Negatívne myslenie Slovákov aj v súvislosti v parlamentnými voľbami 2020
Andyho svet

V mojich očiach sme fascinujúco blbým národom. Štatisticky vzaté: na 46.1 %

A ver mi, že som sa veľmi brzdil. Mal som totiž chuť priamo do nadpisu vykričať, že sme podľa mňa národom vyslovene “pridrbaným”. Ale to znie dosť útočne – a ja mám nás, Slovákov napriek našej nespochybniteľnej blbosti rád. Keď aj sú hlúposť a negatívne myslenie v mojich očiach našimi najvýraznejšími národnými črtami.

Prečo spomínam negatívne myslenie Slovákov?

K tomu sa dostanem o chvíľu. Začať chcem našou národnou tuposťou. Celkom na úvod musím však konštatovať, že má okrem negatív aj svoju prednosť.

Vďaka hlúposti sme národom holubičím – čím myslím fakt, že si necháme srať na hlavu. A kto si nechá srať na hlavu, je možno na jednej strane úbožiak. Na strane druhej mu však vďaka tomu v istom zmysle dajú všetci svätý pokoj. A presne takto to na Slovensku vyzerá.

Nechcem to rozoberať hlbšie, pretože je to dobre tak, ako to je. Do istých vecí prosto netreba zbytočne vŕtať a vlniť hladinu.

Percentuálny počet hlúpych Slovákov som vyrátal jednoducho

Nie je to žiadne negatívne myslenie z mojej strany. Je to jednoduchý súčet percent nevoličov v parlamentných voľbách 2020 * a voličov Smeru (viac-menej oficiálna skratka pre Smer-SD).

* Zdrojom všetkých štatistických údajov v tomto blogu sú oficiálne webové stránky ŠÚSR.

Exaktne matematicky pre tých, ktorých to zaujíma: nevoličov bolo – a pritom všetci dobre vieme, že volebná účasť bola 29. februára 2020 na slovenské pomery absolútne famóznou – 34.2 %. Voličov Smeru z celkového počtu oprávnených voličov (ergo nie volebný výsledok) zasa 11.9 %. Spolu: 46.1 %, čo robí údaj z nadpisu tohto blogu.

Pre úmyselné rozhodnutie nevoliť neexistuje v mojich očiach zdôvodnenie, ale iba výhovorka. Hlúpa, samozrejme. Asi všetky výhovorky sú vo svojej podstate hlúpe – napokon, asi preto sa volajú “výhovorky”.

No a voliť Smer do ďalšieho, už štvrtého volebného obdobia po tom všetkom, čo jeho zástupcovia tejto republike nespochybniteľne a neodškriepiteľne za tie tri predošlé navyvádzali… To môže naozaj urobiť len… debil. NIKTO ma nepresvedčí o rozumných argumentoch, ktoré na to mal. A je mi vopred ľúto, ak (alebo skôr “že” – lebo je to, žiaľ, neodvratné) sa dotknem nejakých mojich známych, kamarátov či snáď dokonca rodiny. Je to môj neochvejný názor, stojím si za ním. A poviem ho komukoľvek aj z očí do očí, samozrejme.

Apropo, ako vidno na obrázku nižšie, najsvetlejšia časť Slovenska je dosť okato tá východná. No a čím svetlejšia farba okresu, tým nižšia volebná účasť. Čo dodať… Zdroj: Štatistický úrad SR.

Negatívne myslenie Slovákov v súvislosti s účasťou v parlamentných voľnách 2020

Viac môj postoj nebudem rozvádzať. A keďže ako národ máme “hejtovacie” negatívne myslenie, viem si predstaviť, že by mi mohlo byť vytknuté niečo ako absencia národnej hrdosti.

Národná hrdosť je v mojich očiach záležitosťou spornou

Mne sa páčia naše národné symboly, tradície, krajina ako taká. Vážim si prezidentku (napokon, volil som ju). Aj hymnu máme celkom peknú. Máme svetovo uznávaných vedcov, športovcov atď., atď., atď. Ale čo presne si mám “vážiť”? Azda fakt, že som sa narodil – lebo nevybral som si to alebo aspoň nie som si toho vedomý – ako príslušník národa, ktorý je štatisticky na 46.1 % blbý, ako to vysvetľujem vyššie?!

Nie som si istý, či je to skutočne dôvodom na nejakú veľkú hrdosť. Možno tak dôvodom na spokojnosť, že sme viac-menej priemerní, keďže máme (žiaľ, no aj vďakabohu) excesy z oboch koncov spektra.

Som hrdý na rôzne faktory a skutočnosti ohľadom Slovenska

A hlásim sa k tomu, že som Slovák. Napr. aj formou tetovania. Ešte ho nemám, pretože aktuálne je mojou prioritou čo najčastejšie darovanie krvi resp. krvných doštičiek. Avšak do portfólia keriek na mojom tele pribudne aj nápis. A na rozdiel od všetkých vytetovaných textov Slovákov, ktorých poznám, bude ten môj v slovenčine. Presne z toho dôvodu, že som na hrdý (aj) na moju materinskú reč. I keď ma moja mamička so záhoráckym pôvodom a na Záhorí naučila dosť inú slovenčinu, než akou hovorím dnes. 🙂

Tak sa možno najprv zamysli ty, kritik mojej zdanlivo absentujúcej národnej hrdosti, ktorý máš tetovanie v cudzej reči. Lebo aj týmto ukazujeme svetu, akým hlúpym národom sme. Totiž že tak radi kritizujeme veci, ktoré v mierne inej forme sami robíme.

A na záver sľúbená téma “negatívne myslenie” Slovákov

Kričí to na mňa zo všetkých strán každý boží deň. Doslova kričí. Píšem totiž o fakte, že my takmer všetko formulujeme negatívne. Každú otázku, každú ponuku, každý návrh.

  • “NEzájdeš so mnou na obed?”, pýta sa ma kolega.
  • “NEdáš si keksík?” pýta sa ma po obede kolegyňa (ani nepíšem “ponúka mi kolegyňa” – lebo to technicky vzaté ani nemožno považovať za ponuku).
  • “NEchceš sa ísť prejsť so mnou a s mojím psíkom?” píše mi známa.
  • “NEjdeme večer do kina?” píše mi kamarát.
  • “NEprídeš si večer kvalitne zašukať?” pýta sa ma občas podvečer bývalá priateľka (kým ešte nikoho nemá rovnako ako ja). Okej, toto je viac-menej žart – ale princíp sedí.

Dokonca vetu “Would you like a cup of tea?” v americkom seriáli preložíme ako “Nedáš si čaj?”… A to už čo je, toto?!

A domnievam sa, že to tiež svedčí o našej národnej hlúposti či neuvedomelosti. Spolu s i keď poklesnutou, no stále ešte šialene vysokou podporou absolútne bezbrehých rozkrádačov štátu (Smer-SD).

Negatívne myslenie, ktoré máme zakorenené v hlavách

a zažraté v mozgoch. V tomto zmysle sme v mojich očiach prežratí negativitou, čo považujem za nezdravé a škodlivé. A hlúpe.

Nemám potrebu viac to rozvíjať. K spokojnosti mi bude bohato stačiť, ak sa nad tým zamyslí aspoň jeden jediný z tých zopár ľudí, ktorí moje blogy čítajú. A možno aj niečo zmení. Sám na sebe – tak ako sa s každou zmenou má začať.


Zdrojom ilustračnej fotografie a spolu s ňou takmer všetkých na tomto webe je môj vlastný archív. Nefotím v tom pravom zmysle slova. Iba pre vlastnú radosť a zábavu “lovím zaujímavé pohľady”.

Médiá mi prisúdili titul "guru erotického priemyslu na Slovensku". Po bezmála 20-ich rokoch pôsobenia v oblasti zábavy skutočne viem o tejto brandži prvé aj posledné. Som označovaný tiež za "priekopníka", "znalca" a "odborníka" na sexbiznis a všetko súvisiace. Okrem toho sa však považujem aj za blogera a tak trocha za spisovateľa. Píšem od strednej školy. Nakoľko vysvitlo, že ma to nielenže baví, ale som v tom aj kurva dobrý - robím to teraz na zákazku. Stal som sa excelentným copywriterom za rozumné náklady, pretože ma to nemusí živiť a stále to vnímam ako platené hobby. Ergo som človekom, ktorý vie nielen o čom píše, ale hlavne ako to napísať tak, aby si to ty ako čitateľ na internete vôbec našiel.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *