Výroba vakcíny proti kovidu * nádherne ukazuje, že niekedy dokáže ľudstvo fakt zamakať. Ale že brutálne. Uvedomil som si to, keď som si zrátal čísla a vyšiel mi jasný a nespochybniteľný fakt. Totiž, že keď naozaj chceme, dokážeme každú sekundu vyrobiť 44 dávok. Zamysli sa na pár sekúnd: štyridsaťštyri dávok liečiva, ktoré si picháme priamo do žily, každú božiu sekundu v piatich fabrikách…
-
-
Ako si dezoláti za našimi chrbtami potajme zákerne posilňujú imunitu
Ale jasné, že sa bez problému dám zaočkovať. Vykonať to pre mňa za mňa môže trebárs aj cvičená opica. Veď zjavne to celé nie je žiadna veda (a to doslova, bohužiaľ). Urobím to hneď, ako bude existovať skutočná vakcína. * V každom prípade, očkujem sa už dávno a to systematicky. Ono totiž ak mám všeobecne vo veci jasno: zmyslom očkovania je v konečnom dôsledku posilnenie imunity, poťažmo jej náprava, však? Tak to som práve absolvoval ďalšiu dávku.
-
O tom, akú daň som zaplatil a platím za môj pokojný a pohodový život. A prečo.
Tento článok by snáď ani nebol nevznikol – alebo aspoň nie práve teraz – nebyť môjho známeho Matúša. (Napísal by som „kamaráta“, ale netrúfam si postaviť náš vzťah do takej roviny, až natoľko sa asi nepoznáme.) Ten sa ma prednedávnom spýtal, či (by) som niekedy napísal článok o tom, aký pokojný a pohodový život mám a čomu za to vďačím.
-
Sto bezplatných darovaní krvi stačí, viac si odo mňa Slovač zjavne nezaslúži
Nakoľko, ako sa zdá, si to moji spoluobčania prosto nezaslúžia, zrejme onedlho skončím s darovaním krvi. Začnem z pozitívnej strany. Chýba mi päť darovaní krvných doštičiek, 10 „obyčajných“ darovaní krvi alebo nejaká kombinácia týchto dvoch možností na to, aby som mal za sebou 100 bezplatných odberov. A získal tak na Slovensku to najvyššie ocenenie s názvom Kňazovického medaila. (Desiatky darovaní krvi v zahraničí z čias, keď som žil mimo Slovenska, v tom nie sú zahrnuté, tie nikoho nezaujímajú.)
-
Ako som sa raz nasral a rozhodol sa, že (už) budem úplne zdravý. Od-té-raz…!
Dlhé roky mi vôbec nenapadlo skúšať zvládnuť bolesť hlavy bez liekov. Veď máločo je jednoduchšie, než kopnúť do seba jednu (no, bodaj by…) fialovú tabletku, počkať tak hodinu a mať nepríjemnú starosť zasa na čas vyriešenú. Problém som však ja osobne videl inde. Totiž, nie som tak celkom zástancom riešení, ktoré vlastne v skutočnosti VÔBEC NIČ NERIEŠIA.
