Havlova lavička v Bratislave neexistuje, východ predbehol hlavné mesto
Andyho svet

Kde si (ne)vypijem kávu a zanadávam si na rešpektovanú ikonu demokracie

Havlova lavička v Bratislave… neexistuje. A príde mi na prvý dojem vtipné, na druhý tak “krásne” slovenské, že keď človek googli túto tému, ako prvý – po tomto mojom, samozrejme, veď som nejaký copywriter – sa mu ponúkne “hejtovací” ergo nenávistný článok Hlavných správ. K tomu viac nižšie. (Aktualizácia: celkovo 36-ta lavička predsa len v júli 2020 v Bratislave pribudla, je na Vajanského nábreží.)

A kedy bude Havlova lavička v Bratislave stáť,

to sa mi zistiť nepodarilo. Nemám v tejto chvíli v hlavnom meste patričné kontakty. Aktuálne totiž zijem v Košiciach, kde “vyrástla” v poradí 26-ta “lavička Václava Havla” na svete.

Potenciálna Havlova lavička v Bratislave by bola súčasťou medzinárodného projektu. Ten vznikol z nápadu bývalého veľvyslanca Českej republiky v USA, ktorý sa zasa obrátil na istého českého umelca, bývalého hlavného architekta správy Pražského hradu. S ideou vytvoriť umelecké dielo slúžiace širokej verejnosti, inšpirované osobou českého exprezidenta Václava Havla a jeho demokratickými ideálmi.

Toľko oficiálne info ku konceptu lavičky Václava Havla ako takému.

Havlova lavička v Bratislave ako symbol prínosu

V hlavnom meste by sa teda Havlova lavička stala (ďalším) pekným kúskom skladačky. Celosvetovo tridsiatym šiestym po mestách ako (abecedne) Barcelona, Benátky, Dublin, Lisabon, Tel Aviv, Washington či Ženeva. Slovensky druhým po už zmienenej metropole východu.

A prečo by v mojich očiach bola prínosom? Koncept Havlovej lavičky je v podstate širokej verejnosti dostupný priestor na sedenie a na diskusiu dvoch ľudí, a živý strom. Spravidla prerastajúci stredom stolčeka medzi alebo pri týchto sedadielkach.

Prínos je teda:

  • estetický (viď priložené zábery zo zopár miest);
  • environmentálny (veď prosto zeleň);
  • spoločensko-komunitný (“Kde dáme spicha?” “U Havla, prinesiem z domu kávu.”).

Vo finále ešte sľúbená poznámka k zmienenému článku na Hlavných správach. V jeho závere

varujú pred nápadom postaviť Havlovu lavičku

v Bratislave. Nakoľko by to podľa nepodpísaného (ako inak) redaktora bolo vo svojej podstate vzdaním holdu človeku s podobným morálnym kreditom, aký má Stalin. Hm.

Za mňa k tomu len toľko: ak som dodnes sem-tam nakukol na nejakú tú správu na tomto portáli, bolo to na podklade toho, že som si ju vygooglil pod nejakou kľúčovou frázou. A nevšimol som si, aký web vlastne otváram v tom zmysle, že som pozabudol, čo sú Hlavné správy zač. (Lebo na to, na akú linku klikám, si dávam pekelný pozor, prirodzene.) Už sa mi to nestane. 🙂

Napriek známemu výroku prisudzovanému Voltairovi, ktoré práve exprezident Havel zvykol spomínať a ktorý hlása: “Nesúhlasím s tým, čo hovoríš, ale do poslednej kvapky krvi budem brániť tvoje právo povedať to.” Nie, v tomto prípade veru ani budúca Havlova lavička v Bratislave ma “nedonúti” túto webstránku ešte niekedy navštíviť.

Krátkozraký a/alebo zadubený človek vníma holohlavého a potetovaného grázla. Drzého a pôsobiaceho v erotickom priemysle, za čo bol dokonca stíhaný. Inteligentný človek s nadhľadom vidí na úrovni komunikujúceho a distingvovane sa vyjadrujúceho blogera a copywritera, píšuceho bez servítky pred ústami. Držiteľa Diamantovej Janského plakety za 80 bezplatných darovaní krvi. Zvoleného a aktívneho zástupcu vlastníkov v bytových domoch, kde vlastní byty. Médiami titulovaného guruom za prínos a angažovanosť - keď aj vo vyslovene háklivej oblasti. Ja sám seba vnímam ako človeka, ktorý žije v hlbokej viere v potrebu dodržiavania karmických zásad. V overenom presvedčení, že každý je strojcom vlastnej životnej spokojnosti. A s pokorou pred tým, že hranica akéhokoľvek konania je presne tam, kde by mohlo uškodiť niekomu inému. No a drzo sa považujem tak trocha aj za spisovateľa. Nakoľko píšem a publikujem už od strednej školy a čiastočne ma to dokonca živí. Ako excelentný copywriter za rozumné náklady viem nielen o čom píšem, ale ako písať tak, aby si to ako čitateľ na internete našiel.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *