Nie som úplne blbý. Aj sám si uvedomujem, že napr. v súvislosti s tým, čomu sa venujem, musia sa uvedomelejší ľudia okolo mňa nevyhnutne skôr či neskôr zamyslieť nad tým, aké životné pravidlá, hodnoty a postoje vlastne zastávam. A nakoľko zvyknem vystupovať zdanlivo trocha drzo, občas sa ma na to niekto dokonca nahlas spýta. Povedal som si, že je načase, aby som sa nad tým zamyslel aj ja. (Aktualizované 15. 11. 2022)
Moje životné pravidlá, hodnoty a postoje
by sa vo svojej hlbokej podstate dali zhrnúť do troch fráz. Jednoduchých a jasných. Nikto aspoň priemerne inteligentný by nepotreboval obšírnejšie rozvádzanie. Ja som však bloger a mňa rozvádzať (aj) rôzne pičoviny baví. Vychádzajme preto z predstavy, že nie si ani priemerne inteligentná/ý (to mal byť žart) * a rozoberme to podrobne.
* Ako na mojom vyjadrovaní sa vidíš, nemám rád formálnosť, nerád si dávam servítku pred ústa – zato však, naopak, celkom rád vyrývam. Prosto na facku, čo ti povim.
Takže moje
životné pravidlá, hodnoty a postoje stoja
na troch zásadách, ako už som zmienil. Aspoň vo chvíli písania tohto blogu mi tak narýchlo napadajú tie (základné) tri, ktorými sa riadim resp. ktoré riadia mňa a moje konanie. Rozvediem ich zatiaľ iba stručne v krátkych odstavcoch. Ak to uznám za potrebné alebo konštruktívne či prínosné, vrátim sa ešte k niektorému nižšie.
Prvým pravidlom, ktoré je v podstate základným stavebným kameňom mojej viery – pretože áno, som hlboko veriacim človekom – je postoj, že síce chcem robiť, čo sám chcem a čo uznám za vhodné.
Avšak sloboda môjho konania sa končí
tam, kde by škodilo niekomu inému. Až tam a zároveň presne tam. Parafrázovať by sa tento postoj dal tým údajne biblickým „… čokoľvek chcete, aby vám ľudia činili, čiňte im aj vy“. V žiadnom prípade však nie som kresťanom napriek tomu, že v princípe žijem kresťanskými postojmi a hodnotami. Čo však pomerne nevyhnutne súvisí (aj) s previazanosťou právneho systému civilizovaného sveta s biblickými zásadami. Pretože v princípe mám tendenciu niektoré kresťanské zásady spochybňovať alebo prinajmenšom diskutovať o ich zmysle či oprávnenosti. Nehlásim sa však v žiadnej cirkvi, skôr naopak. Zhodou okolností (malo to tak byť) nie som pokrstený napriek katolíckemu rodinnému zázemiu.
Chceš byť šťastný? Buď. Aké elementárne.
(Elementárne v tom najhlbšom, najzákladnejšom význame toho slova.)
Toto je druhé z mojich životných mott. Moje najmilšie. Pôvodne je to údajne citát * L. N. Tolstého približne z roku 1888. Kecám, ten rok som si vymyslel. Páči sa mi to číslo a keďže Lev Nikolajevič mal vtedy 60 rokov – mohol to vtedy vysloviť. I keď o týchto citátoch, ich presnosti a takej nejakej hodnovernosti si myslím svoje.
* Nepredpokladám, že jedného pekného dňa sa pán Tolstoj postavil do stredu knižnice, vyžiadal si pozornosť prítomných, odkašľal si a nahlas predniesol: „Priateľu! Chceš vari byť šťastný? Buď! Koniec môjho citátu. Volám sa Tolstoj a prosím, zaznamenajte ho takto pre budúce generácie.“ Predstaviteľnejšie sa mi zdá, že ten citát tak nejako vyplynul z možno veľmi podobne znejúcej frázy, ktorú možno tento velikán zvykol používať.
