Muži sú vraj vizuálne tvory. Zmieňuje sa to často v kontexte konzumácie porna. Kým ženy rady pracujú s fantáziou (čítajú, počúvajú… a pri tom si predstavujú), my, povrchní chlapi sa údajne radšej pozeráme na „hotový“ dej. Niečo na tom bude, moja vlastná skúsenosť to potvrdzuje v tom zmysle, že evidujem väčší záujem zo strany ženských čitateliek o moju knihu „Radodajka„. Čo je v podstate literárne porno. No a prečo o tom píšem? Pretože v konečnom dôsledku je toto mužské (alebo konkrétne moje) založenie jedným z dôvodov, prečo som dlhodobo single.
-
-
Dnes o vagínach a penisoch (aj mojom). A to hneď v dvoch témach v jednom blogu
V tomto článku mám skutočne v úmysle venovať sa hneď dvom námetom. Oba sa týkajú ľudských rozmnožovacích orgánov. Tých zaujímavejších (prinajmenšom vizuálne), ergo vonkajších. Prvému sa chcem venovať preto, lebo veľkosť vagíny verzus veľkosť penisu je témou, o ktorej sa nepíše ale že absolútne vôbec – a hovorí ešte o trošku menej. No a holenie venušinho pahorku je zasa námetom, ktorý mňa osobne svojím spôsobom dosť serie.
-
Moje blogy bývajú otvorené a priame… Týmto článkom však nastavím novú latku
Za tento blog ma mnohí v duchu (možno aj nahlas alebo aspoň niekde nejakým anonymným komentárom a pod.) odsúdia a znesú pod čiernu zem. Opíšem v ňom môj postoj v zmysle „sex ako zábava“, ktorý pomerne spoľahlivo popudí dosť veľkú časť čitateľov. A som si vedomý toho, že oprávnene. On totiž svojím spôsobom troška štve aj mňa samého. (Aktualizované 04. 12. 2021)
-
Prečo mi nevadí, že ma pri masturbácii možno niekto pozoruje cez okno
Už pred mnohými rokmi som hlásal, že môj život je otvorenou knihou pre kohokoľvek, kto je naň zvedavý. Že mi nemá prečo vadiť, keď mi doň po všetkých možných stránkach hocikto vidí – alebo aspoň môže nazrieť, ak chce. Hovorím tomu „transparentný život“ a stojím si za tým, že človek, ktorý žije čestne, nemá dôvod na to, mať s niečím podobným akýkoľvek problém.
-
Čo sa musí stať, aby sa úplne spokojný Bratislavčan odtrepal žiť do Košíc
Až nejaký čas po zverejnení stránky o „Blavákovi v Košicoch“ som si uvedomil, že som doteraz nikde neozrejmil taký ten „základ“. Príbeh o tom, ako sa to vlastne celé udialo. Ako sa zo mňa stal Bratislavčan v Košiciach. A nie na návšteve, ale tu žijúci. Neozrejmím to však ani teraz.
