Dobrý sused, čo tento štatút znamená a či ním môže byť aj Andy Morávek
Andyho svet

Ako sa môj potenciálny sused radšej vzdal 212-ich tisíc, než by mal vedľa mňa bývať

Stala sa mi taká vec: vyhliadol som si na kúpu byt v stavbe, kde všetky priestory sú resp. budú krásne presvetlené obrovskými francúzskymi oknami v celom byte. Kde bol voľný a teda na predaj byt s pre mňa optimálnym počtom izieb a veľkorysou rozlohou. Orientovaný juho-západne, po čom moja dušička vyslovene prahne a navyše s kráľovsky rozmernou lodžiou obopínajúcou prakticky celý byt. Dvoma slovami a čisto subjektívne: úžasné bývanie. A keďže som potenciálne veľmi dobrý sused, padlo rozhodnutie o kúpe.

Tento blog je aj o obrovskej chybe/omyle mnohých z nás vo vnímaní ľudí v našich životoch. O tom, ako niekedy posudzujeme a hodnotíme človeka (pritom nemali by sme to robiť vôbec) na podklade toho, KTO JE. Ergo v dnešnej dobe hlavne podľa toho, čo si o ňom myslí google. A nie podľa toho AKÝ JE, čiže na podklade skúsenosti vlastnej alebo aspoň skúsenosti niekoho, komu dôverujeme. Dôverujeme aj v tom zmysle, že dotyčný (zdroj informácie) dokáže vnímať veci s nadhľadom a bez predpojatosti či stereotypu.

V entuziazme z objavu možného krásneho bývania v pre mňa maximálne vhodnej lokalite napísal som o bytovom dome Guthaus blog skôr, než som vôbec stihol s developerom CORWIN SK a.s. podpísať rezervačnú zmluvu a uhradiť patričný poplatok, prakticky nevratnú zálohu. Následne som objavil fórum, kde sa diskutuje o stavbách a kde aj tá “moja” mala vlastnú tému. Zapojil som sa a nenásilne som odkázal aj na môj nadšený článok.

Išlo mi o jediné: začať vytvárať kontakty.

Ako dobrý sused už v predstihu sa zoznámiť s budúcimi susedmi,

oťukať sa, začať komunikovať. Dať o sebe vedieť, pretože v domoch, kde som vlastnil či vlastním byt, zvyknem byť činný aj vo funkcii zástupcu vlastníkov. Som totiž z tých, ktorým na vlastnom majetku záleží a ktorí sa starajú. Na rozdiel od laxnej majority slovenskej populácie, ktorá nerieši, keď sa jej trebárs aj serie na hlavu. (Áno, toť môj názor na hlúpu Slovač ako takú a síce založený na vlastnej skúsenosti.)

Na moju smolu bol do témy zapojený istý človek, ktorý sa sarkastickou poznámkou obul do toho, kto vlastne som. Mám tým na mysli moje pôsobenie v erotickom priemysle, no hlavne moju minulosť. Vytiahol okamžite všetky fakty, ktorých získanie muselo dať námahu, ktorú by som ja osobne do lustrovania niekoho vynaložil jedine v prípade, že by som za to bol platený. A síce že som okrem iného prevádzkoval (niečo ako) sexpriváty a že som za túto činnosť bol, citujem, “právoplatne odsúdený”. A že som teda logicky a automaticky presným opakom toho,

koho by on osobne pomenoval ako “dobrý sused”.

Vychrlil všetky tieto a ďalšie fakty o mne v zopár príspevkoch a rozpútal mikro vojnu.

Spustil sa boj medzi mojimi – keď to úplne zjednoduším a pomenujem pre ľahšiu identifikáciu v ďalšom texte – hejtermi (z anglického “hate” – nenávidieť) a akceptovačmi.

“Hejtermi” titulujem pre účely tohto textu ľudí, ktorí majú akýkoľvek problém so mnou ako osobou a/alebo s mojou prácou a/alebo s mojou minulosťou. “Akceptovačmi” zasa tých, ktorým nič z toho – možno aj pri tom, ako sa aktuálne prezentujem a aké renomé aktuálne mám – nevadí. Pretože za tým prinajmenšom v tomto kontexte nevidia žiadne riziko toho, že by som automaticky musel byť potenciálne najhorším susedom, akého je vôbec možné v priľahlom vesmíre nájsť. Že nevidia dôvod, prečo by zo mňa úplne pokojne nemohol byť dobrý sused.

Napriek môjmu opakovanému ubezpečeniu a ozrejmeniu faktov odmietalo zopár hejterov pripustiť myšlienku, že bývať v mojom susedstve nemá prečo byť spoľahlivou katastrofou. A čo sa nestalo…

Diskusia sa viedla podvečer. Hneď v nasledujúce predpoludnie som dostal mail od šéfa predaja predmetného bytového domu, v ktorom

mi slušne vysvetlil, že si mám “zbaliť mojich päť švestiek”

(rozumej sumu citeľne prekračujúcu 200 tisíc eur, pripravenú v podstate v hotovosti) a kúpiť si byt inde. Pretože k ich potenciálnym ďalším klientom sa dostalo info o mne a údajne prejavili úmysel odstúpiť od kúpy bytu v dome, kde by som ja ako ich budúci “dobrý sused” mal bývať. Lebo ako vyplynulo z diskusie na fóre, je úplne jasné, že mám v pláne prevádzkovať v byte najdivokejší bordel v strednej Európe. A kto už by si len želal pohyb všetkých tých špinavých kuriev po dome plus všetky ostatné rušivé “benefity” k tomu, však?

Po prvé, opis hrozby, ktorú som podľa hejterov vo fóre a podľa developera predstavoval, som zveličil, samozrejme. Ale za 100 %-ného zachovania idei a podstaty. Nikto to až takto hrôzostrašne neformuloval. Prifarbil som to za účelom pútavosti blogu. Lebo formulácia “špinavé kurvy” je výrazne expresívnou a keď je niekde použitá, zo skúsenosti viem, že všetci zbystria pozornosť. Či už preto, že by sa s nejakými chceli zoznámiť – alebo aby ich mohli hejtovať.

A po druhé, formulácia “špinavé kurvy” vôbec nie je v mojom bežnom slovníku a sám ju v hlbokej podstate nemám rád. Ja si totiž v princípe vážim dievčatá z “brandže”. Prinajmenšom tie, s ktorými som niekedy spolupracoval. (Všimni si, že nepíšem “… alebo spolupracujem”. Nakoľko ja už roky sprostredkujem viac-menej výlučne foto- a video-záležitosti, titulovať nejako podobne niekoho spomedzi týchto ľudí by bolo absolútne scestné až žalovateľné.)

Netuším a zrejme sa ani nikdy nedozviem, ako presne to celé vlastne bolo.

Kto dal v skutočnosti echo o mne developerovi

Či sa developer zľakol nejakej reálnej hrozby niekoho odstúpenia od úmyslu kúpy (lebo od zmluvy už sotva). Alebo či niekto vo vedení spoločnosti len prejudikatívne usúdil, že by k tomu eventuálne mohlo prísť.

Na žiadnom z týchto faktov mi nezáleží. Pre mňa podstatným je iba ten, že mi jednoducho nebolo umožnené kúpiť si v predmetnom dome byt.

A aby bolo jasné, na nikoho sa nehnevám. V princípe v sebe nepestujem negatívne pocity a snažím sa nebrať si veci osobne. Všetko sa udialo tak, ako sa z nejakého dôvodu udiať malo. Časom zrejme ten dôvod pochopím. Ja si vlastnú karmu hnevom ani inými negatívnymi pocitmi a nimi tvorenou negatívnou energiou nekazím.

Píšem to ako info pre čitateľov, ktorí ma nepoznajú. Lebo tí, čo ma poznajú, aj sami dobre vedia, že ja nechovám zášť voči nikomu.

Developerovi som sa za problémy, ktoré mu údajne vznikli alebo vznikom hrozili, mailom ospravedlnil. S vysvetlením, že napísanie môjho nadšeného blogu aj môj vstup do diskusie (rovnako ako samotný úmysel kúpy bytu) mali ten najčistejší a najtransparentnejší zámer.

Veď uznaj: mohol takýto progres vôbec niekto tušiť?!

Mimochodom, po nejakých troch dňoch rozvíjania sa a formulovania diskusie v zmienenom fóre ho jeho moderátor zmazal. Namiesto toho sa potom v dotyčnej téme nejaký čas špekulovalo, či to bolo na podnet developera. Aj to moderátor následne a rovnako promptne zmazal.

Oficiálny spúšťač celého procesu môjho vyšikovania z obchodu,

ten prvý hejter sa mi nakoniec ospravedlnil.

S vysvetlením, že síce si stojí za faktom, že za suseda by si radšej vybral asi kohokoľvek iného než mňa – ale že mu ani vo sne nenapadlo, čo svojím rýpaním napokon spôsobí.

