorej (agentúre) som musel aj zveriť správu mnou založenej skupiny na facebooku. S tým, že som osobne gramaticky a štylisticky korigoval niektoré statusy a obstarával pre členov skupiny prospešné informácie. Ak to niekto po tomto odhalení nebude ochotný akceptovať a preruší so mnou kontakt – bude ma to mrzieť, ale bude to jeho voľba. Prinajmenšom však bude môcť využiť služby mojej “susedskej knižničky“, ktoré ponúkam.

* Zdôraznil som výraz “musel”. Nemusel som, samozrejme. Bolo to mojím rozhodnutím a preberám zaň zodpovednosť. Nevyzúvam sa z dôsledkov. Bolo to však rozhodnutie, ktoré by som za normálnych okolností nebol urobil. K tomuto rozhodnutiu ma dotlačila situácia, vytvorená mojimi hejtermi v spolupráci s Corwinom. Aspoň tak to mne bolo interpretované, mám k tomu kompletnú mailovú komunikáciu. Ak to celé bolo nejako inak, zodpovednosť je na predstaviteľoch Corwinu, ktorí sa voči mne postavili tak, ako sa postavili.

V momente publikovania tohto blogu je boj úspešne skončený. Kúpna zmluva je podpísaná, kúpna cena uhradená. Nedokážem si predstaviť, ako by teraz ešte niekto mohol tento obchod zvrátiť. Popravde, stále ešte som môj

nový byt snov v Bratislave na vlastné oči nevidel

a nenavštívil. Na výzvu k jeho prevzatiu ešte moja kamarátka, oficiálna kupujúca – podľa plánu a v súlade s kúpnou zmluvou – čaká. Preberiem si ho však už ja sám, tento raz splnomocní priamo mňa. A síce som si z nostalgie (spomienky na život v Nemecku) kúpil v rakúsku Cinzano Asti ako najsladší sekt, aký som kedy pil – v skutočnosti si s ním na byte iba pripijem. Možno s niekým, pravdepodobnejšie však sám. Opiť sa – ako nikdy doteraz – v skutočnosti nemienim a ani po tom netúžim. Zato rozplačem sa od úľavy a radosti. Tým som si istý.

Doplnok zo dňa 18. 12. 2023: V kontexte mojej viery mi nedá nedodať nasledovné. Je mi z duše odporné kohokoľvek a v akomkoľvek zmysle odrbávať. Neklamem a nepodvádzam, navyše transparentne rozprávam a píšem o tom, čo robím a ako. Odrbať a/alebo v čomkoľvek niekomu klamať, resp. neuviesť úplne všetky fakty nebolo mojím úmyslom, zámerom ani cieľom. V tomto prípade som však bol okolnosťami – rozumej z mojej strany ničím nevyvolanou cielenou nenávisťou a zlobou voči mnedotlačený ku konaniu, ktoré inak z karmických a duchovných dôvodov v princípe odmietam.

V Guthause som sa rozhodol bývať a nevidím dôvod – ani mi nikto žiadny nedal – vzdať sa môjho rozhodnutia. Nepredpokladám, že by to niekedy niekto z mojich hejterov nahlas potvrdil – som však presvedčený o tom, že v mojich topánkach by boli mnohí z nich, ak nie všetci, konali podobne až identicky. Že by sa tiež boli bránili voči skrivodlivosti a krivde, ak by sa na nich niekto nejakú pokúsil činiť. Pretože presne toto sa mne stalo.


Zdrojom titulnej fotografie a spolu s ňou takmer všetkých na tomto webe je môj vlastný archív. Zatiaľ sa ešte nedá napísať, že by som robil skutočnú fototvorbu v pravom zmysle slova. Zatiaľ iba pre vlastnú radosť a zábavu “lovím zaujímavé pohľady”.

Ako na autora tohto webu na mňa môžeš nazerať optikou podľa vlastnej voľby. Ak budeš chcieť, uvidíš zdanlivo arogantného, holohlavého a výrazne tetovaného grázla. Médiami titulovaného "guruom erotického priemyslu" a za jednu jeho zložku kedysi dokonca stíhaného. Ak sa rozhodneš inak, uvidíš vo mne možno až prekvapivo duchovne založeného človeka s nadhľadom, žijúceho podľa karmických princípov. Fungujúceho vo vlastnom malom svete. Konajúceho s presvedčením, že každý je strojcom vlastnej spokojnosti a že hranica akéhokoľvek konania je presne tam, kde by mohlo uškodiť niekomu inému. Pestovateľa orchideí, držiteľa najvyššej čiže Kňazovického medaily za 100 bezplatných darovaní krvi (iba na Slovensku). Chlapa komunikujúceho na vysokej úrovni, keď aj bez najmenšej servítky pred ústami. Člena Mensy, ktorý nemá problém relevantne použiť vulgarizmus. Šikovného "textára" - blogera, copywritera, spisovateľa. Voľba uhla pohľadu - napokon, tak ako všetkého v živote - je len a len na tebe. A maj na pamäti, že tvoj výber optiky spätne veľa vypovedá o tebe.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *