Moja práca pre korporáciu – niečo v tomto duchu malo byť námetom môjho blogu. Lenže v hlbokej podstate by bolo brutálnym zavádzaním čitateľa tvrdenie, že v mojom prípade skutočne išlo o prácu. Za to by som si zaslúžil jedine tak chrcheľ * medzi oči od každého skutočne pracujúceho človeka.
-
-
Čo je väčšia blbosť než tlačiť do nápisu “Netlačiť”?!
V bratislavskom Auparku – ale deje sa to veľmi podobne na viacerých miestach aj v Košiciach a určite aj kdekoľvek inde na Slovensku – je kaviareň. V jej tesnej blízkosti sa z istého dôvodu (vysvetlím) nachádza nápis “Netlačiť”. Keď v tej kaviarni človek sedí sám alebo s nejakou hovadsky záživnou spoločnosťou a teda nemá na práci nič zaujímavejšie, môže pozorovať živých tupoňov.
-
Ako ťa revízorka mhd (zbytočne) zlynčuje, lebo prosto môže
Nezažiť to osobne, neuveril by som. Že môže mať revízorka v mhd v hlavnom meste tak diametrálne protichodný postoj než revízor v Košiciach. Žiaľ, prekvapivo v negatívnom smere. Lebo vyznie to možno sexisticky (sám si nie som celkom istý, prečo – snáď to má niečo s princípom “matka…”): ale tak nejako by som očakával ľudskejší prístup od ženy než od muža. Krutý omyl.
-
Zlatokopky – za čo ich obdivujem a čo ma na nich mrzí. A že sa veru budeš diviť!
Mám rád jednu z najslávnejších Rytmusových skladieb “Zlatokopky”. Prosto sa mi páči atmosféra, rytmus aj text toho diela. Dobre sa počúva a rád si ju trocha vypeckujem. * Minule som si tak pri počúvaní uvedomil, za čo zlatokopky obdivujem a za čo nimi, naopak, pohŕdam.
-
Prečo mi nevadí, že ma pri masturbácii možno niekto pozoruje cez okno
Už pred mnohými rokmi som hlásal, že môj život je otvorenou knihou pre kohokoľvek, kto je naň zvedavý. Že mi nemá prečo vadiť, keď mi doň po všetkých možných stránkach hocikto vidí – alebo aspoň môže nazrieť, ak chce. Hovorím tomu “transparentný život” a stojím si za tým, že človek, ktorý žije čestne, nemá dôvod na to, mať s niečím podobným akýkoľvek problém.
