Je tomu už pár rokov, čo ma (vtedajšia) priateľka titulovala manipulátorom. A ja síce považujem sám seba za človeka schopného sebareflexie. Toto konkrétne označenie však odmietam nielen v kontexte mňa samotného. Všeobecne som presvedčený o tom, že manipuláciu pripúšťajú a odvolávajú – vyhovárajú – sa na ňu ľudia, ktorí odmietajú pripustiť vlastnú zodpovednosť. Hlbšie sa tým zapodievam napr. v mojom blogu o životných pravidlách a hodnotách. Toto však má byť sebakritický blog a preto na rovinu priznávam: som prospechár.
-
-
Presný súčet, koľkým babám sa dostaneš do nohavičiek s… hm, úprimnosťou
Zdá sa mi to, alebo sa hovorí, že s úprimnosťou najďalej zájdeš…? (S poctivosťou, čo je v princípe to isté.) Ak toto porekadlo skutočne existuje, tak ten, kto ho proklamuje, žije na inej planéte než ja. Keď tak uvažujem, spomedzi prísloví a podobných literárnych útvarov som sa s väčšou pičovinou asi v živote nestretol. A určite mám s čím porovnávať, s písaným slovom aktívne pracujem od čias základnej školy. *
-
Tzv. „rýchle prachy“ alebo o tom, ako prospechársky vymývam babám mozgy
Asi nič v živote nie je čiernobiele, všetko je vecou uhla pohľadu. Naposledy sa mi tento môj prístup, táto téza potvrdila, keď mi istý človek odkázal, že si neželá, aby som s jeho dcérou komunikoval o mojich ponukách privyrobenia. Že ona veru celkom jednoznačne žiadne moje tzv. rýchle prachy realizovať nebude.
-
Zdanlivý rozpor medzi diskrétnosťou a mojím tvrdením, že všetko sa raz prevalí
Ak má mať tvoja manželka brutálne rada sex, užívať si prehĺtanie, anál, piss, nebodaj dokonca fisting a podobne… Ožeň sa s (bývalou) pornoherečkou či prostitútkou. Ale neopováž sa potom pindať jej na minulosť. Viac-menej takto vyzerala poznámka, ktorú som si napísal ako potenciálny námet pre blog. A tým by sa v hlbokej podstate vlastne už aj dalo skončiť. To by však nebol článok, ale horko-ťažko status na ixko (twitter). A najmä by to nič nehovorilo o základnej myšlienke, ktorou má byť jedno z mojich životných mott v zmysle, že všetko sa raz prevalí.
-
V čom so športovým koučom súhlasím a čo by som si dovolil máličko modifikovať
Nerobím to často, ale občas aj mne napadne zamyslieť sa nad tým, čo je vlastne mojím zmyslom života. (Neľakaj sa – o ničom otravne, poťažmo až odpudivo filozofickom tento blog nebude.) Čo je takým mojím akoby cieľom, k čomu má smerovať moja snaha a celkovo môj pobyt na zemeguli. Po nejaký čas som sa domnieval, že je to jednoducho zábava. Najnovšie som si však uvedomil, že je to skôr samotná radosť zo života.
