Svet Dominiky a Andyho

Varovanie: nevhodné pre “hrdinov”, ktorí navonok pohŕdajú peniazmi

Darovanie plazmy v rakúskom Hainburgu

Tento článok nemá byť o vychvaľovaní hrdinstva darcov krvi či poskytovateľov plazmy. (Na vysvetlenie: nepoužívam pričasto ani rád formuláciu “darovanie plazmy”. Pretože píšem o jej poskytovaní v Rakúsku, kde je za to symbolická finančná odmena. Nejde teda o “darovanie” v skutočnom zmysle slova. Priznám sa, neuvedomil som si tento fakt sám – upozornila ma naň Dominika.)

Na tú tému už toho bolo popísaného dosť a kúsoček z toho dokonca mojou vlastnou rukou. Navyše robiť hrdinu sám zo seba – keďže najprv krv, potom krvné doštičky (čo je fyzicky ešte podstatne náročnejšia procedúra a krv takéhoto darcu musí mať dlhodobo ešte lepšie hodnoty než krv toho bežného) a teraz plazmu poskytujem od roka 1999 – by bolo trápne.

Navyše, bavme sa na rovinu: ako

darovanie plazmy za odmenu

vo výške odhadnutých nákladov v susednom Rakúsku (tam pomerne otvorene), tak aj darovanie krvi zadarmo na Slovensku (tu neporovnateľne skrytejšie) je biznis, v ktorom sa točia obrovské peniaze. Napokon rovnako ako v celej farmaceutike. Neveriť tomuto tvrdeniu môže iba maximálne naivný človek, slepý k zjavným faktom.

Treba však uznať, že na rozdiel od našej domoviny je

rakúsky systém obchodu s plazmou

férový a korektný. Okrem zisku pre farmaceutické spoločnosti dáva priestor na úhradu nákladov a určitý kvázi zárobok aj tým, ktorí sa rozhodnú obetovať svoj čas, zriecť sa niektorých telesných pôžitkov a venovať určité úsilie a uvedomenie tomu, aby poskytnutím plazmy umožnili výrobu tých liečiv, ktoré sú na to odkázané. A v susednom rakúskom Hainburgu sa dá

prilepšiť si k zárobku naozaj zaujímavo a citeľne.

Svedčí o tom aj jeden z mojich odberov v čase pred vznikom tohto blogu. Konkrétne 27. mája 2016. Vtedy som zinkasoval za odber samotný, no hlavne na prémiách s celou mojou aktivitou okolo toho spojených až € 260. Čítaš správne, nejde o chybu: naozaj som si odnášal dvesto šesťdesiat eur. Že by sa aj tebe niečo podobné páčilo?

Vysvetlím. Išlo o šťastnú zhodu okolností, ktorá sa v jednom odberovom centre pritrafí údajne tak raz za dva mesiace.

€ 20 bola vtedy základná odmena za odber

(stanovená ako príspevok na pokrytie nákladov s odberom spojených, zaokrúhlená na rozumnú čiastku smerom nahor, samozrejme), ktorej sa “nevyhne” nikto. (Dnes, v roku 2018 je to € 25). A kto by sa jej vyhýbal, však? I keď vždy sa nájdu a našli sa skutočne aj tento raz machri, ktorí sa do mňa v komentároch pod statusom na facebook-u, v ktorom som sa s touto skutočnosťou pochválil, obúvali. S tým, že buď v tej čiastke klamem alebo že na rozdiel odo mňa kopa ľudí chodí darovať plazmu za úplne iným účelom než je finančný zisk. Škoda, že z technických príčin som nemal možnosť opýtať sa týchto hejterov, koľkokrát za tie nimi udávané “roky” darovania sa vzdali svojej odmeny v prospech úspešnej ziskovej spoločnosti.

Čo sa mňa osobne týka: na “dvacku” za takéto darovanie odkázaný naozaj nie som a teda (len) pre zisk si plazmu odoberať nenechávam. Ľuďom, ktorí ma čo len trocha bližšie poznajú, to určite vysvetľovať nemusím. Ale na tomto mieste je to k veci. Preto uvediem, že jednou z (a to zdôrazňujem) viacerých častí môjho príjmu je prenájom 3-izbového, takmer 70-metrového bytu v mojom výlučnom vlastníctve v komplexe Koloseo pri Poluse. V rámci diskrétnosti voči nájomníkom nebudem písať presnú sumu napriek tomu, že ju úplne oficiálne priznávam a zdaňujem. Bolo by to zbytočné. Veď každý v Bratislave pôsobiaci človek má predstavu o čiastke, ktorú za takýto byt v takmer novostavbe a na takom lukratívnom mieste neďaleko centra asi tak dostávam. A ešte raz zopakujem: je to stále iba časť môjho príjmu, mimo ktorej som zamestnaný za obstojný plat a mimo ktorej mám nejaké ďalšie ziskové aktivity.

