Próza

Andrea a Dominik – ako to celé vzniklo

Andrea je bývalá porno herečka z hlavného mesta. Peniaze jej nesmrdia, ako sa hovorí a preto v minulosti nezvykla pohrdnúť žiadnym jednoduchým a rýchlym zárobkom. Ani zďaleka na tom síce nie je tak, že už by snáď kvázi vôbec nemusela pracovať – ale je obstojne zabezpečená a momentálne robí len to, čo ju baví.

Dominik je stolár z Banskej Štiavnice

Vyrába na zákazku všetko možné z dreva, čo ľudia potrebujú a objednajú si to uňho. Miluje svoju prácu, zbožňuje pocit, že je užitočným a pomaličky svoje podnikanie rozvíja. Má rád pocit, že sa živí vlastnými rukami a že za ním niečo reálne zostáva.

Títo dvaja by len ťažko mohli byť ešte odlišnejší

Napriek tomu sa s nimi osud zahral a nejaká zvláštna náhoda (prezlečená za facebook, veď ako ináč v dnešnej technologickej dobe) ich dala dokopy. Začali spolu virtuálne komunikovať a doslova po pár týždňoch sa stal malý zázrak. Z tých dvoch ľudí, ktorí nemali zdanlivo zhola nič spoločné, sa stali najlepší priatelia. Jeden aj druhý si pomerne rýchlo uvedomili, že nikdy v ich životoch nikomu tak nedôverovali, nikomu sa tak neotvorili a nikto z kamarátov im nikdy tak nechýbal a tak ho nevyhľadávali, ako práve títo dvaja jeden druhého.

Dlho sa im tak nejako nedarilo stretnúť sa naživo. Mali obaja trocha zmiešané pocity z toho, čo sa medzi nimi dialo. Vychutnávali si celé hodiny trvajúce telefonáty cez messenger, písali si v podstate nonstop. Len málo skutočných párov spolu komunikuje tak intenzívne ako títo dvaja. Pritom obaja mali pomerne silné obavy, že medzi nimi nikdy nič viac ako virtuálne kamarátstvo na diaľku byť nemôže. Už len z dôvodu vzdialenosti.

Po istom čase obaja zistili, že

majú predsa len zopár vecí spoločných.

Mali podobné postoje k fungovaniu partnerstva v zmysle otvorenosti partnerov voči sebe navzájom. Podobne sa pozerali na nevyhnutnú potrebu úprimnosti, čestnosti, oddanosti a vernosti. Z Dominikovho pohľadu bol určitý rozpor v tom, čím sa Andrea ešte donedávna živila. No jej tvrdenia a fakt, že sa od práce v porno priemysle absolútne a definitívne odrhla, ho postupne presviedčali o tom, že svoje postoje myslí rovnako vážne ako on.

Asi najvýraznejšou ich podobnosťou bol vzťah k sexu. Sex obaja považovali za jednu z najvyšších priorít pevného a fungujúceho vzťahu s perspektívou. Postupne prichádzali na to, že majú dokonca podobné erotické záľuby a preferencie. Žartovali spolu o tom, že ak by sa im raz podarilo stretnúť sa fyzicky, je jasné, že by sa to skončili “bohapustou jebačkou”. Obaja sa na tom smiali ako na dobrom vtipe, avšak s vedomím, že by tomu tak s najväčšou pravdepodobnosťou naozaj bolo.

Dominik žil v Štiavnici v prenajatom byte. Žiaľ, zdieľal ho s kamarátom a navyše ich majiteľ im striktne zakázal návštevy. A i keď Andrea by nemala ani najmenší problém urobiť si víkendový výlet a prespať na hoteli, reálnejšie predsa len bolo, že sa Dominik raz vyberie na návštevu jeho príbuzných do Bratislavy a uvidia sa tam. S jeho prenocovaním u nej by nebol ani najmenší problém.

Nesilili to však, netlačili na to, zorganizovať reálne stretnutie. Obom im svojím spôsobom vyhovovalo a napĺňalo ich takéto virtuálne online kamarátstvo. Andrea pozývala síce Dominika na výlet do hlavného mesta a sľúbila mu, že ani ako porno hviezda sa ho nemusí ani dotknúť a napriek tomu môžu spolu v jej byte prespať na jednej posteli. Myslela to síce vážne, no obaja vedeli, že tak by ich spoločná noc celkom určite neprebehla. A Dominik sa tváril, že je preňho takáto ponuka skutočne zaujímavou, lebo tak či tak potrebuje v Bratislave vybaviť nejaké nákupy.

K jeho návšteve u Andrei však neprišlo

Prišlo ale k tomu, že kvázi na polceste medzi Banskou Štiavnicou a hlavným mestom, v Hlohovci sa asi po štvrťroku ich známosti mala vydávať Dominikova sesternica. Na tej akcii Dominik nechcel chýbať. Mal sa tam vidieť s veľkou časťou svojej rodiny a tú príležitosť by si nenechal ujsť. Andrea okamžite reagovala tým, že si zistila spoje do Hlohovca a dokonca si vygooglila aj príjemné podniky v okolí stanice, kde by si potom s Dominikom mohli posedieť pri káve.

Dohodli sa, že Dominik sa v nedeľu po svadbe čím skôr ráno či v priebehu dopoludnia ozve, ako na tom je a kedy Andrea môže pricestovať. Tá od skorého rána trávila čas prípravami. A nie len takými nejakými “kamarátskymi”. Reálne neočakávala od toho stretnutia nič viac, než dvojhodinové posedenie v kaviarni. Napriek tomu sa vychystala vyslovene dokonalo a ak by ju v tom momente býval stretol jej budúci manžel, s ktorým by mala stráviť zvyšok života, nesklamala by ho ani v tom najposlednejšom detaile. Natoľko jej – z jej samej záhadných príčin – na stretnutí s Dominikom a na jeho dojme z nej záležalo.

Deň však ubiehal a nikto sa neozýval. Podvečer, keď už bolo úplne jasné, že prinajmenšom v ten deň svojho virtuálneho kamaráta nespozná, jej smútok nabral rozmery, ktoré ju samú šokovali. Sľúbila si, že sa mu už neozve a že aj ak by sa ešte býval ozval on,

bude dôkladne zvažovať, ako a či vôbec bude reagovať.

Nemusela to však riešiť. Dominik sa neozval. Že je v poriadku mala potvrdené tým, že na messenger-i videla jeho neustálu prítomnosť online a tiež zdieľaním obľúbených skladieb z youtube na jeho nástenke. Neľutovala čas, ktorý mu dovtedy venovala. Ich spoločné zabíjanie času na internete bolo pre ňu príjemným a dokonca často aj vyslovene podnetným. Povedala si však, že keď napriek všetkému nie je ten chlap schopný či ochotný stretnúť sa s ňou aj fyzicky, nestojí jej ich kontakt naďalej za to. Že aj na virtuálne priateľstvo si môže nájsť niekoho, pri kom je aspoň malá šanca neskoršieho fyzického zoznámania.

Po dvoch týždňoch od konania svadby sa Dominik predsa len ozval. Ospravedlnil sa a vysvetlil jej, že sa veľmi hanbil a to bolo dôvodom, pre ktorý sa odmlčal. Že mu totiž na svadbe nesadol nejaký alkohol a bolo mu veľmi zle. Už krátko po polnoci vraj skončil v posteli a ani na ďalší deň sa necítil na to, aby sa s Andreou stretol čo len na hodinu na káve.

Andrea tomu príliš neverila, ale za prvé jej na dôvere voči nemu až natoľko nezáležalo a za druhé obnovený kontakt s ním ju na jej vlastné prekvapenie natoľko potešil, že mu “odpustila”. Ich vzťah pokračoval veľmi podobným spôsobom ako dovtedy. Prezrádzali si o sebe navzájom pikošky, ktoré o nich nevedeli ani len ich bývalí partneri. Obaja sa sami sebe čudovali, nakoľko otvorenými sa voči tomu druhému po tak krátkej dobe známosti stali. Brali to tak, že ich kamarátstvo je príjemné a človeu občas dobre padne, môcť sa niekomu otvoriť bez rizika nejakého následného zneužitia intímnych informácií. Lebo obaja po tom síce túžili, ale zvlášť Andrea po fiasku v Hlohovci už neverila, že sa spoznajú aj naživo.

Po ďalšom cca štvrťroku kamarátstva týchto dvoch sa chystala v Štiavnici výstava ľudového umenia. Zhoda okolností (podľa Andreinho presvedčenia v skutočnosti jej anjel strážny) zariadila, že tú výstavu si veľmi chcela pozrieť jej matka. A okrem toho sa Andrea až pri tej príležitosti dozvedela, že v Štiavnici už zopár rokov žije jej strýko, najmladší mamin brat. A že by uňho nebol problém s prenocovaním, ak by si tie dve prišli výstavu pozrieť a nechceli sa v ten istý deň hneď aj náhliť späť do Bratislavy. (Andreina mamička je natoľko šetrnou, že prespanie na hoteli by za týchto okolností bolo v jej očiach priam rúhačstvom.)

Andrea o tom dala vedieť Dominikovi s otázkou, či v prípade, že by do Štiavnice za účelom návštevy výstavy pricestovala,

si Dominik nájde čas a chuť na stretnutie s ňou.

Ten reagoval nadšene a ona začala plánovať sebe a mamičke výlet. S vedomím, že v prípade ďalšieho Dominikovho zlyhania bude mať príjemný výlet a na neho sa aspoň definitívne bude môcť vykašlať.

Brala celú situáciu s podstatne väčším nadhľadom než kedysi výlet do Hlohovca. Akoby jemne vytriezvela po tom neúspešnom prvom pokuse. Na “jej Štiavničana” sa však tešila rovnako ako predtým a podobne si dala záležať na svojom výzore. Zjavne úspešne. Keď mu totiž cez správu po stretnutí položila otázku, aký dojem naňho urobila, dozvedela sa, že

“jeho srdiečko zaplesalo”, keď ju uvidel naživo.

Napriek tomu, že videl dosť fotiek na to, aby mal veľmi jasnú a presnú predstavu o tom, čo má čakať. Ale nepredbiehajme udalosti.

Stretli sa po výstave na dohodnutom mieste v centre mesta. Po tých hodinách a dňoch vzájomnej komunikácie mali obaja pocit, že sa poznajú roky a podľa toho sa k sebe aj správali. Po sexuálnych narážkach, doberaní a vzájomnom provokovaní sa nemali problém ani s fyzickým kontaktom. Dominik veselo “kamarátsky” poplieskal Andreu po zadku a ona si zasa dôkladne obzrela jeho na manuálne pracujúceho človeka až fascinujúco upravené nechty a prsty na rukách.

Bolo im spolu veľmi príjemne. Prešli tri podniky, pomotali sa po meste. Doberali sa, smiali sa spolu, boli pri sebe uvoľnení a odviazaní. Ani jeden z nich nemal vo svojom živote kamaráta, s ktorým by sa cítil tak prirodzene a pohodovo ako títo dvaja fyzicky čerstvo zoznámení sa ľudia.

Zaucho od života dostala Andrea, keď jej Dominik po približne dvoch hodinách ich rande oznámil, že je unavený po práci a že sa teda “pomaly poberie” domov. Dievča verilo, že spolu strávia podstatne viac času, keď už sa im konečne podarilo stretnúť sa. Prísľub toho, že by sa eventuálne mohli vidieť ešte na ďalší deň, jej náladu nezlepšil – bolo to príliš neurčité a zjavne neisté. Mrzelo ju to v duchu podstatne viac, než dala najavo.

Rozlúčili sa na ulici, kde žil Andrein strýko a kam ju Dominik odprevadil, aby sa náhodou cestou niekde nezamotala. Vzhľadom na vzťah, aký medzi nimi bol a teoreticky aj mal zostať, obaja sa snažili nijako zvlášť neriešiť skutočnosť, ktorej si boli vedomí. Totiž, že sa možno naživo vlastne vidia naposledy.

