Málokto vôbec tuší, že okrem štandardného darovania krvi existuje aj darovanie krvných doštičiek, tzv. trombocytov. Táto tzv. trombocytaferéza sa smie opakovať 14 dňoch resp. maximálne dvanásťkrát ročne. Výnimočne, ak ide o zvláštny prípad a potrebnú zhodu s pacientom, ide to aj po uplynutí iba dvoch dní.
Aktualizované 21.07.2020 o čerstvé info o odmeňovaní darcov krvi a benefitoch pre nás.
Slovenským štandardom v zmysle darovania krvi ako humanitárneho činu je darovanie raz mesačne. A možno sa bude moje nasledovné tvrdenie zdať zvláštne, keďže procedúra samotná je v istom zmysle podstatne náročnejšia než darovanie krvi. Ale to iba technicky vzaté. Pre ľudský organizmus je v skutočnosti jednoduchšou.
Ako je to teda možné, že je
darovanie krvných doštičiek jednoduchšie aj náročnejšie
zároveň?! Náročnejší než darovanie krvi je odber trombocytov z nasledovných hľadísk.
Celý proces je cca troj- až štvornásobne dlhší než darovanie krvi. Vypiť pred touto procedúrou dostatočné množstvo tekutín je teda potrebné a prospešné rovnako ako pred darovaním krvi. Má to však háčik. Zatiaľ čo toho cca pol litra krvi je odobratého za 10, max. 15 minút,
darovanie krvných doštičiek trvá až do hodiny.
A sedieť s preplneným močovým mechúrom je peklom aj v prípade, že to trvá len povedzme 20 minút. Trištvrte hodina alebo čas ešte dlhší je vyslovene “živou smrťou”. Ver mi, zažil som to. Teraz už to jednou z najvtipnejších príhod môjho života – ale keď sa to dialo, bolo to peklo. 🙂
Stalo sa mi to, keď som
darovanie krvných doštičiek absolvoval po prvýkrát.
(Po rokoch štandardného darovania a po tom, čo som mal dlhodobo nevyhnutne kvalitný krvný obraz.) Prvou otázkou zdravotnej sestry pri trombocytaferéze v Košiciach, kde som dva roky žil a pravidelne daroval, je vždy uistenie, že som práve vyšiel z toalety. V Bratislave ma nikto neupozornil a tak sa stalo, že ešte úplne tesne pred usadením sa do kresla k odberu som veselo glgal decilitre sladeného čaju.
Po 15 minútach odberu, keď som na monitore uvidel zostávajúci čas 38 minút,
zalial ma ľadový pot aj tam, kde sa potiť ani nedá.
Už v tej chvíli som cítil ostrú akútnu potrebu. Pri predstave, že až po viac ako ďalšej polhodine bude možné ísť na wc, prechádzali mnou mdloby. Nakoniec som to dal, lebo sestričkina ponuka nasadiť mi “bažanta” mi ani ako vtedy single chlapovi neprišla ani takto máličko <…> lákavá.
Tak som len ďalej sedel s hrubými ihlami v oboch lakťových jamkách * a držal som. V tomto zmysle je teda darovanie krvných doštičiek náročnejšie než darovanie krvi. Ťažko nájsť niečo, čo sa popri ňom dá robiť. Na rozdiel napr. od darovania resp. predaja plazmy, pri trombocytaferéze ťa aj poškrabkať môže len prítomná zdravotníčka.
* Žily na obidvoch rukách mám zjazvené, akoby som fetoval už od čias socializmu. Som na to síce hrdý, fakt však je, že každým ďalším odberom sa napichnutie mojej žily stáva máličko zložitejším.
Tvrdil som, že v niečom je
darovanie krvných doštičiek jednoduchšie než darovanie krvi.
Nuž, je to lepšie znesiteľné pre organizmus. Reálne totiž človeku ubudne len 200 až 300 ml krvi/kvapaliny z tela. To zdravý organizmus doplní “co by dup”. Ja osobne nemám problém po rannom darovaní absolvovať večerný tréning crossfitu alebo niečoho, čomu sa aktuálne venujem.
Príjemným benefitom trombocytaferézy je voľno
Píšem o voľne z práce, prirodzene. Ak je človek štandardne zamestnaný.
To totiž stanovuje Zákonník práce a zamestnávateľ ti ho teda musí dať. Jasné, že konkrétny termín, kedy darovanie krvných doštičiek absolvuješ a šikovne sa uleješ z roboty, si treba dohodnúť vopred. A to aj so šéfom, nielen s odberovým centrom. Lebo na takýto odber sa nedá prísť prakticky kedykoľvek a “z ulice” ako na krv. Treba sa “objednať” aspoň deň vopred. Samozrejme, za dlhodobého dodržiavania podmienok darovania krvi. Ale tie sú chronicky známe.
No a neviem, ako sú na tom iné poisťovne, ale Union mi štyrikrát ročne za darovanie nejakej mojej telesnej tekutiny (mám na mysli krv alebo niektorú z jej zložiek – čo iné s mojou vazektómiou…) dá dokonca
balíček s nejakými doplnkami výživy, čajmi
atď. Stačí zastaviť sa na pobočke alebo uchádzať sa oň online cez ich webový portál. Samozrejme, to všetko okrem stravných lístkov v hodnote € 6 (za štandardné darovanie krvi je to momentálne € 3, pričom trombocytaferéza sa ráta za dva odbery), ktoré dáva priamo NTS.
A okrem jazdenia v bratislavskej či košickej mhd zadarmo. Podľa toho, kde máš ako darca trvalý pobyt a koľko odberov máš celkovo za sebou. V hlavnom meste “stačí” darovať krv 40-krát. V Košiciach v takom štádiu získaš 50 %-nú zľavu a úplne zadarmo budeš jazdiť po darovaniach 80-ich.
Ja osobne som bezplatné jazdenie v Košiciach prepásol o jeden jediný odber. Po 79-om darovaní krvi som sa totiž presťahoval späť do hlavného mesta. Diamantovú Jánskeho plaketu som v mojich 45-ich rokoch dostal v Bratislave, kde som ale veselo jazdil už dávno.
Zdrojom ilustračnej fotografie a spolu s ňou takmer všetkých na tomto webe je môj vlastný archív. Nefotím v tom pravom zmysle slova. Iba pre vlastnú radosť a zábavu “lovím zaujímavé pohľady”.
