Profesionálny spoločník kontra gigolo - alebo prečo má Slovač aj v tomto vlastný rozum
Blogy

Ako si Slovač pod “spoločnosťou” takmer automaticky predstavuje sex a prečo

Tiež sa domnievaš, že profesionálny spoločník rovná sa gigolo? Mrzí ma to, ale musím ťa v tom prípade označiť za člena stáda. A stádo spravidla nemáva veľa rozumu. Pretože tým, že si pod “spoločnosťou” (od ktorej je výraz “spoločník” nespochybniteľne odvodený) predstavuješ sex, radíš sa zrejme do skupiny Slovákov, ktorí uvažujú výrazne stereotypne. A to je škoda.

V istom štádiu môjho života prišiel moment, kedy som sa pod vplyvom okolností rozhodol vrátiť sa k práci, ktorá ma v minulosti bavila. Keď som sa jej aj venoval iba úplne okrajovo a pomerne krátko.

A síce pôsobiť zasa ako profesionálny spoločník

Skutočne a doslova spoločník v pravom zmysle toho slova, ergo nie gigolo. Na sociálnej sieti v skupine znalcov a priaznivcov online marketingu som položil otázku, akú doménu by považovali za vhodnú na takúto prácu. Rovnako ako tu zdôraznil som aj tam fakt, že sa nemienim (žiaľ, ani nedokážem, ako vysvetľujem nižšie) prostituovať.

Ako sa dalo tušiť a čakať, vysvitlo, že cca polovica reagujúcich tam zrejme nevie čítať. Okrem návrhov na domény s názvami ako “Vyšukajme sa”, “Nespravím ťa”, “Impotentný spoločník” a podobných sa tam, samozrejme, riešilo aj to, na čo sa to hrám a prečo nenapíšem na rovinu, o čo mi (podľa nich) ide. Zjavne teda

profesionálny spoločník bez poskytovania sexu

je niečo, čo si nedokáže ani predstaviť až zarážajúce množstvo pomerne vzdelaných mozgov. Prevažne mužských. Členmi tej skupiny sú aj vysokoškolsky vzdelaní ľudia, pracujúci pre renomované agentúry z oblasti marketingu, propagácie a pod. A ani tým nešlo či nejde do hlavy, ako by spoločnosť mohla znamenať (naozaj a iba) spoločnosť.

Profesionálny spoločník nemusí byť gigolom. Vysvetľuj to však Slovákom...

Ako človek bezmála 20 rokov pôsobiaci v erotickom priemysle chápem, že keď sa povie “spoločníčka”, ide prinajmenšom na Slovensku cca v 95-ich percentách prípadov o prostitútku. Aj ja sám som v tomto smere nastavený výrazne stereotypne a prostitúcia je tým prvým, čo mi v súvislosti s výrazom “spoločníčka” (zvlášť v kontexte “luxusná” či “profesionálna”) napadne. Mea culpa. Lenže ja som v mojom statuse napísal jasno a zrozumiteľne doslova toto: “Poraďte tipy na doménu pre profesionálneho pánskeho spoločníka – avšak nie gigola.”

Prečo toľko inteligentných a vo svojej oblasti určite kompetentných ľudí nie je schopných akceptovať priame tvrdenie predložené ako strohý fakt – a naopak, má potrebu hejtovať a osočovať…? Len preto, že niečomu celkom

nerozumejú alebo si to sami nedokážu predstaviť?

Keď chce profesionálny spoločník prenajať niekomu svoju spoločnosť, musí s ním automaticky (chcieť) súložiť?

Budem úplne tvrdo otvorený a úprimný, pretože nie som človekom, ktorý sa na niečo hrá. “Pecunia non olet” je jedným z mojich životných postojov – peniaze nesmrdia. Domnievam sa, že by som mal žalúdok (lebo tie povestné gule áno, to mám overené) na to, aby som poskytol niekomu NEJAKÉ – to zdôrazňujem a myslím tým, že nie akékoľvek – služby intímneho charakteru. Žiaľ, fyzicky to nezvládam. 🙂

Bodaj by áno. Od istej hranice vlastného sebapoznania a sebareflexie tvrdím, že narodiť sa ako žena – bol by som excelentnou kurvou a/alebo pornoherečkou. A vďaka tomu finančne ťažko za vodou. Pretože

profesionálny spoločník v Bratislave či na Slovensku

také peniaze ako prostitútka určite nezarobí. Teda aspoň nie skutočný profesionálny spoločník v pôvodnom zmysle tohto slovenského slova. Ktorým ja som – presne tak, ako o tom píšem na tomto mojom webe – “profesionálny spoločník na vysokej úrovni pre každú príležitosť“.


Ilustračnú fotografiu k tomuto článku mi vytvoril a poskytol šikovný košický fotograf Dávid Mahút.

Profesionálnym spoločníkom vo všetkých možných významoch tohto slova (nie však gigolom) som sa stal v momente, keď som nadobudol pocit, že dokážem skutočne počúvať a vcítiť sa do situácie a pocitov druhej strany. A keď ma okolie presvedčilo o tom, že ma vníma ako empatického a upokojujúco pôsobiaceho človeka. Dokážem analyzovať chyby, ktoré ľudia vo vzťahoch - nielen partnerských, ale medziľudských všeobecne - robia a viem poradiť, čo s tým. Samému sa mi síce nedarí viesť vzťah tak, aby dlhodobo prežil - som prípad obuvníka, ktorý chodí bosý. Na druhej strane je to vlastne mojou prednosťou. Ako zadaný by som služby spoločníka - keď aj nie sexuálne - sotva mohol poskytovať v takej miere a škále, v akej ich ponúkam. Na tomto webe sa nedozvieš nič o mojom zmýšľaní a o tom, akým človekom vlastne som - na to musíš navštíviť stránku AndyMoravek.sk.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *