Rozhodol som sa opísať zvláštnu situáciu. V podstate také moje maličké porovnanie trestných sadzieb na Slovensku. Porovnanie toho ako (asi nie práve vtipne, ale určite zábavne) trestá v niektorých prípadoch slovenský zákon.
Pre účely tohto blogu (i keď vlastne skôr “tohto sveta”) povedzme, že ide o príbeh môjho dobrého priateľa. Pretože nie je dôležité, koho presne sa priamo a osobne dotklo to, o čom nasledujúci text je. Dôležité je jedine to, že ide o reálny príbeh. O skutočné pocity naozajstného živého človeka.
O pocity človeka, ktorý spáchal menší finančný (čiže nič násilné) prečin (čiže nie zločin). A ktorému doviedli ako “spolubývajúceho” do cely vo vyšetrovacej väzbe skutočného VRAHA. *
Ide teda o
porovnanie trestných sadzieb priamo zo života.
Nejde o žiadne slniečkárske hypotézy či úvahy.
Môj priateľ, volajme ho “kupliar“, bol už nejaký ten mesiac zatvorený vo vyšetrovacej väzbe v bratislavskom Justičnom paláci. S vedomím toho, že preukázateľne dohadzoval nejakým babám prácu sexuálneho charakteru a dostával za to províziu.
Toto jeho konanie definuje paragraf 367, ktorý začína (prekvapivo) článkom 1. Ten určuje, že: “Kto iného zjedná, pohne, zvedie, využije, získa alebo ponúkne na vykonávanie prostitúcie, alebo kto koristí z prostitúcie vykonávanej iným, alebo umožní jej vykonávanie…” A neskôr pokračuje v článku 4: “Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a získa ním pre seba alebo pre iného značný prospech.”
Vyšetrovateľ tvrdil, že má dôkazy na, že tento kupliar zarobil sumu € 27.100. “Značný prospech”, vypočítaný z aktuálnej minimálnej mzdy, bol v tom čase € 26.900. Hupsinky. Náhodou o dvesto eur viac. Tomu hovorím pech pre kupliara. Vážne. Lebo
porovnanie trestných sadzieb môže byť podobne “vtipné”
ako pár eur, ktoré obvineného presunú zo sadzby “pol roka až tri roky” (odstavec 1) do sadzby “7 rokov až 12 rokov” (odstavec 4).
Naozaj tomu rozumieš správne: ak by kupliar býval zarobil o dvesto eur menej, hrozili by mu maximálne 3 roky. Ako nikdy predtým netrestaný by však býval mal veľkú šancu dostať spodnú sadzbu pol roka. Keďže ale o tých € 200 prekročil limit, hrozilo mu minimálne 7 a maximálne 12 rokov. Úplne vážne.
Apropo, o tomto nepomere v znení zákona (keď ide o porovnanie trestných sadzieb) sa sám sudca priamo na pojednávaní vyjadril ako o “chybe”.
Jedného pekného dňa (vo vyšetrovačke takých je…) sa stalo, že na podklade istých interných predpisov pridali ku kupliarovi a dvom jeho vtedajším “spolubývajúcim” ďalšieho obvineného. 22-ročného chlapca. Ten spolu s kamarátom týral, škrtil, dusil mikroténovým vreckom, rezal kusom skla a bil tretieho ich kamaráta. Za to, že už dlhší čas dlžil tomu tretiemu € 50. Áno, päťdesiat eur.
Po cca polhodinovej tortúre došlo k tomu, že
skočením na krk dotyčného týraného usmrtili.
Chlapec teda prišiel do vyšetrovačky ku kupliarovi, obvinenému z nelegálneho privyrobenia si v trestnej sadzbe minimálne sedem, maximálne hypoteticky až dvanásť rokov. A vyliezlo z neho, že je obvinený podľa článku 1 v paragrafe 148.
V tomto svojom prvom článku paragraf 148 Trestného zákona hovorí: “Kto v úmysle ublížiť na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.”
Uvedomuješ si dobre, čo čítaš?! Že tam, kde v tomto konkrétnom prípade dosahuje vrchol trestná sadzba človeka, ktorý utýral inú ľudskú bytosť na smrť, tam sa len začína trestná sadzba iného človeka. Ktorý si (len) privyrobil peniaze formou, ktorá nikomu nijako neublížila a vlastne ani nikoho o nič neokradla – iba prosto nie je zlučiteľná s predstavami slovenského práva.
A tu vlastne moje porovnanie trestných sadzieb končí. Lebo môj názor na vec je zrejmý. A ty si vytvor vlastný. Prípadne, ak ťa zaujímajú nejaké ďalšie podrobnosti alebo ti nie je jasné niečo z môjho textu, napíš mi to do komentára. Rád a promptne to zodpoviem.
Ešte snáď poznámka k tomu,
prečo kupliara vykresľujem (len) ako zlodeja
alebo niekoho, ktorého priestupkom bolo iba privyrobenie si mimo rámca zákona.
- Prečo neriešim morálnu stránku veci. Ergo fakt, že sprostredkoval prostitúciu. Do tejto témy sa – prinajmenšom na tomto mieste – určite nepustím. Tento blog by totiž potom musel mať 30 strán a nikto by ho nedočítal. Toľko sa toho bez problému dá písať za a proti téme “prostitúcia”. Napíšem jedno: prostitúcia je na svete od jeho počiatku, bola tu dokonca skôr než ľudstvo. Funguje totiž aj v zvieracej ríši (!).
- Prečo neriešim násilnú stránku veci. Keď v súvislosti s prostitúciou a s kupliarmi či pasákmi sa takmer vždy objavuje aj násilie, nútenie do niečoho, koristenie na niekom, zneužívanie a mnohé ďalšie podobné pojmy. Nie však v tomto prípade. V priebehu vyšetrovania tohto prípadu a tiež na jeho súdnych pojednávaniach sa predmetné prostitútky všetky zhodne vyjadrili v tom zmysle, že s “ich” kupliarom spolupracovali na absolútne dobrovoľnej báze. Že výška odvádzanej provízie bola stanovená vopred a ony s ňou rovnako vopred súhlasili. Dokonca rady, lebo bola nižšia než u každej jednej konkurencie. Že hovoriť v súvislosti s “ich” kupliarom o násilí, nátlaku či zneužívaniu v akejkoľvek forme by bolo absolútne absurdné.
Preto “len” zákonom nedovolené privyrobenie
Keď aj nie práve v malej výške. Vzaté veľmi relatívne, samozrejme. Lebo na jednej strane, za bezmála € 30.000 sa dá kúpiť slušný byt v mnohých malých mestách na Slovensku. Na druhej strane, o privyrobení vo výške necelých tridsiatich tisíc by som rád pokecal s Kočnerom, Bašternákom, Ficom či Kaliňákom, ktorí tú sumu zarobia zhruba každé dve hodiny. O takom Širokom, Mečiarovi, Kollárovi (takých dokonca poznám dvoch) a desiatkach podobných ani nepíšuc.
* V citovaných paragrafoch zmieňujem kupliarstvo podľa odseku 4 s trestnou sadzbou 7 až 12 rokov. To je (z pohľadu zákona, ktorý sa nemusí zhodovať s triezvym ľudským pohľadom) naozaj vážny zločin. Nie “prečin”, ktorý ja spomínam. Fakt je však ten, že dotyčný bol nakoniec odsúdený podľa odstavca 1 a to iba na podmienečný dvojročný trest.
Vlastne podľa zákona ani nemal byť vyšetrovaný vo väzbe. Lenže jedna vec je realita a teda to, čo obvinený skutočne spáchal (okej, niekedy ide aj o to, čo sa mu dá dokázať). A niečo úplne iné je to, z čoho všetkého môže či smie vyšetrovateľ v spolupráci s prokurátorom človeka obviniť.
Skrátený link do tohto článku pre prípad jeho totálne jednoduchého zdieľania je bit.ly/TrestneSadzby (zachovať veľké písmená).
Zdrojom ilustračnej fotografie a spolu s ňou takmer všetkých na tomto webe je môj vlastný archív. Nefotím v tom pravom zmysle slova. Iba pre vlastnú radosť a zábavu “lovím zaujímavé pohľady”.
