Prostitúcia, kupliarstvo, neškodný prenájom bytu kurve atď.
Slovenský svet erotiky

Aj za toleranciu niekoho spôsobu obživy ti na Slovensku môže hroziť 15 rokov basy

Prostitúcia je na Slovensku legálna. Ak sa ňou živíš, tak ťa, chvalabohu – aspoň zatiaľ – nikto neprenasleduje. Ale skús prenajať byt šikovnej mladej kočke. Takej, čo bude ochotná dať ti nájomné možno dokonca o máličko vyššie než je v tej oblasti za podobné nehnuteľnosti to trhové. Za to, že prižmúriš oko nad tým, ako podozrivo často bude mať pánske návštevy. Raz-dva si v takej prdeli, akú si si pri najdivokejšej fantázii nevedel nikdy ani len predstaviť. (Aktualizované 07. 03. 2022)

Podľa nášho trestného zákona a jeho paragrafu 367 s názvom “kupliarstvo” totiž stačí “umožniť” vykonávanie

čohokoľvek, čo je možné označiť ako “prostitúcia”.

Stačí to na to, aby si v nešťastnom prípade skončil v base na desať až pätnásť rokov.

Tento blog je o bežných majiteľoch bytov, ktorí ich prenajímajú. A ktorí sa jedinou vetou nájomníčky môžu dostať do možno najväčších sračiek, aké ich kedy v živote postihli. V realite totiž stačí, aby tvoja nájomníčka dosvedčila, že si vedel, že za tými

častými pánskymi návštevami sú jej klienti.

Kočka ešte študuje a teda iný zdroj zárobku nemá. Inými slovami: nájomné za tvoj byt hradí práve týmito návštevami. To je prostitúcia, ktorú ty si – ak sa na to niekto takto bude chcieť pozerať – umožnil. A technicky vzaté, máš z nej prospech.

V tom momente sa stávaš podľa paragrafu 367 “kupliarom” a hrozí ti v tom najpriaznivejšom prípade, ak si bol dovtedy netrestaný, podmienečný polročný trest s odkladom povedzme na rok. Ak si jej prenajímal byt, ktorý je (i) v Bratislave, je (ii) trocha väčší, v slušnej lokalite a teda (iii) nájomné (absolútne adekvátne aktuálnemu stavu trhu) bolo cca € 700, a slečna (iv) u teba bola cca tri roky, dostal si od nej na nájomnom o máličko viac ako € 26.600. Tým si dosiahol v čase písania tohto textu platnú hranicu tzv. značného prospechu. Tvoj skutok sa z prečinu stáva zločinom a ty sa dostávaš do odstavca 4 s trestnou sadzbou sedem až dvanásť rokov odňatia slobody.

Áno, takto jednoduché by to na Slovensku mohlo byť. Stačí mať tú smolu, že by si ťa (i) zakomplexovaný vyšetrovateľ chcel podať, lebo jeho dcéra, ktorú

v jej dvanástich rokoch obťažoval, sa práve preto

dala na podobné chodníčky. A on je frustrovaný z toho, že s tým nemôže nič urobiť. A/alebo (ii) následne dostal tvoj prípad prokurátor, ktorému zahýba(la) manželka a on je preto “alergický” na čokoľvek súvisiace so sexom. A/alebo (iii) tvoj prípad dostala ženská sudkyňa či senát s výrazným ženským zastúpením. No a ten si celú vec jednoducho nechcel nechať vysvetliť ľudsky a rozumne.

Najhorším scenárom prenájmu bytu slečne,

ktorej by si bol býval ticho toleroval jej spôsob obživy, by mohol ten nasledovný. Že by jej, nedaj boh, niektorý klient býval ublížil a ona by utrpela ťažkú ujmu na zdraví. V tom prípade by si sa totiž “vyšvihol” do top levelu paragrafu 367 a spodnou hranicou tvojej trestnej sadzby by sa stala dekáda = desať rokov v base. A ak už si niekedy niečo vyviedol a nemáš čistý register trestov, tak dokonca pätnásť rokov.

Čiže v konečnom dôsledku

nielenže nie je prostitúcia ako prostitúcia.

Ono nie je ani prenájom ako prenájom. Veľmi podobnou témou tejto a vlastne aj rozšírením myšlienok z tohto článku sa zapodievam aj v ďalšom blogu. Píšem v ňom o rozdiele medzi sprostredkovateľom a kupliarom. A o paradoxoch v tom, čo na Slovensku ešte legálne je a čo už určite legálne nie je.

Ako na autora tohto webu na mňa môžeš nazerať optikou podľa vlastnej voľby. Ak budeš chcieť, uvidíš zdanlivo arogantného, holohlavého a výrazne tetovaného grázla. Médiami titulovaného "guruom erotického priemyslu" a za jednu jeho zložku kedysi dokonca stíhaného. Ak sa rozhodneš inak, uvidíš vo mne možno až prekvapivo duchovne založeného človeka s nadhľadom, žijúceho podľa karmických princípov. Fungujúceho vo vlastnom malom svete. Konajúceho s presvedčením, že každý je strojcom vlastnej spokojnosti a že hranica akéhokoľvek konania je presne tam, kde by mohlo uškodiť niekomu inému. Pestovateľa orchideí, držiteľa najvyššej čiže Kňazovického medaily za 100 bezplatných darovaní krvi (iba na Slovensku). Chlapa komunikujúceho na vysokej úrovni, keď aj bez najmenšej servítky pred ústami. Člena Mensy, ktorý nemá problém relevantne použiť vulgarizmus. Šikovného "textára" - blogera, copywritera, spisovateľa. Voľba uhla pohľadu - napokon, tak ako všetkého v živote - je len a len na tebe. A maj na pamäti, že tvoj výber optiky spätne veľa vypovedá o tebe.

3 komentáre

  • Muad'Dib

    Čítal som Tvoje články na SMEtisku, ale keďže by bolo vrcholne nemravné podporovať SMEtiarskych zmrdov ešte aj za to, že ja obohacujem svojimi myšlienkami ich stránky (a nie, nemôžem si tam písať, čo chcem), tak Ti odpoviem aspoň tu…

    1. Áno, prostitúcia je zákonná, kupliarstvo už nie. Čo je na tom také ťažké pochopiť??!

    2. Nemusíš prižmurovať žiadne oči, ty si jednoducho žil z prostitúcie iných, na ten účel si im aj prenajímal byt, a to za „nadtrhové“ (= vyššie než trhové) ceny. Koristil si z ich prostitúcie. Tebe sa to nezdá nemravné robiť z ľudí hlupákov a tvrdiť, že nie, ty si predsa nemusel vedieť, že koristíš z prostitúcie, hoci si to veľmi dobre vedel? Prečo sa vo svojich článkoch hráš na obeť a žobreš o súcit od ľudí, z ktorých celkom drzo a bezočivo robíš hlupákov?! Tu predsa nie už si na súde, kde máš právo povedať akúkoľvek hlúposť na svoju obhajobu! Tu je podobné správanie považované už za neslušnosť, za chrapúnstvo. Keby si to bol len umožňoval, tak by ťa za to nikto nebol odsúdil. Lenže ty si to vyslovene ponúkal na ten účel, a nielen to, ty si z toho aj koristil. Obhajovať sa nejakým kapitalizmom či slobodným podnikaním je úplne scestné. Tak predovšetkým: prostitúcia nie je podnikaním. Nie, naozaj nie je, môžeš si to overiť v Zbierke zákonov. Možno aj preto, lebo je v rozpore s tunajším ponímaním mravnosti, ktorá by mala byť základom práva.

    3. Toho predajcu, ktorý Ti nechcel predať byt, môžeš prípadne žalovať za znevýhodňovanie (diskrimináciu). To by za tým urobilo konečnú bodku. I keď jednoduchšie by bolo požiadať nejakého svojho blízkeho, aby to pre teba kúpil, ak ti na tom naozaj tak záleží. Vo všeobecnosti povedané, od okamihu, keď mu to predajú, už o tvojom akoby deložovaní nebudú môcť rozhodovať, ibaže by v zemespisebnom (na katastrálnom) úrade bolo zapísané nejaké vecné bremeno, ktoré by tomu bránilo.

    4. To, že iní kupliari sú ešte na slobode, je síce smutné, ale ak o nich vieš, môžeš začať podávať trestné oznámenia.

    5. Ty tvrdíš, že vraj chceš byť kupliarom a chceš z toho odvádzať dane atď. A vieš, čo by som ja chcel? Byť sprostredkovateľom predaja 2-násobne predražených amerických zbraní. Aj daň by som z toho potom celkom rád odvádzal. Ale napriek tomu si myslím, že by všetci zapojení do týchto obchodov mali sedieť vo väzení. A s trestnou sadzbou, ktorá by približne odrážala tunajšiu priemernú hodnotu ľudského života. (Uff, tu už sa nebezpečne blížim k rakušákom… Povedzme, doživotie za každých 500 000 € spôsobenej škody?) Je tiež ťažké tvoje zdôvodnenia brať vážne, keď sa obhajuješ nejakým rakušákom. [Rovnako „umničiarsky (logicky)“ by som určite dokázal zdôvodniť aj stínanie hláv napríklad podľa islamského práva.]

