Havlova lavička v Bratislave neexistuje, východ predbehol hlavné mesto
Andyho svet

Kde si (ne)vypijem kávu a zanadávam si na rešpektovanú ikonu demokracie

Havlova lavička v Bratislave… neexistuje. A príde mi na prvý dojem vtipné, na druhý tak “krásne” slovenské, že keď človek googli túto tému, ako prvý – po tomto mojom, samozrejme, veď som nejaký copywriter – sa mu ponúkne “hejtovací” ergo nenávistný článok Hlavných správ. K tomu viac nižšie. (Aktualizácia: celkovo 36-ta lavička predsa len v júli 2020 v Bratislave pribudla, je na Vajanského nábreží.)

A kedy bude Havlova lavička v Bratislave stáť,

to sa mi zistiť nepodarilo. Nemám v tejto chvíli v hlavnom meste patričné kontakty. Aktuálne totiž zijem v Košiciach, kde “vyrástla” v poradí 26-ta “lavička Václava Havla” na svete.

Potenciálna Havlova lavička v Bratislave by bola súčasťou medzinárodného projektu. Ten vznikol z nápadu bývalého veľvyslanca Českej republiky v USA, ktorý sa zasa obrátil na istého českého umelca, bývalého hlavného architekta správy Pražského hradu. S ideou vytvoriť umelecké dielo slúžiace širokej verejnosti, inšpirované osobou českého exprezidenta Václava Havla a jeho demokratickými ideálmi.

Toľko oficiálne info ku konceptu lavičky Václava Havla ako takému.

Havlova lavička v Bratislave ako symbol prínosu

V hlavnom meste by sa teda Havlova lavička stala (ďalším) pekným kúskom skladačky. Celosvetovo tridsiatym šiestym po mestách ako (abecedne) Barcelona, Benátky, Dublin, Lisabon, Tel Aviv, Washington či Ženeva. Slovensky druhým po už zmienenej metropole východu.

A prečo by v mojich očiach bola prínosom? Koncept Havlovej lavičky je v podstate širokej verejnosti dostupný priestor na sedenie a na diskusiu dvoch ľudí, a živý strom. Spravidla prerastajúci stredom stolčeka medzi alebo pri týchto sedadielkach.

Prínos je teda:

  • estetický (viď priložené zábery zo zopár miest);
  • environmentálny (veď prosto zeleň);
  • spoločensko-komunitný (“Kde dáme spicha?” “U Havla, prinesiem z domu kávu.”).

Vo finále ešte sľúbená poznámka k zmienenému článku na Hlavných správach. V jeho závere

varujú pred nápadom postaviť Havlovu lavičku

v Bratislave. Nakoľko by to podľa nepodpísaného (ako inak) redaktora bolo vo svojej podstate vzdaním holdu človeku s podobným morálnym kreditom, aký má Stalin. Hm.

Za mňa k tomu len toľko: ak som dodnes sem-tam nakukol na nejakú tú správu na tomto portáli, bolo to na podklade toho, že som si ju vygooglil pod nejakou kľúčovou frázou. A nevšimol som si, aký web vlastne otváram v tom zmysle, že som pozabudol, čo sú Hlavné správy zač. (Lebo na to, na akú linku klikám, si dávam pekelný pozor, prirodzene.) Už sa mi to nestane. 🙂

Napriek známemu výroku prisudzovanému Voltairovi, ktoré práve exprezident Havel zvykol spomínať a ktorý hlása: “Nesúhlasím s tým, čo hovoríš, ale do poslednej kvapky krvi budem brániť tvoje právo povedať to.” Nie, v tomto prípade veru ani budúca Havlova lavička v Bratislave ma “nedonúti” túto webstránku ešte niekedy navštíviť.

Pomerne drzo si dovolím nazvať sám seba blogerom, copywriterom a tak trocha aj spisovateľom. Píšem od strednej školy. Nakoľko vysvitlo, že ma to nielenže baví, ale som v tom aj kurva dobrý - robím to teraz na zákazku. Stal som sa excelentným copywriterom za rozumné náklady, pretože ma to nemusí živiť a stále to vnímam ako platené hobby. Ergo som človekom, ktorý vie nielen o čom píše, ale hlavne ako to napísať tak, aby si to ty ako čitateľ na internete vôbec našiel. Médiá mi prisúdili titul "guru erotického priemyslu na Slovensku". Po bezmála 20-ich rokoch pôsobenia v oblasti zábavy skutočne viem o tejto brandži prvé aj posledné. Som označovaný tiež za "priekopníka", "znalca" a "odborníka" na sexbiznis a všetko súvisiace. Preto sa v mnohých blogoch vyjadrujem práve k týmto témam. Netajím sa tým a ani sa za to nehanbím, naopak.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *