Moja práca pre korporáciu – niečo v tomto duchu malo byť námetom môjho blogu. Lenže v hlbokej podstate by bolo brutálnym zavádzaním čitateľa tvrdenie, že v mojom prípade skutočne išlo o prácu. Za to by som si zaslúžil jedine tak chrcheľ * medzi oči od každého skutočne pracujúceho človeka.
-
-
Košice sú prerastené agresívnou a veľmi nebezpečnou chorobou
Sú ňou košickí bicyklisti. A nie je to žiadna sranda. Resp. zatiaľ asi je, zatiaľ sa – na rozdiel napr. od Trenčína, kde už je jeden nedávny prípad zdokumentovaný – v Košiciach, žiaľ, nikomu nič nestalo.
-
Ako ťa revízorka mhd (zbytočne) zlynčuje, lebo prosto môže
Nezažiť to osobne, neuveril by som. Že môže mať revízorka v mhd v hlavnom meste tak diametrálne protichodný postoj než revízor v Košiciach. Žiaľ, prekvapivo v negatívnom smere. Lebo vyznie to možno sexisticky (sám si nie som celkom istý, prečo – snáď to má niečo s princípom “matka…”): ale tak nejako by som očakával ľudskejší prístup od ženy než od muža. Krutý omyl.
-
Ako som sa naivne pokúšal ponúknuť východniarovi brigádu
Aby bolo jasné: v tomto blogu nejde o to, že by nejaký východniar býval odmietol privyrobenie. Veď práca na východe nie je úplne jednoduchou záležitosťou a ja zatiaľ neviem, či je to len jej nedostatkom alebo sa východniarom, nebodaj, naozaj nechce robiť.
-
Dnes ma v KE pobavilo – alebo slovník košických slov, časť druhá
Čože to tento vetrík tuto? To je nejaký fenomén…? Žeby nejaký vydrbaný košický vietor? Lebo fúka na môj vkus trooošku často a máličko zbytočne silno. Toť moje dojmy po prvých pár dňoch v metropole východu. A po prvých pár prechádzkach mestom.
