Havlova lavička v Bratislave… neexistuje. * A zdá sa mi na prvý dojem vtipné, na druhý tak „krásne“ slovenské, že keď človek googli túto tému, ako jeden z prvých – až niekde po tomto mojom, samozrejme, veď som nejaký copywriter – sa mu ponúkne „hejtovací“ ergo nenávistný článok Hlavných správ. K tomu viac nižšie. (Aktualizované 21. 07. 2023)
* Aktualizácia z júla 2020: celkovo 36-ta lavička predsa len v uvedenom termíne v Bratislave pribudla, je na Vajanského nábreží. V tomto kontexte sa teda tento môj blog stal v tej chvíli neaktuálnym. Prepisovať či nebodaj mazať ho však iba kvôli takej hlúposti nebudem. Podobne neaktálnymi sú zmienky o mojom živote v metropole východu. Ani tento údaj už neplatí, už som zasa chlapom bez auta v hlavnom meste.
A kedy bude Havlova lavička v Bratislave stáť,
to sa mi zistiť nepodarilo. Nemám v tejto chvíli v hlavnom meste patričné kontakty. Aktuálne totiž zijem v Košiciach, kde „vyrástla“ v poradí 26-ta „lavička Václava Havla“ na svete.
Potenciálna Havlova lavička v Bratislave by bola súčasťou medzinárodného projektu. Ten vznikol z nápadu bývalého veľvyslanca Českej republiky v USA, ktorý sa zasa obrátil na istého českého umelca, bývalého hlavného architekta správy Pražského hradu. S ideou vytvoriť umelecké dielo slúžiace širokej verejnosti, inšpirované osobou českého exprezidenta Václava Havla a jeho demokratickými ideálmi.
Toľko oficiálne info ku konceptu lavičky Václava Havla ako takému.
Havlova lavička v Bratislave ako symbol prínosu
V hlavnom meste by sa teda Havlova lavička stala (ďalším) pekným kúskom skladačky. Celosvetovo tridsiatym šiestym po mestách ako (abecedne) Barcelona, Benátky, Dublin, Lisabon, Tel Aviv, Washington či Ženeva. Slovensky druhým po už zmienenej metropole východu.
A prečo by v mojich očiach bola prínosom? Koncept Havlovej lavičky je v podstate širokej verejnosti dostupný priestor na sedenie a na diskusiu dvoch ľudí, a živý strom. Spravidla prerastajúci stredom stolčeka medzi alebo pri týchto sedadielkach.
Prínos je teda:
- estetický (viď priložené zábery zo zopár miest);
- environmentálny (veď prosto zeleň);
- spoločensko-komunitný („Kde dáme spicha?“ „U Havla, prinesiem z domu kávu.“).
Vo finále ešte sľúbená poznámka k zmienenému článku na Hlavných správach. V jeho závere
varujú pred nápadom postaviť Havlovu lavičku
v Bratislave. Nakoľko by to podľa nepodpísaného (ako inak) redaktora bolo vo svojej podstate vzdaním holdu človeku s podobným morálnym kreditom, aký má Stalin. Hm.
Za mňa k tomu len toľko: ak som dodnes sem-tam nakukol na nejakú tú správu na tomto portáli, bolo to na podklade toho, že som si ju vygooglil pod nejakou kľúčovou frázou. A nevšimol som si, aký web vlastne otváram v tom zmysle, že som pozabudol, čo sú Hlavné správy zač. (Lebo na to, na aký link klikám, si dávam pekelný pozor, prirodzene.) Už sa mi to nestane. 🙂
Napriek známemu výroku prisudzovanému Voltairovi, ktoré práve exprezident Havel zvykol spomínať a ktorý hlása: „Nesúhlasím s tým, čo hovoríš, ale do poslednej kvapky krvi budem brániť tvoje právo povedať to.“ Nie, v tomto prípade veru ani budúca Havlova lavička v Bratislave ma „nedonúti“ túto webstránku ešte niekedy navštíviť.
Dodatok zo dňa 21. 07. 2023: bez komentára – pozri si obrázky. Domnievam sa, že k nim niet čo viac napísať.
Zdrojom titulnej fotografie a spolu s ňou takmer všetkých na tomto webe je môj vlastný archív. Zatiaľ sa ešte nedá napísať, že by som robil skutočnú fototvorbu v pravom zmysle slova. Zatiaľ iba pre vlastnú radosť a zábavu „lovím zaujímavé pohľady“.