  • V predmetnom byte som skutočne chcel bývať a nie prevádzkovať čokoľvek iné než prácu na laptope.
  • Ako sused či spolubývajúci som absolútne bezproblémový (mám pre toto tvrdenie svedkov).
  • Dokonca si dovolím tvrdiť, že som priam ideálom: som tichý človek a nepočuť ma pri ničom z toho, čo robím. Sám nemám rád hluk, preto si seriály púšťam potichu a rádio či hudbu doma počúvam len extrémne zriedkavo (tiež mám svedkov).
  • Prijímam doma minimum návštev. A keď je v dome hlučná párty narúšajúca nočný pokoj, ja som ten, kto má gule na to, ísť susedov upozorniť na obťažovanie ostatných (a aj na to mám svedkov).

Ono ak by som bol chcel niekde prevádzkovať sexprivát, musel by som byť úplným idiotom, ak by som sa s mojím úmyslom kúpiť byt takto vystrkoval. A idiotom nie som – žiadny test mi nenameral iq nižšie ako 130. To po prvé.

Po druhé, osobne sa domnievam, že úplne zlým ako spolubývajúci (a tým logicky aj ako sused) asi nebudem.

Keď so mnou moje partnerky dokázali žiť

Nie som ani žiadny krásavec a už vôbec nie som prachatý. Musel za tým teda byť iný dôvod(y).

A čo sa môjho odsúdenia týka – to po tretie – tiež si drzo dovolím domnievať sa, že za úplného parchanta ma ani “môj” sudca resp. trojčlenný senát (sudca plus dve sudkyne) nepovažoval. Neusudzujem to ani tak z toho, že mi trest vymeral na úplne najnižšej možnej hranici. Skôr pre jeho vyjadrenie zachytené aj na zvukovom zázname z pojednávania. V ktorom tvrdí, že som podľa neho posledným človekom na Slovensku, ktorého by za predmetný prečin bolo treba stíhať. A tiež že málokedy je “nútený rozhodovať v prípade, kde svedkom vidí slzy v očiach za to, že sú v podstate nútení vypovedať proti obvinenému”.

Z titulu vyššie opísaného – priznávam štipku sebaľútosti – ma trocha mrzí, že som bol vopred označkovaný a v podstate vopred

deložovaný ako potenciálna hrozba pre moje okolie.

Lebo mám rád, keď sa k veciam pristupuje skôr systémom “ži a nechaj žiť”. Avšak opakujem: všetko sa deje z nejakého dôvodu a ja snáď raz (dúfam, že čoskoro) pochopím, z akého sa udiala celá táto malá kovbojka okolo mňa. A nájde sa iný byt v inej stavbe (od iného developera), kde zo mňa bude dobrý sused.


Zdrojom ilustračnej fotografie a spolu s ňou takmer všetkých na tomto webe je môj vlastný archív. Zatiaľ sa ešte nedá napísať, že by som robil skutočnú fototvorbu v pravom zmysle slova. Zatiaľ iba pre vlastnú radosť a zábavu “lovím zaujímavé pohľady”.

Krátkozraký a/alebo zadubený človek vníma holohlavého a potetovaného grázla. Drzého a pôsobiaceho v erotickom priemysle, za čo bol dokonca stíhaný. Inteligentný človek s nadhľadom vidí na úrovni komunikujúceho a distingvovane sa vyjadrujúceho blogera a copywritera, píšuceho bez servítky pred ústami. Držiteľa Diamantovej Janského plakety za 80 bezplatných darovaní krvi. Zvoleného a aktívneho zástupcu vlastníkov v bytových domoch, kde vlastní byty. Médiami titulovaného guruom za prínos a angažovanosť - keď aj vo vyslovene háklivej oblasti. Ja sám seba vnímam ako človeka, ktorý žije v hlbokej viere v potrebu dodržiavania karmických zásad. V overenom presvedčení, že každý je strojcom vlastnej životnej spokojnosti. A s pokorou pred tým, že hranica akéhokoľvek konania je presne tam, kde by mohlo uškodiť niekomu inému. No a drzo sa považujem tak trocha aj za spisovateľa. Nakoľko píšem a publikujem už od strednej školy a čiastočne ma to dokonca živí. Ako excelentný copywriter za rozumné náklady viem nielen o čom píšem, ale ako písať tak, aby si to ako čitateľ na internete našiel.

2 komentáre

  • Petr Jelínek Sr

    Nádherné napísané s obrovskou dávkou empatie. Presne popísané, ako to u nás funguje bez slušnosti a najmä s pokrytectvo a to vo veľkom. Tí, čo bonzujú a udávajú sa na 99% sami správajú ako prasce {nechcem prasiatká 🐷 uraziť} Zrejme sa ja už nedožijem férové doby na základe rozumu, cti a slušnosti, ale možno sa to raz podarí. Iba zatiaľ majú primitívni blbci prevahu a moc. Autorovi prajem len to najlepšie a nech zostane taký, aký je. Držím palce!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *