Darovanie krvných doštičiek ergo trombocytaferéza, Košice
Andyho svet

Ako sa uliať z roboty a získať kopu príjemných benefitov – praktický návod

Málokto vôbec tuší, že okrem štandardného darovania krvi existuje aj darovanie krvných doštičiek, tzv. trombocytov.

Táto tzv. trombocytaferéza sa smie robiť raz za 14 dní resp. maximálne dvanásťkrát ročne. Výnimočne, ak ide o zvláštny prípad a potrebnú zhodu s pacientom, ide to aj po uplynutí iba dvoch dní.

Možno sa to bude moje nasledovné tvrdenie zdať zvláštne, keďže procedúra samotná je v istom zmysle podstatne náročnejšia než darovanie krvi. Ale to iba technicky vzaté. Pre ľudský organizmus je v skutočnosti jednoduchšou.

Ako je to teda možné, že je

darovanie krvných doštičiek jednoduchšie aj náročnejšie

zároveň?! Náročnejší než darovanie krvi je odber trombocytov z týchto hľadísk:

Celý proces je cca troj- až štvornásobne dlhší než darovanie krvi. Vypiť pred touto procedúrou dostatočné množstvo tekutín je teda potrebné a prospešné rovnako ako pred darovaním krvi. Má to však háčik. Zatiaľ čo toho cca pol litra krvi je odobratého za 10, 15 minút,

darovanie krvných doštičiek trvá až do hodiny.

A sedieť s preplneným močovým mechúrom je peklom aj v prípade, že to trvá len povedzme 20 minút. Trištvrte hodina je vyslovene “živou smrťou”. Ver mi, zažil som to. 😀

Stalo sa mi to, keď som

darovanie krvných doštičiek absolvoval po prvýkrát.

(Po rokoch štandardného darovania a po tom, čo som mal dlhodobo nevyhnutne kvalitný krvný obraz.) Prvou otázkou zdravotnej sestry pri trombocytaferéze tu v Košiciach, kde už rok žijem, je vždy uistenie, že som práve vyšiel z toalety. V Bratislave ma nikto neupozornil a tak sa stalo, že ešte úplne tesne pred usadením sa do kresla k odberu som veselo glgal decilitre sladeného čaju.

Po 15 minútach odberu, keď som na monitore uvidel zostávajúci čas 38 minút,

zalial ma ľadový pot aj tam, kde sa potiť ani nedá.

Už v tej chvíli som cítil ostrú akútnu potrebu. Pri predstave, že až po viac ako ďalšej polhodine bude možné ísť na wc, prechádzali mnou mdloby. Nakoniec som to dal, lebo sestričkina ponuka nasadiť mi “bažanta” mi ani ako vtedy single chlapovi neprišla ani takto máličko <…> lákavá.

Tak som len ďalej sedel s hrubými ihlami v oboch lakťových jamkách * a držal som. V tomto zmysle je teda darovanie krvných doštičiek náročnejšie než darovanie krvi. Ťažko nájsť niečo, čo sa popri ňom dá robiť. Na rozdiel napr. od darovania resp. predaja plazmy, pri trombocytaferéze ťa aj poškrabkať môže len prítomná zdravotníčka.

Tvrdil som, že v niečom je

darovanie krvných doštičiek jednoduchšie než darovanie krvi.

Nuž, je to lepšie znesiteľné pre organizmus. Reálne totiž človeku ubudne len 200 až 300 ml krvi/kvapaliny z tela. To zdravý organizmus poplní “co by dup”. Ja osobne nemám problém po rannom darovaní absolvovať večerný tréning crossfitu. Ty to skúšaj opatrne. Ak odpadneš, ja moje tvrdenie odškriepim. 😀

Príjemným benefitom trombocytaferézy je voľno

Píšem o voľne z práce, prirodzene. Ak je človek štandardne zamestnaný.

To totiž stanovuje Zákonník práce a zamestnávateľ ti ho teda musí dať. Jasné, že konkrétny termín, kedy darovanie krvných doštičiek absolvuješ a šikovne sa uleješ z roboty, si treba dohodnúť vopred. A to aj so šéfom, nielen s “tvojím” odberovým centrom. Lebo na takýto odber sa nedá prísť prakticky kedykoľvek a “z ulice” ako na krv. Treba sa objednať aspoň deň vopred. Samozrejme, za dlhodobého dodržiavania podmienok darovania krvi. Ale tie sú chronicky známe a dobre (aktuálne) ich pozná aj google.

No a neviem ako sú na tom iné poisťovne, ale Union mi 4x ročne za darovanie nejakej mojej telesnej tekutiny (mám na mysli krv alebo jej zložku, ty prasa) dá dokonca

balíček s nejakými doplnkami výživy, čajmi

atď. Stačí zastaviť sa na pobočke alebo uchádzať sa oň online cez ich webový portál. Samozrejme, to všetko okrem stravných lístkov v hodnote € 4, ktoré dáva priamo NTC. A okrem jazdenia v košickej mhd zadarmo, ktoré ma čoskoro čaká.

* Žily na obidvoch rukách mám zjazvené, akoby som fetoval už od čias socializmu. Ale som na to hrdý.


Zdrojom ilustračnej fotografie a spolu s ňou takmer všetkých na tomto webe je môj vlastný archív. Nefotím v tom pravom zmysle slova. Iba pre vlastnú radosť a zábavu “lovím zaujímavé pohľady”.

Po viac ako 15 rokoch písania a publikovania som bol oslovený s ponukou písať copywriterské texty. Nakoľko vysvitlo, že ma to nielenže baví, ale som v tom aj kurva dobrý - robím to teraz na zákazku. Som však (zatiaľ) lacným copywriterom, pretože ma to nemusí živiť a stále to vnímam ako platené hobby.

One Comment

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *