Na úvod poznámka: môj vianočný fejtón (niežeby som ho ja sám ako autor považoval za vtipný, inak však tento literárny žáner nazvať nedokážem) nemá tendenciu ašpirovať na pobavenie niekoho. Vlastne mal pobaviť len autora, čo mu však tiež nijako zvlášť nevyšlo. O tom viac na konci textu. (Pôvodne publikované 24. 12. 2014, aktualizované 01. 01. 2026)
-
-
Ako sa dá po dvadsiatich troch rokoch ujsť z komfortnej zóny – alebo „dvojité a“
Zatiaľ dvakrát prišlo v mojom živote v oblasti moje pôsobenie v erotickom priemysle k radikálnej zmene. Po prvýkrát to bolo v roku 2015, keď sa súdnym procesom ukončilo moje stíhanie za kupliarstvo. A po druhýkrát formálne pred desiatimi týždňami a technicky v týchto dňoch, kedy som moju činnosť takmer kompletne presunul na moju milovanú, čerstvú manželku.
-
Blog vyzerajúci ako obhajoba, ktorý ňou na autorovo vlastné prekvapenie nie je
Trúfaš si tipnúť, aká je – naprieč históriou môjho pôsobenia v oblasti nazvanej „erotický priemysel“ – najčastejšie sa opakujúca otázka od záujemkýň o spoluprácu? Mám na mysli otázku v takmer identickom znení, ktorá je mi najčastejšie položená. A nemyslím otázky typu „koľko sa dá zarobiť„, „sú tvoje ponuky naozaj diskrétne„, „ako rýchlo získam prvé privyrobenie“ atď. To sú relevantné, predpokladateľné a adekvátne dopyty.
-
Odpovedz si v duchu na prvú ostrú: je podľa teba lepšia pornoherečka či kurva?
Vo chvíli vzniku tohto textu pôsobím v erotickom priemysle viac ako dve desaťročia. Naozaj často som za to obdobie dostal priamu otázku alebo som bol zatiahnutý do polemiky v zmysle, či a aký je rozdiel medzi pornoherečkou a prostitútkou. Môj postoj k životu všeobecne je, že všetko je vecou voľby. A je tomu tak aj v tomto prípade. Rozdiel medzi pornoherečkou a prostitútkou, akokoľvek malý či veľký, byť môže a nemusí – stojí to len a len na výbere predmetnej osoby. A nemaj obavy: toto je zábavný, nie filozofický blog.
-
Nevyvrátiteľne nikomu nič zlé neurobiť – no napriek tomu si zaslúžiť zhniť v base
Tento blog bude zasa raz vyzerať ako obhajoba mňa samého, dokonca možno až ako výlev mojej sebaľútosti. Pokojne nech sa to tak tvári, v princípe je mi to jedno – to na jednej strane. Na strane druhej, s tou obhajobou je to vlastne aj pravda – no iba veľmi čiastočne. Hájiť sa v pravom zmysle slova nepotrebujem – môj zločin bez obete je z hľadiska zákona a trestu za jeho porušenie už vybavený a zmazaný. Nikto sa ním viac nezapodieva. Ale považujem za potrebné (prinajmenšom pre mňa) ešte na chvíľu sa zamyslieť.
