Tento blog bude zasa raz vyzerať ako obhajoba mňa samého, dokonca možno až ako výlev mojej sebaľútosti. Pokojne nech sa to tak tvári, v princípe je mi to jedno – to na jednej strane. Na strane druhej, s tou obhajobou je to vlastne aj pravda – no iba veľmi čiastočne. Hájiť sa v pravom zmysle slova nepotrebujem – môj zločin bez obete je z hľadiska zákona a trestu za jeho porušenie už vybavený a zmazaný. Nikto sa ním viac nezapodieva. Ale považujem za potrebné (prinajmenšom pre mňa) ešte na chvíľu sa zamyslieť.
-
-
Ako ťa súd jedným rozsudkom vyhlási za víťaza a zároveň s tebou totálne vydrbe
Zrejme nie hocikde v EÚ je možné vypočuť si štyrikrát verdikt, že som vyhral prvostupňový súd, no napriek tomu byť stále tým (dočasne) prehrávajúcim. A štrnásť rokov (!) čakať na spravodlivosť a uzavretie sporu. Sporu, v ktorom má renomovaná sudkyňa nespochybniteľne jasno a neochvejne rozhoduje opakovane v tvoj prospech… Nuž, deje sa všeličo. Napr. naším protivníkom je konkrétne JUDr Tomáš Kozovský. (Pôvodne publikované 14. 07. 2019)
-
Ako ma prekvapilo, že keď chceme, vieme pracovať v priam neuveriteľnom tempe
Výroba vakcíny proti kovidu * nádherne ukazuje, že niekedy dokáže ľudstvo fakt zamakať. Ale že brutálne. Uvedomil som si to, keď som si zrátal čísla a vyšiel mi jasný a nespochybniteľný fakt. Totiž, že keď naozaj chceme, dokážeme každú sekundu vyrobiť 44 dávok. Zamysli sa na pár sekúnd: štyridsaťštyri dávok liečiva, ktoré si picháme priamo do žily, každú božiu sekundu v piatich fabrikách…
-
Ako si dezoláti za našimi chrbtami potajme zákerne posilňujú imunitu
Ale jasné, že sa bez problému dám zaočkovať. Vykonať to pre mňa za mňa môže trebárs aj cvičená opica. Veď zjavne to celé nie je žiadna veda (a to doslova, bohužiaľ). Urobím to hneď, ako bude existovať skutočná vakcína. * V každom prípade, očkujem sa už dávno a to systematicky. Ono totiž ak mám všeobecne vo veci jasno: zmyslom očkovania je v konečnom dôsledku posilnenie imunity, poťažmo jej náprava, však? Tak to som práve absolvoval ďalšiu dávku.
-
O tom, akú daň som zaplatil a platím za môj pokojný a pohodový život. A prečo
Tento článok by snáď ani nebol nevznikol – alebo aspoň nie práve teraz – nebyť môjho známeho Matúša. (Napísal by som “kamaráta”, ale netrúfam si postaviť náš vzťah do takej roviny, až natoľko sa asi nepoznáme.) Ten sa ma prednedávnom spýtal, či (by) som niekedy napísal článok o tom, aký pokojný a pohodový život mám a čomu za to vďačím.
