Ešte donedávna som bol rozmachrovaný. „Mňa sa predsa sklon prepadať závislostiam absolútne netýka!“ Nikdy som nebol skutočne opitý, za môj doterajší život som si nepotiahol zo zapálenej cigarety. O čomkoľvek kvázi vážnejšom ako sú drogy a pod., je zbytočné písať. Som tzv. kávičkár v tom zmysle, že vôňu a chuť kávy priam milujem. Aj jej povzbudivé účinky reálne evidujem. No závislým od nej nie som. Napr. v deň, kedy raz za dva týždne absolvujem akupunktúru, ju nepijem. A ani najmenej ma to netrápi, vôbec si na ňu behom môjho „bezkávového dňa“ nespomeniem.
Zúčastnil som sa však cez víkend ako rodinný príslušník abstinujúceho alkoholika na besede takejto skupiny. (Na titulnom zábere je do hmly odetý kláštor, v ktorom sídli notoricky známa liečebňa na Prednej Hore.) Besede o zvládaní záťažových situácií, jednoduchšie povedané zvládaní pokušenia. No a tam mi to došlo.
Som závislý.
Sklon prepadať závislostiam sa u mňa prejavuje
potrebou líšiť sa od zvyšku spoločnosti. Všetkým možným – lebo veď zasa netvrdím, že všetkým – čo sa dá.
Ak niečo majoritná spoločnosť robí bielo a ja mám aspoň trochu pocit, že by sa mi páčilo robiť to inak… Urobím to čierno.
Preto som si už niekedy po dvadsiatke (keď som ešte mal krásne vlasy) začal holiť hlavu. Presne preto som si v časoch, kedy nebol tetovaný nikto v mojom okolí (doslova – na nikom z mojich známych ani čiarka), dovolil prepadnúť tejto droge. A preto som si v tridsiatke nechal nastreliť pírsing.
Moja potreba líšiť sa zohrala svoju malú rolu v tom,
prečo som si v dvadsiatke nechal nalepiť fixný strojček na vyrovnanie zubov. (Keď aj v tomto prípade bolo prvoradým hľadisko estetické, samozrejme. Ale predsa len – nosiť ako dospelý chalan „rovnátka“ v časoch, kedy sa iba extrémne vzácne dali vidieť v ústach pubertálnych dievčat…) Preto, popri hľadiskách ostatných a to najmä absolúnej absencii rodičovského pudu, mám cca od mojich tridsiatich troch rokov vazektómiu. Prirodzene, nezabúdam sa tým pochváliť všade, kde je to čo len trocha vhodné (ale aj kde nie je).
A to je asi všetko, čo mám k téme. Keď aj si uvedomujem, ako je tento blog na moje pomery neobvyklo krátky.
Zdrojom titulnej fotografie a spolu s ňou takmer všetkých na tomto webe je môj vlastný archív. Zatiaľ sa ešte nedá napísať, že by som robil skutočnú fototvorbu v pravom zmysle slova. Zatiaľ iba pre vlastnú radosť a zábavu „lovím zaujímavé pohľady“.