Darovanie krvi zadarmo je hrdinstvom, plazma za peniaze však už hanbou?!

Je pre mňa veľmi zaujímavým fakt, že kým som kedysi istú činnosť robil doma, na Slovensku a nič som za ňu nechcel, bol som za hrdinu. Robím teraz takmer presne to isté v Rakúsku a nechám si za to – keď aj len relatívne symbolicky – zaplatiť. A zrazu už som od toho všemožne odrádzaný. Áno, ide o tzv. darovanie plazmy. (Aktualizované 04. 03. 2024)

V podstate ide stále o darovanie krvi. Skutočnosť, že celá táto skutočne obrovsky humanitárna záležitosť je aj jedným obrovským farmaceutickým biznisom, sa medzičasom stala verejným tajomstvom. Zatiaľ zrejme ako-tak stráženým, preto o ňom bežný človek veľa nevygoogli.

Ak ťa téma darovania plazmy zaujíma z technickej stránky, lebo máš reálny záujem začať s ním (nech už je tvojou motiváciou čokoľvek), prečítaj si určite môj blog o predaji plazmy v rakúskom Hainburgu.

Na Slovensku funguje bezplatné darovanie plazmy, krvi samotnej a jej zložiek – krvných doštičiek a možno aj ďalších, o ktorých ani neviem. Darcovia sú tu hýčkaní a titulovaní hrdinami. Ich (naše) výhody a

benefity sú síce každým rokom okliešťované,

no nejaké predsa len stále sú.

• Osobné voľno z práce, aktuálne celý jeden deň.
• Zľavnená mhd: v Bratislave zadarmo pre držiteľov zlatej Janského plakety, v Košiciach až pre držiteľov plakety diamantovej (“zlatí” držitelia jazdia na východe za polovicu).
• Stravný lístok v hodnote pôvodne 200,- Sk (cca € 6.60) plus šumivé vitamíny od všetkých zdravotných poisťovní okrem štátnej. Aktuálne oklieštené na lístok v hodnote € 3.40 plus štvrťročný vitamínový balíček od Unionu a Dôvery. VŠZP ho poskytuje len raz, jednorazovo a aj to iba darcovi, ktorý získa niektorú z Janského plakiet. (Do roka od jej získania. Ak to zistíš neskôr – čo sa napr. mne reálne stalo – už máš smolu).

Uvedené benefity boli platné ku dňu 01. 12. 2021.

O bezplatnom darcovstve krvi

sa človek nikde nič negatívne nedočíta. Darca “iba” krvi si môže túto surovinu nechať odobrať raz za tri mesiace (darkyňa raz za štyri). Ako darcu krvných doštičiek ma smeli na odber zavolať raz do mesiaca a aj to využívali. Bol som za hrdinu, ktorého stabilní zamestnanci ružinovského oddelenia Národnej transfúznej stanice (NTS) poznali bezmála po mene.

Naopak – a dovolím si to tak nazývať napriek tomu, že je to platené, k čomu napíšem viac o chvíľu – na tému

darovanie plazmy v rakúskom Hainburgu

človek vygoogli často info nie zvlášť pozitívne. Vlastne asi najrýchlejšie sa dajú nájsť články, ktoré potenciálneho záujemcu bez predošlej skúsenosti, pre ktorého nie je aktuálne ponúkaných € 35 (rok 2023) skutočne životne dôležitých, spoľahlivo odradia. Ak ti funguje kritické myslenie, je ti jasné, že práve o to zrejme ide. Blog pokračuje pod obrázkami.

V týchto článkoch sa o darovaní plazmy, pravidelnom či dlhodobejšom, píše najčastejšie v tej súvislosti, že znižuje imunitu. Osobne som sa s priemerom takmer jeden odber do týždňa v priebehu piatich mesiacov (marec až júl 2017) považoval za pomerne intenzívneho darcu plazmy. Moja imunita bola vždy výbornou a presne takou aj zostáva. Zimu 2016/2017 (rovnako ako ich celý rad predtým aj potom, vrátane celého obdobia údajnej pandémie kovidu), pred nástupom ktorej som s odbermi začal, som prekonal bez najmenšieho prechladnutia, o niečom vážnejšom ani nepíšuc.

S mojou imunitou darovanie plazmy ani nehlo

Resp. určite nie v negatívnom zmysle. A je zaujímavé, že na nič podobné ma v priebehu obdobia bezplatného darovania krvných doštičiek tomuto štátu nikto neupozornil. Ktovie, prečo.

Len ťažko si totiž predstaviť, že by medzi separáciou plazmy z krvi a separáciou krvných doštičiek, keď priebeh odberu je takmer identický, bol až taký veľký rozdiel. Ten vidím akurát v tom, že pri odbere plazmy z jednej ruky a teda jednou ihlou mi zostáva jazva v jednom lakťovom zhybe. Zatiaľ čo odber trombocytov sa spravidla robí napichnutím oboch rúk a jazvy mi tým pádom pribudli dve. Čo nie je sťažnosť, iba konštatovanie.

Na zamestnancov ružinovského oddelenia NTS nemôžem napísať ani jediné krivé slovo. Profesionalita je tam na úrovni, ktorá údajne – a som náchylný tomu veriť – vysoko prevyšuje slovenský zdravotnícky priemer. Napichovanie žíl majú kočky tohto strediska natrénované špičkovo. Avšak profesionalita personálu a organizácia celého odberového centra Europlasma v Hainburgu, len 20 km vzdialeného od Bratislavy – to je zasa o poznanie vyšší stupeň.

Podobnú

úroveň som zažil iba za môjho života vo Švajčiarsku

na prelome milénia. Málokde a máločo som videl fungovať efektívnejšie, úctivejšie, veselšie a pohodovejšie. Písať o tom by som mohol na celú A4-ku, ale nepovažujem to za potrebné.

Zložím ešte malý “hold” manažérom tohto pracoviska, ktorými sú – predpokladám – domáci Rakúšania, zatiaľ čo odhadom tak 95 % zamestnancov je národnosti slovenskej. Čo by mne osobne, ktorý komunikujem plynulo po nemecky, bolo úplne ukradnuté. No ak privediem nového darcu, je fajn doviesť ho medzi slovensky komunikujúcich ľudí. Zvlášť v takomto prípade, keď ide o niečo bežnému človeku natoľko “príjemné”, ako je odber krvi.

Nemôžem tiež nepochváliť slovenské zdravotníčky

a zdravotníkov, ktorí nás, darcov obsluhujú. Toto mi zrejme nebude veriť nikto, kto to nezažil doslova a do písmena na vlastnej koži. No smrteľne vážne píšem, že títo ľudia vedia napichnúť žilu tou “konsky” hrubou ihlou dokonalo bezbolestne. Ak sa priamo nepozeráš, jednoducho netušíš, či už máš ihlu v žile. Nezveličujem.

Čo sa odmeny za darovanie plazmy v Hainburgu týka

Vidím to z dvoch strán. Na tej jednej je skutočnosť, že mne osobne trvá celý jeden odberový “cyklus” takmer presne tri hodiny. Spravidla o 12:40 odchádzam z domu a odveziem sa električkou pod Most SNP. Tam presne o 13:20 sadnem na bus mhd číslo 901 smer Hainburg. * S tým, že termín odberu som si vopred rezervoval cez online systém na 13:45, čo presne stíham.

Samotný odber mne konkrétne (keďže závisí od rýchlosti odberu a množstva separovanej plazmy, ktoré pri mojej váhe cca 75 kg činí 829 ml) trvá plus-mínus 40 minút. No a o 14:47 odchádza rovnaký autobus naspäť, takže okolo 15:30 som zasa doma.