Dominik sa na druhý deň ozval pomerne neskoro. Dospával údajne pracovnú sobotu a i keď bol skutočne odhodlaný venovať Andrei pokojne aj celý zvyšok dňa v prípade, že zostane v Štiavnici, tá nechcela nechať svoju mamičku cestovať domov samú. Lebo prespať na hoteli by jej problém nerobilo, ak by Dominik býval súhlasil s tým, že noc strávi “vo všetkej počestnosti” s ňou alebo že sa jej aspoň bude venovať do veľmi neskorého večera. Po prekvapivo rýchlom ukončení predchádzajúceho rande ale nebola Andrea dostatočne pevne presvedčená o tom, že by neľutovala predĺženie svojho pobytu. Odcestovala s maminou.

Dominikovi to bolo skutočne ľúto a spätne ho mrzelo, že si veci nezorganizoval tak, aby s Andreou mohol stráviť viac času. Urobila na neho prekvapivo silný dojem. Ich známosť bral ako veľmi pekné, dôverné a zábavné kamarátstvo. Andreu ako ženu po fyzickej stránke vyslovene “žral”. Vedomie toho, čo má ako bývalá porno herečka za sebou, však spoľahlivo rozbíjalo akýkoľvek náznak predstavy, že by medzi nimi niekedy mohlo vzniknúť niečo vážnejšie.

Za sex s ňou by však býval dal veľa. Páčilo sa mu jej telo, jej vyžarovanie, sálala z nej naňho silná chémia.

Nevadil mu na nej ani najmenší detail

a mal pocit, že by bol schopný rozdať si to s ňou hneď v prvý deň ich fyzickej známosti – a to nebol jeho štandard. Bol voči ženám plachý a dlhšie mu trvalo, kým si k niekomu vytvoril dôveru dostatočnú na to, aby s ním mal sex.

V neposlednom rade: lákala ho aj predstava, mať v posteli niekoho tak skúseného a bez zábran. Pri obojstrannom preberaní svojich sexuálnych preferencií a túžob prišli na to, že sa prelínajú v ich obrovskom množstve a že ak by sa niekedy rozhodli rozdať si to “výpomocným spôsobom” ako dvaja kamoši, určite by to bola “popiči jebačka”.

Andrea s ním súhlasila už pri preberaní týchto hlúpostí cez messenger. A síce mu to nepovedala hneď priamo do očí, ale neskôr mu napísala, že mala a má podobné pocity. Že sa jej páčia okrem iného jeho pekné zuby, jeho vyholená hlava, jeho chôdza a šarm, aj ten konflikt medzi jeho plachosťou a výrečnosťou. Že je fascinovaná faktom, že očividne jeho blogy, ktoré čítala na istom webe, zjavne písal skutočne on. Čomu sa jej zo začiatku, ako sa priznala, nechcelo príliš veriť.

Zopár týždňov pokračovali v predchádzajúcom tempe a spôsobe komunikácie. Písali si takmer nepretržite, volali si minimálne trikrát do týždňa. Odhliadnuc od toho, že spolu nikdy nemali sex,

mali obaja tak trocha pocit, akoby spolu chodili.

Ich prvý spoločný video hovor – a napodiv jej úplne prvý vôbec, nech tomu Dominik akokoľvek nechcel veriť – prebiehal tak, že on varil a ona si lakovala nechty na nohách. Nevadilo jej robiť to takto pred ním napriek tomu, že nikdy žiadnemu bývalému partnerovi neumožnila či nedovolila vidieť to naživo. Ona bola zasa fascinovaná tým, ako mu to pri kuchynskej linke svedčí a ide. Nebola ochotná veriť mu, že nezvykol často variť pre seba a pre svoje bývalé priateľky.

Všeobecne vzaté, medzi tými dvomi mladými ľuďmi veľmi rýchlo padali zábrany a ostych. V presvedčení o tom, že spolu určite nikdy nebudú chodiť ani nič podobné, komunikovali spolu formou a spôsobom ako dvaja dobrí kamaráti. Nič pred sebou netajili a neskrývali. Andrea sa priznala, keď sa dala nahovoriť na isté amatérske točenie porna napriek tomu, že v brandži ako profesionálka definitívne skončila. Dominik z nej dokonca ťahal detaily a ona mu ich rada vyrozprávala.

On sa jej zasa pochválil, že sa odhodlal nechať sa zviesť od dcéry majiteľa domu, v ktorom mal Dominik prenajatý byt a ktorá ho dlhšiu dobu uháňala. Nebola síce jeho typom a v podstate ho ani nepriťahovala. Ale úplne zle vraj nevyzerala a podľa jeho vyjadrenia “chlap predsa z času na čas potrebuje kontakt aj s ničím iným než s vlastnou dlaňou”.

Bavili sa na tom, aké detaily zo svojich životov si navzájom vešajú na nos. Ubezpečovali sa o tom, že je to predsa medzi kamarátmi normálne a že neexistuje dôvod, prečo by sa nemohli tomu druhému pochváliť a navzájom sa v tom povzbudiť.

Háčik bol v tom, čo si obaja odmietali pripustiť. Nech sa tomu akokoľvek bránili a nech sa im to obom zdalo akokoľvek absurdným – žiarlili. Nahlas to v tej chvíli ani jeden z nich nepriznal a nebol by priznal, ani keby sa ten druhý býval na rovinu spýtal. Ale zabávali sa na sexuálnych zážitkoch toho druhého iba navonok. V skutočnosti ich to oboch hlboko vo vnútri škrelo. Obaja podvedome túžili po tom, byť sexuálnym partnerom tomu druhému.

Odmietali sa tým však zapodievať a naďalej obaja vyzvedali, čo nové sa v tomto smere udialo. Obaja machrovali pred tým druhým, akými šikovnými a úspešnými vo svojich sexuálnych životoch sú a aký dojem na svojich jednorazových partnerov urobili. A ako by ich títo určite chceli, oni sú však nad vecou…

Jedného dňa prišiel z Dominikovej strany strelený návrh, ktorý sa ale Andrei veľmi zapáčil. A síce, či sa v momente, keď Dominik cca o päť rokov bude mať okrúhlych 45 rokov a obaja budú práve single, jednoducho nezosobášia. Bez ohľadu na ďalšie okolnosti. Niečo v zmysle dohody Feebe a Joeyho z “Priateľov”. Dominik svoj návrh myslel v podstate vážne. Andrein súhlas, akokoľvek navonok nadšený, bral iba ako kamarátsku ústretovosť. Po druhý raz však v tomto príbehu predbehneme udalosti. Aby sme ukázali Dominikovo prekvapenie, keď pri druhej návšteve v jej byte v Bratislave (cca po roku ich ználosti) našiel na vchodových dverách popri jej aj svoje meno. Akoby sa stal oficiálnym obyvateľom toho bytu a akoby ho Andrea pozvala, nech sa stane aj jeho domovom.

Medzičasom sa ale udialo toho ešte veľa. Každá udalosť tých dvoch zblížila, až si Andrea povedala, že

chce v Dominikovi reálnejšieho kamaráta

a nie iba virtuálnu známosť. Tri či štyri týždne po jej výlete s mamou si naplánovala vlastný samostatný víkendový trip do Banskej Štiavnice. Len a len za účelom toho, stráviť ho s Dominikom. Akokoľvek. Či prelezú centrum mesta, pôjdu do kina, na výjazd do okolia, alebo či tri dni a dve noci prekecajú na hotelovej izbe a v reštaurácii – na tom jej vôbec nezáležalo. Chcela prosto iba stráviť víkend v spoločnosti človeka, s ktorým jej bolo fantasticky.

Absolútne nič okolo toho neriešila. Neuvažovala, že by sa mohla nešťastne namotať, neplánovala, či s ním bude alebo nebude mať v prípade jeho záujmu sex atď. Všetko toto jej bolo pre ňu samotnú až prekvapivo ľahostajné. Chcela iba byť nejaký čas s ním. Po finančnej a organizačnej stránke nevidela v takomto výlete ani najmenší problém, samozrejme.

Dominik sa jej nápadu viac ako iba potešil

Istý čas po tom, čo s ním prišla na svetlo sveta a bavila ho informáciami o tom, kde presne bude ubytovaná a podobne, odmietal uveriť tomu, že to myslí vážne. Bral to ako ďalšiu formu ich doberania sa. V kútiku duše však takmer až prosil, aby to skutočne vážne myslela a aby naozaj prišla.

Nie preto, aby mali spolu sex. V ten síce dúfal, ale nebol odhodlaný ani rozhodnutý, že ním ich stretnutie tento raz už musí vyvrcholiť. Nebol si – čisto rozumovo vzaté – vlastne ani úplne istý, či to chce. Ale niekde hlboko vnútri sa smial sám sebe, pretože vedel, že k tomu jednoducho musí prísť. Že oni dvaja tento raz už prosto nedokážu stráviť spolu čas v súkromí bez toho, aby sa pomilovali.

Neboli síce žiadnymi pudmi sa zmietajúcimi zvieratkami. Ale predstava toho, že po všetkom, čo spolu prebrali a i keď len na diaľku, ale predsa len aj zažili, by nevyužili možnosť mať spolu sex, im prišla obom rovnako absurdnou.

Vyzdvihol ju na stanici, na hotel sa spolu prešli. Andrea síce v kútiku duše očakávala, že ju “dá dolu” hneď po príchode na izbu, ale nechaj ju iba zložiť si veci a zobral ju na neskorší obed do istej peknej reštaurácie. Po obede potulky historickým centrom, káva a zákusok v ďalšom podniku. Večer si zahrali šípky a popíjali víno (zhodli sa na ružovom). Až potom sa vrátili do hotela.

Brali ako

samozrejmosť, že Dominik prespí s Andreou na jej izbe.

Príjemne ho šokovala, keď vysvitlo, že mu ani nenapadlo vziať si zubnú kefku a ona namiesto toho, aby ho poslala kúpiť si nejakú na recepciu, požičala mu svoju. Cítil to ako prejav dôvery a istej chemickej kompatibility. A cítil to správne.

Sprchu si ako prvú dala Andrea. Do postele si po nej ľahla len v hotelovom župane. Nedala mu nijako tušiť, že pod ním nemá absolútne nič. On sa z kúpeľne vynoril od pása dolu obalený v osuške. Ľahol si k nej ostýchavo, vymýšľal si cestou k posteli rôzne zdržiavacie maniere. Načapoval vodu do pohára, ponúkol aj jej a potom znovu dočapoval. Aby údajne nemuseli vstávať, ak bude niekto z nich smädný. Poodkladal nejaké veci, aby vraj mali voľnú cestu na toaletu, ak by niekomu bolo v noci treba.

V duchu sa smiala, i keď v podstate mu rozumela. Bola podobne nervózna a napätá očakávaním, resp. možno skôr zvedavosťou z toho, čo sa vlastne bude diať. Vedela, že ak by sa čo len minimálne chopila iniciatívy, okamžite by býval “nastúpil”: že by sa toho chopil a ďalej už by to riešil po svojom ako chlap. Ale nechcela byť tou aktívnou, nezdalo sa jej to prirodzené a také nejaké rozumné.

Ľahol si vedľa nej na brucho a po hodnej chvíli ticha začal:

“Asi vieš, že sa mi veľmi páčiš. Priťahuješ ma a mám dosť silný pocit, že to vnímaš podobne. Ale mám taký problém. Takú dilemu. Chcel by som mať s tebou sex a myslím si, že by sa nám to obom páčilo. Lenže…” urobil pauzu, krútil ústami a hmkal – očividne hľadal správne slová.

“Beriem ťa ako super kamarátku. Nemám vo svojom živote nikoho, na vzťahu s kým by mi tak záležalo ako na tom našom. A bojím sa, že ak toto akýmkoľvek spôsobom neklapne, ak medzi nami niečo zahapruje v posteli… Dofrasa. Už sa nebudeme môcť

vrátiť k tomu úprimnému a otvorenému kamarátstvu,

ktoré máme teraz. Rozumieš mi?”

