Chlap bez auta je v očiach niektorých slečien horší než... chlap bez koňa
Andyho svet

Načo zháňať kľúč od drahého auta – alebo prečo som titulovaný „Jebo z lesa“

Ako majoritná časť zdravých mužov technologickej doby, aj ja ako chlap bez auta sa snažím zoznámiť okrem iného cez tinder. Pri mojej vizáži mi tam „páčik“ opätuje (čím sa „zhodneme“, ak som to už predtým urobil aj ja a teda následne smieme začať spolu komunikovať) tak jedna slečna do mesiaca.

(Aspoň dúfam, že sú to slečny. Dostať na piču od nejakého manžela, po tom tak úplne netúžim. Niežeby za to naozaj dobrý sex nemohol stáť… Robím si prdel.)

Naposledy sa mi tam prihodilo nasledovné. S nejakou 40-ročnou slečnou, ktorú som „lajkol“ z mne samému nie úplne jasných príčin (nič z nej na záberoch v profile nevidno, len náznak štíhlej postavy – asi som mal v tej chvíli pomerne zúfalú náladu a „lajkoval“ som to rad-radom, alebo som nad tým už driemal pri tv), sme sa pustili do diskusie. Bez dlhého váhania

súhlasila so stretnutím o dva dni, čo nám obom vyhovovalo.

Pár hodín pred stretnutím chcela zmeniť dávno dohodnuté miesto, napokon však zostalo pri pôvodnom pláne. Pri debatovaní o tom však tak nejako vyplávalo na povrch info, že moja ponuka „výletu po Slovensku na prenajatom športovom aute“ je podložená

mojím NEvlastníctvom automobilu, že som chlap bez auta.

A bolo po kamarátstve (k tomu sa ešte vrátim ku koncu textu). Alebo o čo tam vlastne z jej strany išlo. Presný text, ktorým ma zrušila, si môžeš prečítať na náhľade na našu konverzáciu.

Chlap bez auta je v očiach niektorých slečien horší než... chlap bez koňa

Rozdrbalo mi to na chvíľku ego, prirodzene. Zachránila to až pani zmrzlinárka na Riazanskej, ktorá mi darovala dvojitú zmrzlinu na cestu domov po predchádzajúcej konzumácii troch kopčekov priamo na mieste. Jasné, že ani ja nie som až taký blbý/naivný, aby som to považoval za náznak flirtu. Chápem, že si takto – až prekvapivo neslovensky – uctila stáleho zákazníka. Lebo s mojou vizážou si ťa zapamätajú, keď niekde obsmŕdaš tri- až štyrikrát do týždňa. V tomto som však nenáročný, keďže ženskej pozornosti sa mi úplne objektívne a sebakriticky zhodnotené dostáva absolútne minimum. Spať som teda napokon išiel predsa len úplne spokojný.

Povieš si: „Typická bratislavská auparková pipka, čo by od nej človek čakal…“ Ja som však

ako chlap bez auta veľmi podobné zaucho po prvýkrát v živote

dostal v Košiciach, kde som pred časom strávil dva roky života. A to ku koncu pobytu rovnako single ako som vo chvíli písania tohto pamfletu. Tam som flirtoval s babizňou cez pokec. Diskusia prebiehala optimisticky, zdalo sa, že zájsť spolu na kávu by nemusel byť úplne zúfalo premrhaný čas. Vo chvíli, keď som sa spýtal na najbližšiu zastávku mhd, vyšiel som chtiac-nechtiac von s informáciou, že teda nevlastním auto.

„Čo už ty si za jeba, že nemáš auto?!“ znela viac-menej doslova jej otázka, ktorou našu diskusiu ukončila. Na moju v princípe seriózne myslenú odpoveď, že ho jednoducho nepotrebujem, pretože na presun medzi dvoma bytmi, ktoré tam vlastním (o ďalších dvoch v hlavnom meste som sa zmieniť nestihol), mi stačí kolobežka, prišlo päť najvyrehotanejších smajlíkov, aké ten čet poskytuje. A blokácia, prirodzene.

Niežeby to bolo zvlášť relevantné či zaujímavé pre podstatu tohto textu. Napriek tomu však

otravne vysvetlím, prečo vlastne som chlap bez auta.

Nebudem ťa presviedčať, že to nie je preto, lebo naň prosto nemám. Vychádzajme z predpokladu, že zabezpečiť si (nejaké) auto, keď aj napr. na splátky, na lízing či nejako podobne finančne relatívne nenáročne, je v dnešnej splátkovej dobe až trápne jednoduché. A že by mi na to stačili napr. mesačné splátky jednej z pôžičiek, ktoré som kedysi niekomu poskytol (na podklade nepriestrelných zmlúv, aby bolo jasné).

Takže teda prečo? No lebo načo… Ono totiž takto…

Reálne by som auto vedel využiť na cestu k rodičom na Záhorie. Asi tak dvakrát do mesiaca. Ale z krásy mi neubudne, keď sa odveziem vlakom a busom. Trvá to len o máličko dlhšie než tým autom a to za náklady vo výške cca 20 % z nákladov na pohonné hmoty pre auto, ostatné súvisiace náklady ani nespomenúc. Potom už len na príležitostné výlety, na tie si však auto kedykoľvek požičiam. Presne tak, ako na to aktuálne lovím baby na tindri. (Jasné, bijú sa o to, pri každom prihlásení do aplikácie sa mi prehrieva smartfón…)

Kvázi vždy som žil, žijem a v dohľadnom období aj budem žiť v meste: Ružinov, Nové Mesto a pod. Do centra sa viem použitím mhd dostať maximálne behom štvrť hodiny a to bez problémov s parkovaním v meste aj po návrate domov. A že veru v Bratislave je problém s parkovaním takmer všade a takmer stále. Ako držiteľ diamantovej Janského plakety – a ašpirant na Kňazovického medailu, ale to už ako chlap bez auta bezprecedentne a hlavne úplne zbytočne machrujem – s trvalým pobytom v Bratislave jazdím našou mhd totálne zadarmo.

Bol by som vo vlastných očiach idiotom, nevyužiť to naplno

(Na východe som v čase, keď som mal trvalý pobyt tam, jazdil s 50 %-nou zľavou. Bol som vtedy „len“ držiteľom zlatej plakety a Košice sú na darcov v tomto zmysle náročnejšie. Asi si to môžu dovoliť, haha.)

Pracujem (no, to som moju činnosť výrazne precenil) z domu, k výkonu zamestnania či na generovanie nejakého zisku auto tiež nepotrebujem. Navyše, výrazne som si za tých cca päť rokov bez neho zvykol chodiť pešo (príp. ešte na kolobežke, tej šliapacej – čo mi údajne veľmi podobne pridáva sexepíl). Vnímam to tak, že len máločo lepšie by som pre vlastné zdravie – a na tej kolobežke aj pre pevný zadok – mohol robiť.

Tak som teda až zúfalo nesexy chlap bez auta

Či mi na sexepíle aspoň mikroskopicky pridáva vlastníctvo bytu v takmer novostavbe v bratislavskom Novom Meste (nezaťaženého hypotékou), dvoch investičných bytov, ktoré dávam do prenájmu v totálnom centre Košíc (štvrť Letná, ak poznáš toto mesto) a očakávanie dostavby ďalšieho bytu v rozostavanom bytovom dome tiež v hlavnom meste, to netuším. Nepýtal som sa, keď mi to aj pár ľudí pod statusom na fejsbúku radilo. Okrem iného totiž ani nechápem, načo musí byť potenciálny kamarát sexy. Ničím som nenaznačil, že by som vyhľadával sexuálny kontakt a už vôbec nie vzťah. Hľadal som (a zatiaľ stále hľadám) „nič viac a nič menej ako parťáčku na výlet…“ Možno teda v skutočnosti bolo za týmto konkrétnym rozšliapnutím môjho ega niečo úplne iné. Možno moje celé meno v profile a jeho vygooglenie medzičasom.

Ale na čo sa mám hrať? Isto, som si vedomý toho, že od slušného chlapca mám podobne ďaleko ako Matovič od skutočného politika. Že pôsobím ako ukážkový grázlik a teda mohol by som priťahovať dievčatá, ktoré si potrpia na zlých chlapcov – lenže rýchlo sa ukáže, že vlastne žiadnym grázlom nie som, že tak naozaj čisto len a len vyzerám. A teda cesta nevedie ani tadiaľto.

Kurva, keď nad tým tak uvažujem… veď ja som vlastne sklamaním snáď pre všetky typy žien.
🙂 🙂 🙂


Na titulnej fotografii som pri mojom ostatnom automobile nejaký čas predtým, než sa zo mňa stal chlap bez auta: bmw 330d, viac ako 240-koňový šesťvalec s absolútne kompletnou výbavou vrátane xenónov, kompletného snehobieleho led-podsvietenia, karbónového polepu zvonku aj zvnútra a masívnych kožených poťahov. Nefrajerujem. Skôr sa snažím ilustrovať, čo som tak cca preferoval, keď som teda ešte niečo preferoval.

Ako autora tohto webu ma môžeš vidieť optikou podľa tvojej vlastnej voľby. Ak budeš chcieť, uvidíš zdanlivo arogantného, výrazne potetovaného a holohlavého grázla. Médiami titulovaného guruom erotického priemyslu a za jednu jeho zložku kedysi dokonca stíhaného. Dá sa však vidieť vo mne aj pokorného a duchovne založeného človeka s nadhľadom, žijúceho podľa karmických princípov. Konajúceho s presvedčením, že každý je strojcom vlastnej spokojnosti a že hranica akéhokoľvek konania je presne tam, kde by mohlo uškodiť niekomu inému. Ašpiranta na Kňazovického plaketu za 100 bezplatných darovaní krvi a to iba na Slovensku. Chlapa komunikujúceho na vysokej úrovni - keď aj bez servítky pred ústami, šikovného "textára" - blogera, copywritera a tak trocha aj spisovateľa. Človeka, ktorý vlastný voľný čas venuje zachráneným psíkom, hľadajúcim adopciu… Voľba uhla pohľadu - tak ako podľa môjho osobného presvedčenia všetkého v živote - je len a len na tebe. A maj na pamäti, prosím, že tvojím výberom hovoríš niečo aj sama/sám o sebe.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *