Moja práca pre korporáciu – niečo v tomto duchu malo byť námetom môjho blogu. Lenže v hlbokej podstate by bolo brutálnym zavádzaním čitateľa tvrdenie, že v mojom prípade skutočne išlo o prácu. Za to by som si zaslúžil jedine tak chrcheľ * medzi oči od každého skutočne pracujúceho človeka.
-
-
Čo je väčšia blbosť než tlačiť do nápisu “Netlačiť”?!
V bratislavskom Auparku – ale deje sa to veľmi podobne na viacerých miestach aj v Košiciach a určite aj kdekoľvek inde na Slovensku – je kaviareň. V jej tesnej blízkosti sa z istého dôvodu (vysvetlím) nachádza nápis “Netlačiť”. Keď v tej kaviarni človek sedí sám alebo s nejakou hovadsky záživnou spoločnosťou a teda nemá na práci nič zaujímavejšie, môže pozorovať živých tupoňov.
-
Košice sú prerastené agresívnou a veľmi nebezpečnou chorobou
Sú ňou košickí bicyklisti. A nie je to žiadna sranda. Resp. zatiaľ asi je, zatiaľ sa – na rozdiel napr. od Trenčína, kde už je jeden nedávny prípad zdokumentovaný – v Košiciach, žiaľ, nikomu nič nestalo.
-
Ako som sa naivne pokúšal ponúknuť východniarovi brigádu
Aby bolo jasné: v tomto blogu nejde o to, že by nejaký východniar býval odmietol privyrobenie. Veď práca na východe nie je úplne jednoduchou záležitosťou a ja zatiaľ neviem, či je to len jej nedostatkom alebo sa východniarom, nebodaj, naozaj nechce robiť.
-
Zlatokopky – za čo ich obdivujem a čo ma na nich mrzí. A že sa veru budeš diviť!
Mám rád jednu z najslávnejších Rytmusových skladieb “Zlatokopky”. Prosto sa mi páči atmosféra, rytmus aj text toho diela. Dobre sa počúva a rád si ju trocha vypeckujem. * Minule som si tak pri počúvaní uvedomil, za čo zlatokopky obdivujem a za čo nimi, naopak, pohŕdam.