Andrea bola z toho zmätená. Chápala aj nechápala. Rozumela jeho obavám, lebo vedela, že na sex sa nedá zabudnúť, nedá sa to vrátiť späť. A tiež v ňom kamaráta nechcela stratiť takmer za žiadnu cenu. Napriek tomu si jednoducho nedokázala predstaviť, že by sa spolu nemilovali. Že by to vôbec neskúsili. Nepovedala nič.

“Som z teba vyvedený z miery. A to som si naozaj myslel, že my dvaja sa už navzájom nemáme čím prekvapiť,”, dodal ešte skôr, než dostala pocit, že vyslovene čaká na nejakú jej odpoveď. Natočil sa k nej, ležiac na boku a podoprel si hlavu rukou.

Ešte chvíľu váhala, ako reagovať. Potom si povedala, že zahrá vabank. Že nemá čo stratiť – prinajhoršom že bude trapas. Otočila sa tiež na bok, chrbtom k nemu. Rozviazala si župan, vyvliekla ruku z rukáva a nechala ho zo seba skĺznuť. Ležala teda nahá chrbtom k nemu, mierne schúlená, s dlaňami pred tvárou. Od napätia nad tým, ako bude reagovať, si hrýzla spodnú peru.

Pocítila jeho pohyb a vzápätí z nej všetko napätie opadlo. Jeho vlhké teplé pery začali obsýpať jej chrbát bozkami. Obaja sa vzrušili takmer okamžite, čo si on veľmi citlivo overil po chvíli prstami. Jemne ju prevalil na brucho, kolenom jej roztlačil stehná od seba. Ľahol si na ňu a keď nadvihla panvu, vošiel do nej odzadu.

Diskutovali počas telefonátov v minulosti aj o tom, že obaja vyslovene neznášajú kondómy. Že ak by náhodou niekedy prišlo na sex, nebudú ich riešiť. Poznali navzájom spôsob sexuálneho života toho druhého a rozhodli sa dôverovať si. Pragmaticky vzaté mal Dominik viac dôvodov na istotu z jej zdravotného stavu než ona z toho jeho. Napriek jej minulosti, resp. vlastne práve kvôli nej. Pretože testy, ktorými prešla s odstupom času po skončení kariéry v porne a tiež fakt, že bola darkyňou krvi, boli spoľahlivými indikátormi. On zasa viedol iba minimálny sexuálny život a aj to opatrne a relatívne bezpečne.

Čo sa nechceného otehotnenia týka, Andrea brala ako samozrejmosť užívanie antikoncepcie bez ohľadu na štýl a frekvenciu jej pohlavného života. Vyhovovalo jej to aj po iných stránkach a vnímala to takmer ako doplnok výživy. Ktorý len bolo treba užívať 100%-ne pravidelne.

Sex bol veľmi pekný. Neskôr ho obaja zhodnotili ako “kurevsky vydarený na prvýkrát”. Obaja doňho namixovali správne dávky nežnosti a jemnosti, vášne a drsnosti, boli podobne nadržaní a chtiví. Dominikovi chýbalo bozkávanie a lízanie, ktoré Andrea odmietla. Oboje mal sľúbené na čas, kedy voči sebe budú aj po fyzickej stránke otvorenejší a uvoľnenejší. Pretože jej to údajne s novým chlapom nejde iba tak a už vôbec nie hneď. Bez ohľadu na jej profesionálnu minulosť. Akceptoval to a potešil ho prísľub, ktorý v tom vyjadrení bol pomerne jasne formulovaný. A skutočne bol časom dodržaný.

Nielenže spolu strávili úplne celý tento víkend

Pauzy medzi Andreinými výjazdmi do Štiavnice sa z úvodných štyroch týždňov postupne skracovali a skracovali. Pomerne rýchlo sa stalo samozrejmosťou, že sa musia vidieť prakticky každý víkend. Napokon prišlo aj na Dominikovu návštevu v Bratislave.

Každým stretnutím sa im darilo vyjasniť a odstrániť nejakú nejasnosť medzi nimi. Bavili sa spolu tak otvorene a úprimne, ako ešte ani jeden z nich s nikým vo svojom živote. Dohodli sa hneď na začiatku, ešte v štádiu kamarátstva na tom, že spolu nikdy nebudú hrať “hry”, ktoré partneri, ale aj kamaráti zvyknú hrávať: že si

nebudú nič zamlčovať, nebudú sa pred sebou na nič hrať,

budú sa spolu baviť absolútne na rovinu a priamo, rozoberú spolu hneď všetko, čo medzi nimi nebude 100%-ne jasné.

Táto ich dohoda a hlavne jej úprimné a dôkladné dodržiavanie dalo pevný základ vzťahu, ktorý medzi nimi vznikal. Prirodzene, že sa stalo, že Andrea samu seba pristihla pri sebaľútosti v nejakom spore medzi nimi. Takisto Dominik občas neustrážil svoje ego a pár hodín či dní po hádke Andreu veľmi dôkladne ignoroval. Uvedomili si, že sa im to stáva iba vtedy, keď nie sú spolu. Pretože z očí do očí nedokázali byť na seba zlí, agresívni či dlho nahnevaní. Nedokázali sa ignorovať a obchádzať, nerozprávať sa ani viesť “tichú domácnosť”.

Na to im bol ich spoločný čas príliš vzácny

Zhruba po dvoch rokoch Dominik po dostatočnom plánovaní a prípravách presunul jeho podnikanie do hlavného mesta. Bol šikovný, mal od prírody obrovský talent na to, čo robil a svoju prácu skutočne hlboko miloval. Už len to samo osebe, samozrejme, spolu s možnosťami trhu, neporovnateľne širšími než tými v jeho dovtedajšou pôsobisku, dávali spoľahlivý základ jeho úspechu v Bratislave.

(náhľad nie je zvlášť vydarený, ale po kliknutí sa ti zobrazí velkom milý .gif)

Žili spolu v Andreinom byte, ktorý sa po istom úsilí a obojstrannej snahe (ale aj istom boji ich oboch samých so sebou) stal Dominikovým domovom. Pre Dominika nebolo úplne jednoduché vymazať z hlavy všetky predstavy toho, čo sa v tom byte v priebehu Andreinej minulosti dialo. Rovnako pre Andreu nebolo úplne jednoduché prijať a zvyknúť si na existenciu druhej osoby v jej byte a v jej živote. Ale zvládli aj toto.

Dobre si počas celého ich fungovania pred vzťahom a aj počas neho uvedomovali, ako veľmi je im nápomocná ich

schopnosť bezhraničnej otvorenosti a komunikácie bez obmedzení

a bez zábran. Presne tento ich dar si medzi sebou vzájomne pestovali a boli zaň vďační. A aj vďaka nemu sú spolu dodnes.

Medzi dvomi ľuďmi, ktorí sa netušeným spôsobom stretli vo svete sociálnych sietí, vzniklo hlboké a otvorené kamarátstvo. A i keď si to ani jeden z nich nikdy nemyslel a podobný scenár vídali iba v menej nákladných hollywoodskych filmoch – kamarátstvo dalo ten najlepší základ tomu, aby vznikol úprimný a veľmi dôverný vzťah. Ako kamaráti, ktorí vďaka okolnostiam neplánovali vzťah a ani s ním zo začiatku dlho nepočítali, sa spoznali lepšie, než sa mnohí manželia poznajú po rokoch spoločného života.

Práve ich vzájomné poznanie sa otvorilo postupne cestu dôvere. Tú obaja potrebovali na to, aby sa voči tomu druhému skutočne uvoľnili a aby sa vysporiadali s “háčikmi z minulosti”, s ktorými obaja zo začiatku vzťahu bojovali. Vďaka tomu, že v ich prípade sa dali dokopy najlepší kamaráti (ktorými potom už zostali), dostal ich vzťah od niekoho “zhora” šancu prežiť snáď čokoľvek.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.