Pacifizmus ako zložka viery a jeho (ne)zmysel pri pôsobení v sexbiznise
Andyho svet

Čo má motorka spoločné so strelnou zbraňou – alebo ako upraviť vlastné IQ

V súvislosti s kupliarstvom ako podnikaním, do ktorého som sa svojho času pustil, ale aj v súvislosti s ľuďmi, ktorí sa okolo mňa v istom štádiu môjho života pohybovali, som bol viackrát dotazovaný, či nosím zbraň. Zvolil som a stále volím pacifizmus.

V období, keď ešte existovala slovenská koruna, mi bola priamo

ponúknutá možnosť získať zbrojný pas.

Toho typu, ktorý oprávňuje jeho držiteľa na permanentné nosenie zbrane. A to za 5000,- Sk (cca € 170). Bez akýchkoľvek formalít, stačilo vyplniť potrebné papiere a zaplatiť sprostredkovateľovi. Pričom uvedená suma bola dokonca už vrátane provízie preňho. Tak jednoduché to mohlo byť. Odmietol som to striktne vtedy, odmietam niečo podobné dnes a nemám v úmysle ani výhľadovo na tomto mojom postoji čokoľvek meniť. Niežeby som na to nemal – prevádzkoval som dva sexpriváty a držba zbrane sa v tých časoch a v tej brandži brala ako samozrejmosť.

Problémom však bol môj („nešťastný“) pacifizmus

Držba strelnej zbrane vyjadruje podľa môjho presvedčenia postoj, že človek je pripravený zabiť alebo v lepšom prípade aspoň vážne fyzicky zraniť nejakú ľudskú bytosť. Bez ohľadu na okolnosti: tento postoj je absolútne nezlučiteľný s mojou vierou.

Jej základom je totiž karma a reinkarnácia. Verím, že všetky dobré aj zlé skutky sa nám v nejakej forme skôr či neskôr vrátia. Že ako človek činí, tak je a/alebo bude činené jemu.

Jedným z mojich najzákladnejších životných postojov, jedným zo základných pilierov mojej viery je zásada vedome a zámerne nikomu neublížiť.

Ak by na mňa či na nejakého mne blízkeho človeka teda niekedy niekto vytiahol zbraň, ublížil a uškodil by tým hlavne sám sebe. Mne by pragmaticky vzaté do blízkej alebo vzdialenej budúcnosti pomohol. Svoju karmu by poškodil, moju by vylepšil. Toto je pacifizmus mojimi očami.

Z tohto dôvodu ja zbraň nikdy držať nebudem

Strelná zbraň nemá absolútne žiadny iný zmysel než zastrašovať, ublížiť alebo zabiť. A ktorékoľvek z týchto konaní ja jednoducho principiálne odmietam. Z presvedčenia a na podklade mojej viery.

Pre ujasnenie dodám, že moja viera sa nestotožňuje so žiadnym konkrétnym mne známym náboženstvom, preto sa v princípe od všetkých dištancujem. Nikdy som sa k žiadnemu nehlásil, dokonca zhodou okolností (i keď nie vlastným rozhodnutím) nie som ani pokrstený.

A čo má pacifizmus spoločné s motorkami a s IQ?

Aby som vysvetlil zmysel nadpisu tohto blogu. Evidujem to v živote okolo mňa. Česť výnimkám ako pri všetkom, ale fakt je, že keď chlap sadne na (vlastnú) motorku, automaticky sa mu zníži hodnota IQ o takých 10 až 20 bodov. A začne sa podľa toho správať. Zrazu si neuvedomuje, čo všetko sa môže stať, keď sa po ulici v meste prevezie stokilometrovou rýchlosťou. Ako sa v zlomku sekundy môže život zmeniť nielen jemu, ale – a to hlavne – niekomu inému, kto bude prechádzať cez cestu či robiť niečo podobne naivné.

So zbraňou je to svojím spôsobom podobné. S pocitom jej 100 %-nej ochrany sa z bežného chlapa stáva najsilnejší alfa-samec v širokom okolí, pre ktorého zrazu neplatia pravidlá. Opakujem: česť výnimkám, samozrejme. Tie však v oboch prípadoch iba potvrdzujú pravidlo. (I keď priznám sa, že tomuto vyjadreniu som nikdy celkom nerozumel – ale nechám to na pokoji. Aspoň nateraz.)

Ako autora tohto webu ma môžeš vidieť optikou podľa tvojej vlastnej voľby. Ak budeš chcieť, uvidíš zdanlivo arogantného, potetovaného, holohlavého grázla. Médiami titulovaného "guruom erotického priemyslu" a za jednu jeho zložku kedysi dokonca stíhaného. Dá sa však vidieť vo mne aj pokorného a duchovne založeného človeka s nadhľadom, žijúceho podľa karmických princípov. Konajúceho s presvedčením, že každý je strojcom vlastnej spokojnosti a že hranica akéhokoľvek konania je presne tam, kde by mohlo uškodiť niekomu inému. Držiteľa najvyššej, Kňazovického medaily za 100 bezplatných darovaní krvi a to iba na Slovensku. Chlapa komunikujúceho na vysokej úrovni, keď aj bez servítky pred ústami, šikovného "textára" - blogera, copywritera a tak trocha aj spisovateľa. Voľba uhla pohľadu - tak ako všetkého v živote - je len a len na tebe. A maj na pamäti, že tvojím výberom hovoríš niečo najmä sama/sám o sebe.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *