Zdá sa mi to, alebo sa hovorí, že s úprimnosťou najďalej zájdeš…? (S poctivosťou, čo je v princípe to isté.) Ak toto porekadlo skutočne existuje, tak ten, kto ho proklamuje, žije na inej planéte než ja. Keď tak uvažujem, spomedzi prísloví a podobných literárnych útvarov som sa s väčšou pičovinou asi v živote nestretol. A určite mám s čím porovnávať, s písaným slovom aktívne pracujem od čias základnej školy. *
-
-
Zdanlivý rozpor medzi diskrétnosťou a mojím tvrdením, že všetko sa raz prevalí
Ak má mať tvoja manželka brutálne rada sex, užívať si prehĺtanie, anál, piss, nebodaj dokonca fisting a podobne… Ožeň sa s (bývalou) pornoherečkou či prostitútkou. Ale neopováž sa potom pindať jej na minulosť. Viac-menej takto vyzerala poznámka, ktorú som si napísal ako potenciálny námet pre blog. A tým by sa v hlbokej podstate vlastne už aj dalo skončiť. To by však nebol článok, ale horko-ťažko status na ixko (twitter). A najmä by to nič nehovorilo o základnej myšlienke, ktorou má byť jedno z mojich životných mott v zmysle, že všetko sa raz prevalí.
-
Zasahovanie do súkromia partnera – alebo kde sa vlastne začína nevera?
Existuje jedna, i keď zďaleka nie jediná téma v rámci partnerského spolužitia, ktorá mi vráža špendlík pod necht pri každom jej počutí. A síce “(ne)zasahovanie do súkromia” partnera, inými slovami niečo ako “zachovanie (jeho) diskrétnej zóny”. Čo to, kurva, je? A kde to má hranice?! (Pôvodne publikované 16. 12. 2016)
-
Dôvera medzi partnermi: budovať ju – alebo jebať * a iba sa jej dožadovať…?!
Témy ako napr. budovanie dôvery medzi partnermi mám zvlášť rád. Jednak z dôvodu, že vzájomnú dôveru osobne považujem za jeden zo zopár základných stavebných prvkov vzťahu ako takého. A tiež preto, že pre mňa samého z titulu toho, čomu sa venujem a prvkov môjho fungovania – minulého aj aktuálneho – nie je ani omylom jednoduché dôveru partnera (v mojom prípade explicitne partnerky) získať. (Pôvodne publikované 01. 04. 2017)
-
Ako niekedy padáme na zadok z toho, s kým sme to vlastne celé tie roky žili
Je to trocha smutné, kontraproduktívne, no najmä výrazne nepraktické. Žiaľ, skúsenosti – vďakabohu, viac tie sprostredkované než vlastné – mi hovoria, že hlboký, úprimný, taký ten skutočný charakter partnera človek spravidla spozná až po rozchode. Alebo ho v tej chvíli aspoň otestuje riadnou zaťažkávajúcou skúškou.