Niekedy si počkám na ďalší spoj, idúci o hodinu neskôr a odskočím si do Hofer-u na druhej strane cesty (doslova) po

kvalitný rakúsky syr, mäso či podstieľkové vajíčka

za vynikajúcu cenu. Za cestu tam a späť, online cez aplikáciu alebo u vodiča priamo v buse kúpené lístky dám spolu presne € 5.

Jedným odberom plazmy si teda aktuálne prilepším o základných € 30 v čistom, po odrátaní cestovného. Nie je to veľa peňazí, ale je to v prepočte cca € 10 za hodinu netto. O takej sadzbe napr. pokladníčky v bratislavských supermarketoch iba snívajú. Pričom porovnávať náročnosť výkonu by bolo absolútne irelevantné, samozrejme.

Na druhej strane, Europlasma robí takmer každý mesiac nejakú akciu. Napr. v októbri a novembri 2017 tou akciou bolo, že ak som daroval plazmu v priebehu týchto dvoch mesiacov spolu desaťkrát, dostal som desaťkrát štandardných € 20 (vtedy) a k tomu pri treťom odbere prémiu ďalších € 20. To bola

kompenzácia nákladov za prvú návštevu

odberového centra, ktorá sa skladala iba zo zdravotnej prehliadky a z toho titulu nebola honorovanou. K tomu prémiu € 10 po piatom (nakoľko som presne vtedy s predajom plazmy začínal) a € 20 po desiatom odbere. No a hlavný bonus € 50 ako prémia za 10 odberov behom októbra a novembra 2017. Suma sumárum po odrátaní cestovného: presne € 280 netto.

Ergo v prepočte mesačné prilepšenie vo výške € 140 čistého a k tomu bonus v podobe niektorých neporovnateľne kvalitnejších potravín z rakúskeho sortimentu. Toľko k finančnej stránke darovania či vlastne správne vyjadrené k predaju plazmy v Rakúsku.

Miernu únavu som pociťoval asi hodinu či dve len po úplne prvých odberoch. Aj to iba po nejakých dvoch či troch. Únavu toho charakteru, že som sa radšej venoval práci na počítači než cvičeniu kalisteniky/workoutu na Kuchajde. Nič tragické a hlavne ako píšem: týkalo sa to iba zopár úplne prvých odberov.

Po pár týždňoch tento efekt úplne a definitívne zmizol a dnes nemám problém robiť v deň odberu plazmy čokoľvek a akokoľvek intenzívne. I keď bežať maratón si po darovaní plazmy netrúfnem. Ale to si (zatiaľ) netrúfnem ani za štandardných okolností. Zato crossfit som si počas môjho života v Košiciach dal po odbere doštičiek bez problému. To však píšem striktne sám za seba, v žiadnom prípade to nikomu inému neradím ani neodporúčam!

Ak uvažuješ o tom, skúsiť darovanie plazmy

za odmenu, cestovať do Hainburgu na odber sa dá aj autom, prirodzene. V tom prípade – ako som to zmienil už vyššie – je možné ponúknuť zvezenie ďalším darcom za veľmi dobrý pocit zo spolupatričnosti (príp. za férový/symbolický príspevok na pohonné hmoty). Alebo naopak zviezť sa s niekým, kto cestuje sám. Za eventuálneho. zdieľania cestovných nákladov. To všetko sa dá veľmi jednoducho riešiť aj cez ďalšiu fanúšikovskú skupinu, ktorú som kedysi dávno ja sám založil.

Ak chceš/potrebuješ ešte nejaké info na tému “darovanie plazmy” v Hainburgu, bez váhania sa na mňa obráť. Prezradím dokonca aj možnosť, ako získať po treťom tvojom odbere € 10 navyše. O tej viem len ja! 🙂 Najskôr si však určite prečítaj ešte môj článok o predaji plazmy. Nájdeš v ňom odpovede na väčšinu tvojich otázok ešte pred ich vyslovením. Vrátane objasnenia môjho bonusu pre teba.