Navyše ako už som zmienil: celé dlhé roky som

na Slovensku a teda úplne bezplatne daroval krv

a niekoľko ostatných rokov som bol ochotný absolvovať takmer mesiac čo mesiac tortúru fyzicky nie úplne nenáročnú spojenú s darovaním krvných doštičiek. Obviniť teda mňa z nejakej hamižnosti a z toho, že by som snáď býval zabudol na to, akou humánnou činnosťou takéto darovanie nejakej krvnej súčasti je, považujem za irelevantné až hlúpe.

Fajn, úvod by bol. Konečne sa môžem dostať k tomu, čomu má tento článok vlastne slúžiť: informovať o tom, ako prebieha darovanie krvnej plazmy a ako sa dá

dopracovať k odmene, akú som zinkasoval ja.

Kto o darovaní plazmy uvažovať vôbec nemusí, lebo bude hneď vylúčený? Každý, koho telesná hmotnosť nie je v škále od 50 do 150kg a kto nemá vek medzi 18-timi a 60-timi rokmi. Komu za ostatné štyri mesiace pribudol pírsing či tetovanie. Koho aktuálny zdravotný stav nie je 100%-ný bez ohľadu na to, či berie alebo neberie nejaké liečivo, ktorého prítomnosť v krvi je nezlučiteľná s darcovstvom. Spravidla na 72 hodín je vylúčená osoba po bežnej návšteve zubára (týždeň je to v prípade extrakcie zuba či nejakej ústnej chirurgie). A na lekárom stanovenú dobu je vylúčený potenciálny darca, ktorý navštívil krajinu mimo EÚ zo zoznamu tzv. zakázaných (ten sa stále aktualizuje a mení). Prípadne ktorý napr. strávil nejaký čas vo výkone trestu čiže vo väzení. O konkrétnej dĺžke takejto dočasnej výluky rozhodujú lekári odberového centra individuálne.

Darca krvi a jej súčastí, akou je aj plazma, nesmie žiť promiskuitne a bez rozmyslu striedať partnerov, nesmie vnútrožilne užívať drogy a pod. Jednoducho, mal by byť

pomerne rozumným a usporiadane žijúcim človekom.

(S dávkou humoru musím napísať, že sa občas až trocha divím, keď niektorých darcov pozorujem počas čakania na odber. Ale to len okrajovo konštatujem, v žiadnom prípade neposudzujem či nehodnotím. Aj ten najmenej predpokladateľný človek, ktorý poskytuje plazmu, zjavne prešiel výberovým sitom. O tom niet čo polemizovať.)

Pri prvej návšteve darcovského centra na konci Hainburgu

(v smere od Bratislavy) tesne pred nákupnou zónou pri kruhovom objazde nejde ešte o odber plazmy. Potenciálny darca je vyšetrený a hĺbkovo vyspovedaný lekárom (bez obáv: aj slovensky hovoriacim, ergo o žiadnej cudzej reči netreba mať ani potuchy). Sú mu odobrané vzorky krvi na testy a až po niekoľkých dňoch, spravidla do týždňa je mu poskytnutá informácia, či a kedy môže začať darovať / predávať plazmu. Termín odberu sa dá dohodnúť telefonicky s niektorým zamestnancom, ktorými sú na 90% ženy a na 100% Slováci. Alebo cez online formulár.

Za tú nevyhnutnú prvú návštevu nedostane darca odmenu hneď, ale je mu kompenzovaná dvadsiatimi eurami ako za štandardný odber, vyplatenými pri jeho treťom odbere. Zadarmo tam teda v konečnom dôsledku nikto ísť nemusí ani len ten prvýkrát. To ja osobne považujem za až “neslovensky” korektné.

Medzi prípravy na odber sa dá zahrnúť to,

že prinajmenšom deň pred darovaním sa má darca vyhnúť príliš mastnému jedlu aj alkoholu. V deň odberu sa má poriadne najesť (zabudnime na slovenské darovanie krvi nalačno z už pomerne dávnej minulosti) a piť veľa tekutín, najmä čistej vody.

Priebeh štandardného odberu plazmy

Darca dorazí do odberového centra aspoň pár minút pred termínom kvôli krátkemu pohovoru. Pri ňom ho zamestnanec centra odváži, zmeria mu tlak a telesnú teplotu. Bez obáv, prebieha to bezkontaktne. Nechá ho vyplniť krátky formulár ohľadne aktuálneho zdravotného stavu a kvôli vylúčeniu okolností, ktoré mohli v medziobdobí nastať a ktoré by eventuálne znemožnili darovanie. Medzičasom je vhodné a rozumné vypiť ešte nejakú tú vodu, ktorá je k dispozícii z automatu, a tesne pred odberom navštíviť naposledy toaletu. Aby sa tých cca 40 až 60 minút, ktoré odber trvá (v prípade mňa ako 75-kilového chlapa, ktorý odbery znáša bez problémov, je to 45 minút), pohodlne sedelo.

Množstvo odobranej plazmy, od ktorého závisí dĺžka odberu (ten prvý je dlhší, aby bol pomalším a tým pre nezvyknutý organizmus šetrnejším) sa stanovuje hlavne podľa telesnej hmotnosti.

Krv odteká jednou ihlou z tela a rovnakou sa doň vracia

Na rozdiel napr. od odberu doštičiek na Slovensku, ktorý sa často robí dvomi ihlami v dvoch lakťových zhyboch. Napichnutie žily obnáša len v pohode znesiteľné kratučké pichnutie, pričom tak v polovici prípadov sa mne osobne stáva, že vpich naozaj a doslova necítim. Zamestnanci hainburského odberového centra (lebo iných nepoznám) sú do jedného “ťažkými” profesionálmi a na ich odbornosť a kompetenciu je absolútne spoľahnutie.

Počas odberu je bez problému možné jednou rukou držať knihu či časopis, surfovať v mobile cez voľnú wi-fi sieť alebo len sa tak škrabkať a podopierať si hlavu. Z nudy, pretože tak pohodlným celý odber je. Stopa po vpichu je darcovi dôkladne a spoľahlivo obviazaná (čiže nie iba nejako zalepená) a síce občas sa to vraj stane a okamžite sa to napraví, no mne osobne rana nikdy nepretiekla ani nič podobné. Rovnako ako mi

nikdy neprišlo zle, nezakrútila sa mi hlava,

neprišli na mňa mdloby ani nič čo i len vzdialene podobné. Jasné, že nie každý organizmus znáša tieto procedúry až v takej pohode ako ten môj, ale ide to. Ja v deň odberu (pred ním či po ňom) bez problému cvičím, “lajtovo” behám, mávam aktívny sex (so stálou partnerkou, samozrejme) a podobne.

keď aj nie každému alebo možno nie hneď, no

naozaj to tak ide. Telo si zvykne

Po prvých zopár odberoch som aj ja cítil jemnučkú únavu a príliš sa mi nechcelo robiť niečo prehnane aktívne. Ale rýchlo sa to upravilo.

Zvláštnosťou alebo zaujímavosťou – a to najmä pre ženské darkyne – je fakt, že odberom sa môže dočasne prudko znížiť hladina určitých liečiv v krvi vrátane antikoncepcie. Na tento fakt odporúčam dať si veľký pozor! Darovať treba najskôr tri hodiny po užití kontraceptíva alebo si odber naplánovať pred pravidelnou dávkou podobných liekov či preparátov, ktoré sa v princípe s darovaním plazmy nevylučujú.

Bezprostredne po odbere je darcovi vyplatená odmena

v zmysle pokrytia nevyhnutných nákladov na odber. Tá je dnes vo výške € 25 a v patričnej chvíli (keď práve nejaké sú alebo keď sa nazbierajú) prémie či bonusy: hneď za piate a potom za desiate darovanie je to ďalších € 10 navyše, ďalej napríklad za tridsiate (ktoré bolo časťou tých mojich € 260) je to € 40. Tieto odmeny v určených lehotách sa musia zmestiť do “darcovského roka”, ktorý trvá 365 dní od prvého odberu.

Navyše každý mesiac beží nejaká akcia

V jeden mesiac bolo možné vyhrať poukážku na nákup pohonných hmôt vo výške € 50 (týždenne 2 výhercovia). V apríli a v máji 2016 bežala akcia, kedy za 10 absolvovaných odberov v priebehu týchto dvoch mesiacov potešila darcu prémia vo výške € 50 (tá bola tiež časťou mojej vysokej odmeny).

Finančne

najzaujímavejšie je agitovať nových darcov plazmy.

Rozširovať tým radu ľudí, ktorí sú za maximálne humánnym účelom a dokonca z vlastného rozhodnutia “nútení” rozumne (zdravo, nepromiskuitne atď.) fungovať. Za každého po jeho treťom odbere získa jeho sprostredkovateľ bonus vo výške € 50.

V minulosti za troch nájdených darcov, z ktorých každý jeden absolvoval aspoň tri odbery (tzv. 3×3) sa odberové centrum darcovi poďakovalo prémiou € 150. A práve to bola posledná zložka mojej odmeny.

Po peňažnej stránke by som teda darovanie plazmy

v Hainburgu zhrnul do vyjadrenia, že vyslovene zárobkovou činnosťou nie je a ani byť nemá. Už len preto, aby sa nestalo liahňou špekulantov či vyslovene podvodníkov, ktorí by sa pokúšali obchádzať pravidlá čisto za účelom zisku a bez ohľadu na riziká pre ostatných. Avšak tí, ktorí pravidlá a zásady dodržiavajú, žijú a stravujú sa rozumne a darujú pravidelne, resp. agitujú pre túto ušľachtilú činnosť aj ďalších, sú po zásluhe odmenení. Niekedy pri strete viacerých šťastných okolností vyslovene štedro.

Stretol som sa už aj s názorom, že ak človek nemá darovať plazmu bezplatne, nemal by ju radšej darovať vôbec. A že “ľudstvu prospešnou činnosťou” niečo také nemožno nazvať ani úplným omylom. Je to diskutovateľné, pripúšťam. Ale stojím si za tým, že

aj finančne motivovaný skutok, ktorý zachraňuje životy,

skrášľuje svet okolo nás.

Ak ťa zaujal tento článok, určite neprehliadni predchádzajúci môj blog, týkajúci sa témy “darovanie plazmy”.

Tagged: ,

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.