Niečo podobné sa prisudzuje Johnovi Lennonovi. Ten údajne v puberte (vážne?!) na otázku niekoho ako školského poradcu, čím by chcel byť, odpovedal, že chce byť šťastný. No a upozorneniu, že zrejme nerozumie otázke, rovnako údajne kontroval odpoveďou:
„Ja otázke rozumiem. To vy nerozumiete životu.“
K tomu „citátu“ ako takému a k jeho potenciálnej pôvodnosti sa vyjadrovať nebudem radšej vôbec. Zato ak sa ma spýtaš, čo robím alebo tak nejako v živote celkovo robiť chcem, pokojne ti odpoviem, že robím (už iba) to, čo ma baví a čo ma robí šťastným. Alebo čo ma prinajmenšom nijako nestresuje. Keď to navyše zarobí nejaké peniaze – voila, svet sa zasa raz poskladal do dokonalosti.
Tak trocha AJ vďaka môjmu angažovaniu sa v kontroverzných záležitostiach najmä cez pôsobenie v erotickom priemysle som pochopil, špecifikoval a formuloval
moju tretiu životnú zásadu/postoj: všetko sa raz prevalí.
Klamstvo, tajnosti, ohováranie či zahmlievanie nemajú od istej doby v mojom živote miesto. Rovnako ako vedomá a/alebo zámerná manipulácia. (Resp. tá iba do tej miery, do akej som presvedčený o jej prospešnosti (aj) pre manipulovanú osobu.)
V hlbokej podstate nepovažujem manipuláciu za niečo negatívne. Každý má vlastnú, bohom danú absolútne slobodnú vôľu, každý má vždy na výber prinajmenšom z dvoch možností. Každý sa rozhoduje sám bez ohľadu na to, čím, kým a ako je ovplyvnený. Každý je strojcom vlastného šťastia a vlastnej karmy. Každý sa môže, smie ba priam musí rozhodnúť, do akej miery sa keď tak nechá manipulovať. Je to TVOJA a nie MOJA vec, či a nakoľko sa necháš ovplyvniť mojou mienkou, názorom, presviedčaním či nátlakom – keď aj trebárs so zbraňou v ruke. * VŽDY, ale že NAOZAJ VŽDY máš na výber minimálne spomedzi dvoch volieb.
* Na tomto mieste a v tomto kontexte mi nedá nespomenúť, že ja osobne som absolútnym pacifistom, aby bolo jasno. Je to priamym a vlastne nevyhnutným dôsledkom a následkom mojich práve aj v tomto texte opísaných postojov a pravidiel.
Tým moje životné pravidlá, hodnoty a postoje,
či skôr moje zamyslenie sa nad nimi ukončím. Pôvodne som plánoval písať ešte o tom, akým schizofrenikom v istom zmysle toho slova som, aké protiklady až paradoxy v mojom živote a chovaní sám evidujem. Ale nechám to na inokedy a na iný blog.
Rovnako ako až v nejakom ďalšom texte rozviniem môj pohľad na činnosti typu „dílovanie“ drog (od toho aj nadpis článku). Ktoré by som sám NIKDY – nech aj akokoľvek nerád to slovo používam – nerobil, nerobil som a robiť nebudem. Okrem iného aj preto, že
som striktným odporcom akýchkoľvek drog
samotných a tiež závislostí ako takých.
Napokon, sám som si za mojich o pár dní 46 rokov nikdy ani len nepotiahol zo zapálenej cigarety… O drogách ani nepíšuc – tie pre mňa jednoducho neexistujú. Mám v úmysle zomrieť bez toho, že by som čo i len jedinýkrát čo i len skúsil čo i len marihuanu. Bez ohľadu na lokálnu (i)legálnosť.
Avšak v princípe proti podobným činnostiam nič nemám, keď aj s istými drobnými výhradami, obmedzeniami či výlukami. Tu už iba naznačím, že pôjde o hĺbkovejšie rozpitvanie môjho postoja vyjadreného vyššie oranžovým písmom.