    6. Zamyslel si sa vôbec nad tým, prečo je to takto? Alebo si vystačíš s tým, že sa tu detinsky rozčuľuješ? Nie, „západné“ národy nie sú ani chytrejšie, ani mravnejšie za to, že zdierajú prostitútky a zdaňujú ich. A neviem, prečo si predstavuješ, že ak by si z toho odvádzal dane, bol by to asi vrchol mravného zadosťučinenia. Vieš si vôbec predstaviť, ako by to bolo, keby to bolo po tvojom? Alebo teda tak, ako by to podľa teba malo byť? Čo všetko by to zahŕňalo a aké by to malo dôsledky? Nuž, napríklad také, že ak by prostitúcia bola podnikaním, kto a ako by vykonával dozor nad akosťou vykonávania tejto činnosti, kto a ako by riešil sťažnosti? To v prípade, že by prostitúcia bola slobodným podnikaním, niečo ako obhajcovstvo (advokácia). Čo by ale vlastne taká prostitútka mala z toho platenia daní? Lebo častokrát takéto návrhy vídavam od kadejakých pravičiarov, ktorí by im už-už najradšej siahali do vreciek, ale keby sa to všetko malo spočítať, čo všetko by si mohla dať do nákladov a čo všetko by za to mohla mať, tak by ste na tom možno mohli aj prerobiť. Keď by si dali do nákladov všetky výdavky, od nájmu obytných priestorov cez šatstvo, skrášľovacie doplnky, vozidlá, lekárske vyšetrenia a dôchodkové zabezpečenie podobné tomu, ktoré majú silové zložky… tak je otázne, či by to napokon naozaj presadzovali rovnakou horlivosťou po spravodlivosti, alebo či by sa neukázalo, že za tým bola len závisť či nenávisť a z nej vyplývajúca snaha niekoho ošklbať. No a keď by si prostitútky toto všetko predsa len mali platiť, tak potom by pasákov a ich ochranu určite nepotrebovali. Napokon, podnikanie vlastne nie je právom, ale výsadou. A teda podnikanie by nemalo byť umožnené každému, ale len tomu, kto sa preukázateľne vie o seba postarať. Nejaké služby im predsa môžeš poskytovať už teraz, v tom ti naozaj nikto nebráni, len nie ako kupliar, ale ako každý iný (podnikateľ). A žiadna prostitútka by nemala potrebovať kupliara, inak sa o seba pri tomto slobodnom povolaní nevedela postarať a povybavovať si to sama. A to by nemalo byť dovolené, pretože v tom prípade by už naozaj hrozilo, že by v sieti kupliarov uviazli rôzne osoby, ktoré by nimi mohli byť rôzne zneužívané a že by v skutočnosti nešlo o nijakú slobodnú voľbu. Ach, veď čo sme sa tu napočúvali o úžerníctve napríklad v rómskych osadách…! Zoberme si tiež podobný príklad vykorisťovania zamestnávateľom. V tomto prípade je zamestnávateľ prideľuje zamestnancovi prácu, ktorú zamestnanec vykonáva pod jeho vedením. A zamestnávateľ na seba berie úhrozbu (riziko) podnikania. Bol by si ty ochotný brať na seba rovnaké riziko? A čo ak jej niekoho zoženieš, ale ona ho odmietne, lebo sa jej nepáči? Lebo na to má predsa úplné právo, veď ešte stále hovoríme o úplnej dobrovoľnosti, všakže? Bral by si na seba ťarchu svojho zlého výberu a odškodnil ju za to? Nie je, dúfam, čudné, že sa na to pýtam, všakže? A z druhej strany je hranica, dúfam, tiež jasná, tým je znásilnenie. Dnes je ten stav skrátka taký, že kupliari sú naozaj jednou nohou vo väzení, ale podľa mňa je to tak dobre a dosahuje sa tým práve tá vytúžená rovnováha uplatňovaním pravidla, kde niet žalobcu, tam niet sudcu. Sám predsa tvrdíš, že by si si ich vážil a správal by si sa tak, že by tvoje pôsobenie bolo pre ne prospešné – potom sa ale nemáš čoho báť, pretože žiadna z nich by ťa neudala, ani by nesvedčila proti tebe, že? Len v prípade, že by si sa tak nesprával, tak by si sa mal čoho báť – a súčasný právny stav je nastavený presne tak, že umožňuje postihnúť všetkých tých zmrdov, ktorí jej berú 1/2 a sľubujú jej to vyplácať až po týždni, a pritom neposkytujú jej ani zďaleka toľko, ako by jej poskytovalo bežné zamestnanie. Mohli by sa skrývať za súhlas poškodenej… a ďalšou možnosťou, ako ich za niečo trestne stíhať, by bolo až obchodovanie s ľuďmi.

