Spisujem blog, ktorý si nikto neprečíta. Resp. pri ktorom vyvstáva pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že si ho neprečíta nikto z tých, ktorí by ho čítať – a najmä zamyslieť sa nad ním – mali. Blog o osloveniach (v zmysle iniciácie komunikácie) online, o nadväzovaní kontaktu kdekoľvek na webe. Pretože komunikácia na internete sa v mojich očiach stáva samostatným a skutočne fascinujúcim fenoménom.
-
-
Kto sa ti rýchlejšie a/alebo tak napíšuc udržateľnejšie dostane do nohavičiek?
Sú dvaja hypotetickí týpkovia. Adam a Bartolomej. * Adam je ženami vnímaný ako fešák. Je zábavným a večne usmiatym stredobodom spoločnosti. Napriek skutočnosti, že jeho šéf sa po ňom dennodenne vozí, pretože to z titulu nadriadenej pozície vníma ako svoju povinnosť. Naproti tomu Bartolomej zmizne v momente vstupu do miestnosti. Ťažko nájsť ďalšieho natoľko priemerného chlapa. Má dostatok len dvoch vecí: peňazí a pohody v živote. Zabezpečil sa po majetkovo-finančnej stránke ešte pred svojou päťdesiatkou. Ak chce, presedí zvyšok života na gauči vo vlastnom luxusnom byte bez hypotéky a do smrti nepohne prstom. No a ja ich v mojom blogu porovnám v kontexte atraktívny výzor verzus šikovnosť.
-
Prečo sa teším na každú návštevu liečebne na našom nádhernom Horehroní
Ešte donedávna som bol rozmachrovaný. „Mňa sa predsa sklon prepadať závislostiam absolútne netýka!“ Nikdy som nebol skutočne opitý, za môj doterajší život som si nepotiahol zo zapálenej cigarety. O čomkoľvek kvázi vážnejšom ako sú drogy a pod., je zbytočné písať. Som tzv. kávičkár v tom zmysle, že vôňu a chuť kávy priam milujem. Aj jej povzbudivé účinky reálne evidujem. No závislým od nej nie som. Napr. v deň, kedy raz za dva týždne absolvujem akupunktúru, ju nepijem. A ani najmenej ma to netrápi, vôbec si na ňu behom môjho „bezkávového dňa“ nespomeniem.
-
Prečo by som mal mať zlý pocit zo zisku, keď si nespochybniteľne mala na výber
Je tomu už pár rokov, čo ma (vtedajšia) priateľka titulovala manipulátorom. A ja síce považujem sám seba za človeka schopného sebareflexie. Toto konkrétne označenie však odmietam nielen v kontexte mňa samotného. Všeobecne som presvedčený o tom, že manipuláciu pripúšťajú a odvolávajú – vyhovárajú – sa na ňu ľudia, ktorí odmietajú pripustiť vlastnú zodpovednosť. Hlbšie sa tým zapodievam napr. v mojom blogu o životných pravidlách a hodnotách. Toto však má byť sebakritický blog a preto na rovinu priznávam: som prospechár.
-
Ako ma raz wikipedia označí za rasistu napriek faktu, že som chodil s Rómkou
Prečo som zrejme vyjebaný fašista a aký súvis s touto mojou vtipnou záľubou má istý ukradnutý kufor. Ktorého vyhodenia som sa včera stal očitým svedkom vedľa bytovky, v ktorej bývam. A na čo konkrétne sa už teraz akože teším. (V skutočnosti by ma oblieval studený pot, ak by mi čo len mikroskopicky záležalo na tom, čo si kto o mne myslí.) Až raz budem taký slávny, že budem mať životopis na wikipedii. (Aktualizované 18. 08. 2024)
