Na úvod poznámka: môj vianočný fejtón (niežeby som ho ja sám ako autor považoval za vtipný, inak však tento literárny žáner nazvať nedokážem) nemá tendenciu ašpirovať na pobavenie niekoho. Vlastne mal pobaviť len autora, čo mu však tiež nijako zvlášť nevyšlo. O tom viac na konci textu. (Pôvodne publikované 24. 12. 2014, aktualizované 01. 01. 2026)
-
-
Prečo si atraktívna influencerka z insta určite cvrkne, len čo jej napíšes: „Čaaau!“
Spisujem blog, ktorý si nikto neprečíta. Resp. pri ktorom vyvstáva pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že si ho neprečíta nikto z tých, ktorí by ho čítať – a najmä zamyslieť sa nad ním – mali. Blog o osloveniach (v zmysle iniciácie komunikácie) online, o nadväzovaní kontaktu kdekoľvek na webe. Pretože komunikácia na internete sa v mojich očiach stáva samostatným a skutočne fascinujúcim fenoménom.
-
Kto sa ti rýchlejšie a/alebo tak napíšuc udržateľnejšie dostane do nohavičiek?
Sú dvaja hypotetickí týpkovia. Adam a Bartolomej. * Adam je ženami vnímaný ako fešák. Je zábavným a večne usmiatym stredobodom spoločnosti. Napriek skutočnosti, že jeho šéf sa po ňom dennodenne vozí, pretože to z titulu nadriadenej pozície vníma ako svoju povinnosť. Naproti tomu Bartolomej zmizne v momente vstupu do miestnosti. Ťažko nájsť ďalšieho natoľko priemerného chlapa. Má dostatok len dvoch vecí: peňazí a pohody v živote. Zabezpečil sa po majetkovo-finančnej stránke ešte pred svojou päťdesiatkou. Ak chce, presedí zvyšok života na gauči vo vlastnom luxusnom byte bez hypotéky a do smrti nepohne prstom. No a ja ich v mojom blogu porovnám v kontexte atraktívny výzor verzus šikovnosť.
-
Stručný návod ako si na kašu rozdrbkať vlastné ego – alebo biela a čierna povaha
Psychologický fenomén s názvom Madonin komplex sa údajne zvykne u muža objaviť po pôrode jeho partnerky (ideálne manželky, avšak vieme, v akom svete žijeme). Málokto má od podobnej udalosti ďalej než ja ako jeden zo zopár Slovákov, ktorí máme vazektómiu. Napriek tomu mi tento syndróm šupol zaucho, ktoré rozdýchavam už piaty mesiac.
-
Ako to potom neskôr v realite vyzerá, keď na chvíľu nedáš pozor na vlastné priania
Pred viac ako dvoma rokmi som napísal blog o tom, akú partnerku si dokážem predstaviť po mojom boku. Jeho pointou v princípe bolo, že by mala byť silno sexuálne založená, erotikou a sexom by sa musela baviť podobne ako ja. To všetko na to, aby sme mohli spolu viesť naozaj úprimný vzťah. V ktorom by sme obaja nielenže nemuseli mať obavy prejaviť akékoľvek naše (sexuálne) túžby a sny. Naopak – vzťah, kde by nám náš náprotivok s ich realizáciou vyslovene pomáhal. Keď by aj pre doslova celú spoločnosť bola takáto predstava – a realizácia dupľom – absolútne neprípustnou, poťažmo zvrátenou. No a dnešný blog bude o tom, ako vesmír žartuje.
