V júli 2020 som definitívne vzdal môj dvojročný pokus stať sa Bratislavčanom v Košiciach. Vrátil som sa do hlavného mesta k skutočnému mestskému životu. * Skôr či neskôr musela prísť na pretras myšlienka, kde v prdeli budem vlastne bývať. Lebo moji rodičia žijú na Záhorí. A navyše nasťahovať sa v mojom veku zasa k mamičke už by nebolo dvakrát vhodné. Facebook chvíľu sledoval moje rýpanie sa v nehnuteľnostiach. Keď pochopil, o čo mi ide – šup, ponúkol mi bytový dom Guthaus, ktorého výstavbu som tak nejako prehliadol.
-
-
Ako som na východe, kde nič nie je, inkasoval plat len za príchod do práce
Moja práca pre korporáciu – niečo v tomto duchu malo byť námetom môjho blogu. Lenže v hlbokej podstate by bolo brutálnym zavádzaním čitateľa tvrdenie, že v mojom prípade skutočne išlo o prácu. Za to by som si zaslúžil jedine tak chrcheľ * medzi oči od každého skutočne pracujúceho človeka.
-
Čo je väčšia blbosť než tlačiť do nápisu “Netlačiť”?!
V bratislavskom Auparku – ale deje sa to veľmi podobne na viacerých miestach aj v Košiciach a určite aj kdekoľvek inde na Slovensku – je kaviareň. V jej tesnej blízkosti sa z istého dôvodu (vysvetlím) nachádza nápis “Netlačiť”. Keď v tej kaviarni človek sedí sám alebo s nejakou hovadsky záživnou spoločnosťou a teda nemá na práci nič zaujímavejšie, môže pozorovať živých tupoňov.
-
Košice sú prerastené agresívnou a veľmi nebezpečnou chorobou
Sú ňou košickí bicyklisti. A nie je to žiadna sranda. Resp. zatiaľ asi je, zatiaľ sa – na rozdiel napr. od Trenčína, kde už je jeden nedávny prípad zdokumentovaný – v Košiciach, žiaľ, nikomu nič nestalo.
-
Cestovanie vlakom naprieč časom aj naprieč ľudskou hlúposťou
Cestovanie vlakom môže byť veľmi zábavnou záležitosťou. Niekedy vyslovene vtipnou. Isto, chce to kusisko nadhľadu a vyžaduje to tolerantný postoj k ľudskej resp. presnejšie k slovenskej hlúposti. Ale môže to byť naozaj sranda.
