Psychologický fenomén s názvom Madonin komplex sa údajne zvykne u muža objaviť po pôrode jeho partnerky (ideálne manželky, avšak vieme, v akom svete žijeme). Málokto má od podobnej udalosti ďalej než ja ako jeden zo zopár Slovákov, ktorí máme vazektómiu. Napriek tomu mi tento syndróm šupol zaucho, ktoré rozdýchavam už piaty mesiac.
Citujem z internetu (mierne upravené podľa môjho gusta, bez vplyvu na podstatu): „Najčastejšie sa objavuje po pôrode, pri ktorom bol muž prítomný, ale môže sa tak stať už počas tehotenstva. Hovorí sa mu Madonin komplex. Žena, partnerka a milenka sa zrazu zmení na obraz matky, ktorú treba postaviť na piedestál a uctievať, ale nie vnímať ju (aj) ako sexuálny objekt.“
Som single od konca roka 2019. Vtedy sa rozpadol vzťah, kvôli ktorému som po cca osemnástich mesiacoch od zoznámenia sa s dotyčnou zabalil celý môj dlhoročný život v hlavnom meste. A odlifroval som sa celý, ako som bol vrátane takmer kompletného môjho majetku (ponechal som si v Bratislave jeden byt) na opačný koniec republiky. Na dva roky sa zo mňa stal Bratislavčan v Košiciach.
Dosť dlhých päť rokov sa mojím životom ani nemihla *
osoba ženského pohlavia, ktorá by ma celkovo – vzhľadovo aj intelektuálne – zaujala natoľko, aby som si pomyslel, že by mohlo byť celkom zaujímavé zoznámiť sa s ňou. A potom prišla Katarína. (Nevolá sa tak, ale z istých dôvodov nechcem indiskrétne odhaliť jej totožnosť takto úplne verejne.)
* Nejaké naozaj zaujímavé ženy mojím životom určite prešli. Na jednej strane je však moja plachosť, ktorá mi napriek zdravému sebavedomiu a vedomiu vlastnej hodnoty niekedy bráni ženu osloviť. Na strane druhej je zasa vedomie toho, ako ma ženy často vnímajú. A síce, že je údajne lepšie prejsť na druhú stranu cesty než vymeniť si so mnou výraznejší medziľudský očný kontakt.
Spustila u mňa syndróm s názvom Madonin komplex
Popritom sa stala živým vzorom toho, ako niekedy vesmír žartuje. A ako neskutočne rozdielne dokážu niekedy dvaja ľudia vnímať identickú vec.
Do Katky som sa – ako dnes už chápem, keď aj stále sám sebe vôbec nerozumiem – zaľúbil doslova neuveriteľným spôsobom. Jednak som si od začiatku bol vedomý faktu, že to dievča vôbec nie je materiálom pre vzťah, ako sa hovorí. Jednak som sa zamilovať vyslovene nechcel, pretože ma bavilo byť single a bol som tak absolútne spokojný. Alebo som sa to prinajmenšom domnieval. Chcel som s ňou viesť niečo ako kamarátstvo s výhodami, ktoré v podstate skvelo fungovalo. Keby sa u mňa neprejavil nešťastný Madonin komplex.
Vo veľkej miere som si Katarínu idealizoval, prirodzene
No v rovnako veľkej miere je to skutočne ženská presne podľa môjho gusta. Vzhľad tu riešiť nebudem. Avšak inteligenčne, intelektuálne a najmä vzájomným porozumením a zhodou v postojoch a názoroch sme boli spriaznenými dušami. Tak silnú symbiózu som dovtedy so žiadnou ženou nezažil. Navyše Katka, napriek tomu, že to tak ani zďaleka necítila, * dokázala sa ku mne správať fascinujúcim spôsobom. Vďaka tomu nás okolie vnímalo (bolo mi to párkrát povedané) ako najzamilovanejší pár v Bratislave. Nejako ma to celé zblblo napriek môjmu silnému presvedčeniu, že mám všetko pod kontrolou a iba si užívam, čo mi tá ženská dokáže a je ochotná poskytnúť (a takmer vôbec tým nemám na mysli sex).
* Je to jej zvláštnou povahovou črtou a rolu v tom možno hrá aj jej oficiálna psychiatrická diagnóza. To však pre účely môjho blogu vôbec nie je podstatné.
Madonin komplex sa u mňa prejavil takmer od počiatku
Katka sa úplne od začiatku našej známosti netajila (skôr naopak) tým, že má rada drsný, tvrdý sex. Že ju priťahujú fyzicky silní chlapi s rozvinutou dominantnou stránkou. Ja sa síce chovám a fungujem tak, až mi párkrát chcela a mohla povedať, že ma vníma ako skutočného muža. Lenže sex som jej dokázal poskytnúť viac-menej iba ten tzv. vanilkový. * Čo je pre mňa zvláštne, zaujímavé a priam fascinujúce. Je tu totiž niekto iný, kto ma vníma trošku inak.
* Pri definitívnom ukončení nášho stretávania sa mi povedala, že som jej v posteli poskytoval „osemdesiat percent toho, čo potrebuje“. Keď aj tomu nerozumiem a dodnes sa domnievam, že v tomto vyjadrení kecala. Alebo mi chcela pohoniť zjavne brutálne zranené ego, za ktoré však ona nemohla.
Mám kamarátku. Dievča je zhodou okolností rovnako staré (mladé) ako Katarína. Je to začínajúca pornoherečka, hovorí si Sára Kučerová. Zoznámenie s ňou bolo v istom kontexte
postavené na presne opačnom základe než to s Katkou.
Katarína mi na našom úplne prvom stretnutí porozprávala veľa (akože fakt veľa) o tom, aký sex preferuje a ako ho prevádzkovala s jej „životnou láskou“ Martinom. Z toho som vyvodil, že výkonom, ktorý by Martina prekonal, ju určite neohúrim. Aspoň nie hneď. (Ver mi, pri tom, čo som počul, nedokázal by to asi nikto.) Na báze tohto info som sa nejako nastavil na to, že ak chcem na túto ženskú urobiť dojem, musím na to ísť zo všetkých ostatných strán. Pretože po sexuálnej som rovnako ako 99 % sveta bez šance.
Úplne inak to bolo so Sárou. Tá ma v podstate požiadala, aby som vylovil všetky moje dominantné sklony, ambície, potreby či túžby. Vedomé aj tie vysnívané. A uplatnil ich na nej. Pretože to tak vraj má rada, resp. po zoznámení s takým chlapom až bytostne túži. Uvoľnil som z hĺbok podvedomia všetkých mojich vnútorných drsných a dominantných diablov, čo v sebe mám. O väčšine ktorých som dovtedy len tušil. A vypustil som ich na ňu.
Netrvalo dlho a Sára, ženská s obrovskými sexuálnymi skúsenosťami a dychtiaca po mužskej sile, sa vyjadrila (na jej škodu nie iba predo mnou, vysvetlím o chviľu), že
som najdominantnejším chlapom, akého zatiaľ stretla.
Na pár sekúnd mi prenádherne pohonilo ego. Aby ma hneď vzápätí prevalcoval smútok. Pretože ak by som bol býval schopný chovať sa pri a voči Kataríne tak, aby ma tá bola mohla vnímať nejako podobne… Nuž, ktovie. Asi by to medzi nami bolo dopadlo troška inak. Preto tá poznámka v úvode, že dvaja ľudia dokážu niekedy rovnakú vec (človeka) vnímať diametrálne odlišne.
Chybu v tom zmysle, ako neskutočne nadšene básnila Katka predo mnou o jej ex, urobila Sára v podobnej forme. Svojmu v podstate priateľovi, od ktorého sa riadnej dominancie nevie dočkať, porozprávala o mne. A o tom, ako dominantne sa ja k nej dokážem správať a správam (nie iba v posteli, samozrejme). Rozbila mu tým, chudákovi, ego podobne, ako ja som si ho rozbil na Kataríne. Dotyčný aspoň má za to komu vynadať, ja som si moje psychické sračky vytvoril vo vlastnej hlave úplne sám.
Uvedomujem si, že tému Madonin komplex
som možno nerozvinul tak, ako mohlo byť očakávané. Lenže nie som psychológ a teda už aj to mudrovanie o ňom, ktoré som si dovolil, prekročilo zdravú mieru. Ale to pri mne nie je ničím novým. Je všeobecne známe (okej, je to známe v mojom malom svete), že rád mudrujem do všeličoho, o čom kokot viem, ako sa vraví. Mám však talent aj to, o čom kokot viem, podať výrazne presvedčivo. Možno v skutočnosti ani žiaden
Madonin komplex nemám a len mi jednoducho jebe.
Aspoň mám dostatok sebareflexie na to, aby som si to uvedomil a priznal. Na to som hrdý, keď aj baliť baby mi to nepomáha. 🙂
Ešte dve vysvetlivky. Po prvé, titulné foto rozfláknutej figy má ilustrovať stav môjho ega ešte mesiace po finálnom ukončení vzťahu-nevzťahu s Katkou. No a po druhé, „biela a čierna povaha“ z nadpisu článku – to je o mne. Bielo (vanilkovo) ma vidí Katarína, zatiaľ čo čierno (dominantne) ma vníma Sára.
Zdrojom titulnej fotografie a spolu s ňou takmer všetkých na tomto webe je môj vlastný archív. Zatiaľ sa ešte nedá napísať, že by som robil skutočnú fototvorbu v pravom zmysle slova. Zatiaľ iba pre vlastnú radosť a zábavu „lovím zaujímavé pohľady“.