Asi nič v živote nie je čiernobiele, všetko je vecou uhla pohľadu. Naposledy sa mi tento môj prístup, táto téza potvrdila, keď mi istý človek odkázal, že si neželá, aby som s jeho dcérou komunikoval o mojich ponukách privyrobenia. Že ona veru celkom jednoznačne žiadne moje tzv. rýchle prachy realizovať nebude.
Pre mňa zaujímavým faktom je, že som mal pripravený námet blogu na tému “prečo nevidím nič zlé na ponúkaní čohokoľvek komukoľvek dospelému”. Úplne nezávislo od vyššie uvedeného. Akou zvláštnou a veľmi príjemnou “náhodou” sa tieto dve veci spojili a viedli k vzniku tohto textu.
Dotyčný v konečnom dôsledku objektívne vyhodnotil, že to
jeho potomok oslovil so záujmom o rýchle prachy mňa. *
Za čo má v mojich očiach jeho duchovná zrelosť a nadhľad (zvlášť, keď ide o dieťa) úprimný rešpekt. No napriek tomu sa mu zrejme (je to však iba moja domnienka, môj uzáver) tak celkom nepáči všeobecný fakt, že niekto (ja) možnosti zárobku pikantnými formami – ergo tie viackrát zmienené rýchle prachy – vôbec ponúka. Ako som vyrozumel z kontextu, tak zrejme z dôvodu, že – videné jeho optikou – každá osoba ženského pohlavia je niekoho dcérou, poťažmo manželkou či aspoň partnerkou. A teda že vždy je niekde v úzadí niekto, komu to “musí” prekážať.
* Nespomínam si, že by som bol vôbec niekedy behom mojej “kariéry” v erotickom priemysle býval niekomu niečo vyslovene ponúkal v aktívnom zmysle slova. Spravidla som – a platí to stále – len pasívne, najmä online formou, prezentoval ponuky. A reagoval až vo chvíli, keď niekto prejavil záujem. V konečnom dôsledku toto moje životné pravidlo urobilo malé plus pre mňa v kauze môjho stíhania v minulosti.
Mohol by som prestať ponúkať tieto rýchle prachy
Inými slovami mohol by som stopnúť (moju) ponuku zárobku diskrétnymi, anonymnými a nenáročnými formami. (V tomto blogu sa nebudem zapodievať faktom, že ma táto práca baví, že v nej realizujem vlastné záľuby a hobby. Že by mi to časom chýbalo – ako sa to vyvinulo, keď som sa pokúsil ukončiť túto moju činnosť naposledy. A že by podobné ponuky, podstatne menej transparentné a korektné, naďalej ponúkali mnohí iní, výrazne menej morálne fungujúci prostredníci.) Aby na mňa žiaden otec, manžel či partner nemohol mať ťažké srdce. Z tohto hľadiska by bola vec vyriešená.
Bolo by to voči nim fér? A táto “otázka do pléna” v tejto chvíli vôbec nemieri na dotyčného otca. Je myslená absolútne všeobecne.
Mne osobne sa zdá ferové, keď mám na výber
A existenciou toho, čo volám rýchle prachy, dávam každému z mojej potenciálnej cieľovej skupiny presne túto možnosť výberu: chcem a teda prihlásim sa, alebo nechcem a teda ignorujem. Naopak, pri neexistencii (zrušení) mojej ponuky by som o možnosť výberu pripravil tú časť, ktorá chce. Bez ohľadu na to, ako veľkou či malou je a akú časť celku tvorí. Ak by aj išlo trebárs len o jediného človeka…
Domnievam sa, že mám istú mieru sebareflexie. Pripúšťam, že som zrejme prospechár – napokon,
aj rýchle prachy ponúkam za províziu a teda zarábam
ich sprostredkovaním aj ja sám. Odmietam však označenie “manipulátor”. Z princípu.
Nestotožňujem sa s tým veľmi negatívnym kontextom manipulácie ako formy správania sa či komunikácie. Možno snaha o manipuláciu inými nie je práve “pekným” prístupom k ľuďom. Avšak vždy a za každých okolností má ten “manipulovaný” na výber. Či manipulácii podľahne alebo nie. Platí tu podľa môjho názoru presne rovnaký princíp, ako keď mi niekto ponúkne drogu či zbraň.
Nech sa páči, nech ponúka.
Prečo by na ponúkaní čohokoľvek malo byť niečo zlé?! *
Poťažmo dokonca ilegálne…? (Narážam na kupliarstvo ako v podstate ponúkanie niekoho sexuálnych služieb.) Veď rozhodnutie je vždy na mne. Buď chcem a vezmem, alebo nechcem a idem dopiče – keď to teda napíšem takto vulgárne. Každý na svete má nespochybniteľne vždy a v každej situácii na výber minimálne z dvoch možností. Každý robí vlastné rozhodnutia a nesie za ne potom vlastné následky.
* Nebavíme sa o ponúkaní niečoho nepatričného deťom či iným špeciálnym skupinám s nesvojprávnymi rozhodovacími schopnosťami. Takou sa v okrajovom zmysle napokon ukázala byť dcéra z môjho príbehu. To som však z titulu jej veku, prejavu na sociálnej sieti a komunikácii so mnou nemal ako čo i len vytušiť.
Či už ide o rýchle prachy alebo čokoľvek iné
Hájiť sa pri akomkoľvek vlastnom životnom rozhodnutí argumentom, že som bol zmanipulovaný, je podľa môjho presvedčenia iba trápnou, nie zvlášť nápaditou a už vôbec nie múdrou výhovorkou. Buď som sa v skutočnosti rozhodol vedome a za manipuláciu sa iba skrývam. Alebo som možno naozaj niekomu umožnil či dovolil zblbnúť mi hlavu – potom som však prosto trubka, ktorá so sebou nechá vydrbať. Čo je lepšie, čo je menej trápne…?
Zdrojom titulnej fotografie a spolu s ňou takmer všetkých na tomto webe je môj vlastný archív. Zatiaľ sa ešte nedá napísať, že by som robil skutočnú fototvorbu v pravom zmysle slova. Zatiaľ iba pre vlastnú radosť a zábavu “lovím zaujímavé pohľady”.