Tento článok by snáď ani nebol nevznikol – alebo aspoň nie práve teraz – nebyť môjho známeho Matúša. (Napísal by som „kamaráta“, ale netrúfam si postaviť náš vzťah do takej roviny, až natoľko sa asi nepoznáme.) Ten sa ma prednedávnom spýtal, či (by) som niekedy napísal článok o tom, aký pokojný a pohodový život mám a čomu za to vďačím.
-
-
Sto bezplatných darovaní krvi stačí, viac si odo mňa Slovač zjavne nezaslúži
Nakoľko, ako sa zdá, si to moji spoluobčania prosto nezaslúžia, zrejme onedlho skončím s darovaním krvi. Začnem z pozitívnej strany. Chýba mi päť darovaní krvných doštičiek, 10 „obyčajných“ darovaní krvi alebo nejaká kombinácia týchto dvoch možností na to, aby som mal za sebou 100 bezplatných odberov. A získal tak na Slovensku to najvyššie ocenenie s názvom Kňazovického medaila. (Desiatky darovaní krvi v zahraničí z čias, keď som žil mimo Slovenska, v tom nie sú zahrnuté, tie nikoho nezaujímajú.)
-
Ako som sa raz nasral a rozhodol sa, že (už) budem úplne zdravý. Od-té-raz…!
Dlhé roky mi vôbec nenapadlo skúšať zvládnuť bolesť hlavy bez liekov. Veď máločo je jednoduchšie, než kopnúť do seba jednu (no, bodaj by…) fialovú tabletku, počkať tak hodinu a mať nepríjemnú starosť zasa na čas vyriešenú. Problém som však ja osobne videl inde. Totiž, nie som tak celkom zástancom riešení, ktoré vlastne v skutočnosti VÔBEC NIČ NERIEŠIA.
-
Prečo v lepší deň som „iba“ drzé hovädo a v tých horších som arogantný chrapúň
Počúvam to občas aj priamo, rovno do očí – ešte častejšie sa to však dozvedám sprostredkovane, od tretích strán. A síce, že som vraj arogantný, až to nielenže dverami, ale priam bránou plieska. Takto jednoducho je možné absolútne a fatálne ma nepochopiť. Alebo zjednodušiť si to, vykašlať sa na akúkoľvek snahu o pochopenie a brať moje chovanie tak, že je to prosto drzosť a absencia pokory. (Aktualizované 17. 04. 2021)
-
Prečo mi neprekážajú drogy, i keď sám som si nikdy ani len nezapálil cigaretu
Nie som úplne blbý. Aj sám si uvedomujem, že napr. v súvislosti s tým, čomu sa venujem, musia sa uvedomelejší ľudia okolo mňa nevyhnutne skôr či neskôr zamyslieť nad tým, aké životné pravidlá, hodnoty a postoje vlastne zastávam. A nakoľko zvyknem vystupovať zdanlivo trocha drzo, občas sa ma na to niekto dokonca nahlas spýta. Povedal som si, že je načase, aby som sa nad tým zamyslel aj ja.