    7. Mohlo by to ale znamenať predovšetkým to, že napríklad tvoja nezamestnaná matka by nemala nárok na na dávku v nezamestnanosti, lebo úrad práce by ju mohol poslať robiť prostitútku. nemá odrobených, povedzme, 15 rokov prostitúcie? Šup s ňou tam! Alebo aj teba. Žiadny nárok na dávku v nezamestnanosti, u chlapov sú tie výnosy vraj ešte vyššie! 😛 Totiž, prvým a rozhodujúcim dôvodom, preto ktoré by to nemalo byť povolaním, teda ani zamestnaním, ani podnikaním, je najmä to, že na to vraj netreba žiadne oprávnenia, nikde sa to ani nevyučuje, lebo, veď aj podľa teba, na to vraj ani nič netreba, len zdravie. Ešte aj hnetenie (masírovanie) sa vyučuje a jestvujú na to rôzne osvedčenia. A aj preto to môže byť napríklad zamestnaním či oborom podnikania. Nuž, a práve preto mi nie je jasné, za čo by mala verejná moc z toho brať dane. Za tie dane by mala mať niečo, ale navrhovatelia toho zdaňovania spravidla nič také nenavrhujú. Okrem toho, že by ich pásla a zdierala verejná moc. Ale čo by za to mali získať, aké istoty alebo akú ochranu, o tom, samozrejme, takmer nikdy nič nehovoria. A len tak mimochodom, aj tých prípadov obchodovania s ľuďmi a ich vykorisťovania a zneužívania ich postavenia je na tom Západe zrejme viac než u nás, na tomto – podľa teba – zjavne hlúpom Slovensku.

  • Muad'Dib

    S tým prenajímaním a ublížením už táraš, to je holý nezmysel, za to, že jej on ublížil, by si nebol zodpovedný, ibaže by si bol takým kupliarom, akým by si chcel byť.

    Skrátka, namiesto bezbrehého pohoršovania sa by si si mal priznať, že máš prabiedne právne povedomie.

    Isteže, tých nezmyslov len v trestnom zákone je viac, napríklad trestnosť výroby detskej pornografie, kedy môžu zavrieť hocijakého mladistvého či hocijakú mladistvú v podstate len za to, že si zhotovil snímky svojej nahej postavy. Napokon, takmer celý verejný poplach okolo detskej pornografie je nezmyselný. Boj proti detskej pornografii nie je bojom proti pohlavnému zneužívaniu detí, ale častokrát je to skôr naopak. Ešte aj v trestnom zákona je dokonca zakotvená trestnosť obhajovania pedofílie, pričom pedofília je len obyčajná duševná porucha a drvivá väčšina pedofilov je neškodná a na ukojenie im stačí napríklad aj návšteva obchodu s detskou bielizňou, ako píše Radim Uzel. v knihe „Pornografie aneb Provokující nahota“. A vyzerá to tak, že detská pornografia zrejme účinkuje podobne ako dospelácka pornografia, teda že znižuje výskyt a početnosť trestných činov znásilnení či pohlavných zneužívaní. Preukázalo sa to v 60. rokoch v Škandinávii v 60. rokoch minulého storočia, ešte keď detská pornografia mohla byť dostupná. Avšak tvrdými zásahmi voči detskej pornografii sa umelo vytvára jej nedostatok, čo zvyšuje pohnútky na výrobu novej detskej pornografie, vrátane možného pohlavného zneužívania detí. Keby na trhu boli sprístupnili dosiaľ nakrútenú detskú pornografiu, jej cena by klesla tak, že by sa až tak neoplatilo vytvárať novú detskú pornografiu. Ale aj z pohľadu pohlavného zneužívania detí je to zrejme prehnané. V knižke „Sexuální zneužívání dětí“ od Petra Weissa, v časti o detskej pornografii, spracovanej Jiřím Dunovským, sa píše o prípade chlapca, ktorého sebaukájanie bolo nakrúcané a ktorému sa to veľmi páčilo, lebo mal za to veľa peňazí a medzi rovesníkmi sa mohol správať ako kráľ… a tak sa na to vlastne aj prišlo, že jeho matke žalovali, že jej syn má nejako veľa peňazí, ktoré nemá mať odkiaľ…

    • Andy Morávek

      v tomto komentari odpoviem na oba tvoje, “MUAD’DIB”. pises: “Áno, prostitúcia je zákonná, kupliarstvo už nie. Čo je na tom také ťažké pochopiť??!” nuz… 🙂 rozhodol o tom kto a preco? aku to ma logiku? co je “mravne” (vyraz, ktorym sa vemi rad ohanas) a co nie je, to je vecou posudenia niekoho uplne ineho. z ludskeho hladiska je to vysostne subjektivny postoj a medzi ktorymikolvek dvomi ludmi je stanovenie hranice na velmi dlhu diskusiu potazmo nemozne. co je na tom take tazke pochopit? 🙂

      a k mojmu pravnemu povedomiu: tvrdis, ze taram a pisem hole nezmysly. ale ja som (len) opisal moj vlastny pribeh. takze az takym nezmyslom moje tvrdenia zrejme nebudu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *