Prostitútky rovnako ako ostatní ľudia majú na výber, ako vykonávať svoj džob
Slovenský svet erotiky

Šikovne sa živiť lukratívnou prostitúciou – alebo iba primitívne a lacno sa kurviť?

Zamyslenie sa nad tým ako sa všetko v živote dá robiť niekoľkými spôsobmi. A že keď dvaja či viacerí robia to isté, nemusí to ani zďaleka byť to isté. A hlavne o tom ako tento fakt platí v oblasti erotického priemyslu. Ideálnym ilustračným vzorom na ukážku sú prostitútky. (Aktualizované 24. 10. 2022)

Čo si budeme navrávať: cca 90 % dievčat fungujúcich v širokej oblasti s názvom “erotický priemysel” sa dá kategorizovať do jednej z dvoch skupín. Ergo sú to buď striptérky, aktérky aktov či modelky na točenie porna s jasne a pevne stanovenými hranicami – na jednej strane.

Alebo prostitútky v niektorom zmysle toho pojmu

na strane druhej. Načo si dávať servítku pred ústa a hrať sa na rôzne “hostesky” a “spoločníčky”? Vo väčšine prípadov (ale naozaj nie vo všetkých) ide o viac alebo menej jednoduché dievčatá, od ktorých človek môže a mal by očakávať to “najlepšie”. O tom ale tento článok byť nemá.

Ja ani omylom nechcem – nerobím to zo zásady a z princípu – nijako

zhadzovať, ponižovať či urážať tieto dievčatá

a (spravidla) mladé ženy.

A to aj bez ohľadu na to, či zo spolupráce s nimi kedysi dávno pochádzala časť môjho príjmu alebo nie. Nie som chrapúň ani pokrytec. Všetky baby, s ktorými som spolupracoval – aj tie najjednoduchšie, najnespoľahlivejšie a tie, čo mi vtedy navyvádzali najviac prúserov a najsprostejšie ma kade-tade ohovárali či nebodaj doteraz ohovárajú – si svojím spôsobom vážim a cítim voči nim rešpekt.

Vlastne sa dá napísať, že vďaka ich nešikovnosti, neprofesionalite a absencii podnikateľských či marketingových schopností som vtedy mohol ako sprostredkovateľ práce vôbec existovať. Keby ma neboli potrebovali a vedeli by si prácu zariadiť a zmanažovať samé, býval by som musel podstatne viac rozvíjať ostatné moje činnosti, aby som sa uživil. Tak tomu však nebolo a domnievam sa, že tak skoro sa to ani nezmení.

Napokon, každá práca je prácou.

Prostitútky vykonávajú údajne najstaršie remeslo

na svete. Domnievam sa, že arabská brušná tanečnica ako predchodkyňa dnešnej striptérky je povolaním len o máličko mladším. Ja osobne som si už predtým, než som začal fungovať ako sprostredkovateľ všemožných foriem zárobku v oblasti erotiky a sexu, vážil dievčatá a ženy, ktoré sa živili nejakou takouto formou. Nemám voči tomuto spôsobu zárobku či aspoň príležitostného prilepšenia si žiadne námietky.

Lenže je tu jedno obrovské “ale” – a práve o tom má byť tento text. Ono totiž

tak ako všetko, aj tieto džoby sa dajú robiť rôzne.

Prvý príklad. Dievča, živiace sa striptízovými vystúpeniami. Môže to byť hlúpučká striptérka, ktorá nič iné nevie. Ktorá je odkázaná tancovať v zafajčených puboch cez nejakú zdieračskú agentúru. Inkasujúcu za vystúpenie bezprostredne po ňom € 150 a tanečnici z toho platiacej € 30 či € 40, aj to však až na “výplatný termín”. Ale môže to byť aj šikovné mladé dievča, ktoré naozaj baví tanec a zvádzanie. Ktoré má v sebe kus exhibicionizmu (resp. nepotláča ho v sebe, lebo kúsok z neho majú asi všetky ženy). Nechá si urobiť vizitky, rozdáva ich kade tade po podnikoch. Následne ju jej priateľ vozí na vystúpenia, kde inkasujú € 120 za každé z nich sami pre seba.

Druhý príklad. Mladá žena, živiaca sa prácou prostitútky (o dôvodoch, ktoré ju k tomu doviedli, možno inokedy), môže byť tupučké žieňa. Ktoré nedokáže nič iné, než ozvať sa na inzerát a začať robiť na sexpriváte. Kde z € 65, ktoré klient za hodinu zaplatí, dostane € 35, vyplácaných na týždennej báze. Pretože tak sa majiteľovi lepšie ojebáva – rozvediem to nižšie. Ale môže to byť aj

rozhľadená slečna, ktorá si vygoogli iné možnosti.

A začne pracovať napríklad na tzv. kontaktnom byte, kde zaplatí pevný denný či týždenný paušál (vo výške podľa náročnosti jeho majiteľa) a potom už pracuje len a len sama na seba. Tak ako ona chce, kedy ona chce a za toľko, koľko si ona za hodinu sama pre seba vypýta. (Apropo, na tomto mieste jednoducho nemôžem nepochváliť sa: systém a názov “kontaktný byt” som nespochybniteľne priniesol na Slovensko ja osobne.)

Všetko je to o šikovnosti, o možnostiach, o výbere ľudí,

s ktorými sa človek pustí do nejakej spolupráce. A v neposlednom rade o dohodách. Mimochodom, v separátnom blogu sa venujem príjmom prostitútok v kontexte obrovských mýtov, ktoré sa s nimi spájajú.

K šikovnosti dievčat sa dnes vyjadrovať nebudem. Resp. len v tom zmysle, že niektoré síce nemajú manažérske schopnosti a nevedia podnikať úplne samostatne. Ale vedia si aspoň vybrať sprostredkovateľa či manažéra. Korektného a férového, nie zdierača. Lebo sú takí aj takí.

Možnosti sú dnes vďaka legálnosti pre prostitútky

a s nimi súvisiace aktivity vďaka internetu, googlu, EÚ a biometrickým cestovným pasom prakticky neobmedzené.

Problematiku výberu ľudí už som načrtol: ak chce mladá žena začať s prácou prostitútky, môže sa ozvať na inzerát a začať pracovať na štandardnom sexpriváte. Zákazník zaplatí za hodinu kompletných služieb € 65 do rúk nejakej “šéfky”, z ktorých slečna profesionálka má dostať € 35. Ale vyplácanie začne až po prvom odpracovanom týždni – tak znie dohoda. Nepýtaj sa ma, prečo. Resp. aký rozumný dôvod by to mohlo mať okrem špekulácie. Viem toho z tejto oblasti za 15 rokov (2002 až 2017) podnikania v nej veľa, ale toto aj mne zostáva záhadou. (Teda odhliadnuc od špekulácie v pozadí.)

Čiže po odpracovaní siedmych dní dostane dotyčná vyplatený jej podiel, zarobený v prvý deň práce. Po odpracovaní ôsmeho dňa dostane svoj podiel za jej druhý pracovný deň, atď. Je smolou pre slečnu, ak si neznačila dôkladne a presne počet, prípadne nejaké doplnkové info o “izbách”, ktoré mala. Pretože za ten týždeň sa

záznamy hravo upravia a isto nie v prospech prostitútky.

Po deviatom či desiatom dni, kedy už má kočka akú takú dôveru v systém (napriek pocitu či pevnému presvedčeniu o tom, že nejaké jej “izby” jednoducho niekde sublimovali), sa začne naťahovanie. V zmysle: “Šéf dnes nepríde, tvoje prachy dostaneš zajtra”. Takto dievča ešte pár dní ťahá, kým definitívne pochopí, že odpracovalo povedzme 15 dní, no podiel dostalo vyplatené len za 3 či 4.

V podstate vtipné, však? Podľa mňa áno. A verím, že najlepšie sa v duchu baví majiteľ predmetného sexprivátu, jazdiaci si na tento byt

po svoje peniaze v najnovšom hummeri v plnej výbave.

Krútiš v duchu hlavou nad mojou bujnou fantáziou? Nenamáhaj si krčné svalstvo zbytočne. Tento príbeh je takmer doslovným opisom konkrétneho zážitku, ktorý som si – a to dokonca od dvoch nezávislých mladých žien – vypočul. Baby dodnes netušia, ako sa dotyčný prevádzkovateľ volá čo len krstným menom. Počuli ich totiž z jeho vlastných úst viacero a aj každá z kolegýň na byte poznala nejaké iné. Tomu hovorím kamufláž. Palec hore.

Ale je aj iná možnosť. Dá sa napr. vygoogliť si

prevádzkovateľa niektorého kontaktného bytu.

(Ako už som zmienil: tento názov som vymyslel a zaviedol na Slovensku do praxe ja sám. Inšpirovaný systémom tzv. Kontakt-Bar vo Švajčiarsku.) A následne poskytovať služby na podklade vyššie opísaného systému. Ergo pracovať sama na seba. Lebo nejaký ten nájom sa musí platiť v každom prípade. Je však rozdiel fungovať na byte, kde majiteľ akceptuje poskytovanie sexslužieb v ňom – a fungovať tzv. na čierno na byte, kde je zložená kaucia. A po prevalení sa informácie o tom, že na byte fungujú prostitútky, ich majiteľ bytu doslova v pár minútach vyhodí na ulicu a kaucia prepadne.

Pri všetkej mojej už spomenutej úcte a pri všetkom rešpekte k ženám – a to skutočne aj k tým, ktoré pracujú ako prostitútky a podobne. Je mi až smutno, že na Slovensku stále ešte každý sprostý a primitívny pasák, ktorý čo len troška vie ako na baby, nájde pre svoj sexprivát či nejakú inú formu “podnikania” v oblasti erotiky a sexu

dostatok tupých šľapiek, ktoré rady odovzdajú polovicu.

Z toho, čo dostanú za rozťahovanie stehien doslova komukoľvek. Aj spoteným, páchnucim a zafajčeným robotníkom, ktorým sa nechce ani len osprchovať predtým, než sa nechajú od peknej, mladej – ale hlúpej prostitútky orálne uspokojiť za dvacku. Za príplatok aj bez kondómu.

A môžem sa len baviť na tom, keď konkurencia v obave o svoj biznis začne šíriť o serióznom prevádzkovateľovi kontaktného bytu “overené info”. V zmysle, že ide o bývalého trestanca, * ktorému nič iné ako fungovať

so “smiešnym” mesačným výťažkom € 1.200 z prenájmu

jeho bytu nezostáva. Lebo zisk (vlastne iba obrat) € 1.200 mesačne sa pasákovi, ktorý na troch prostitútkach na sexpriváte túto čiastku otočí za dva či tri dni, nemôže zdať iným ako smiešnym. Čo na tom, že sú to bezmála dva bratislavské netto platy napr. v gastre?

* Ono aby sme si rozumeli. Naozaj som bol stíhaný za kupliarstvo. Preto už sa od sprostredkovania sexuálnych služieb dištancujem a riešim len legálne stránky zábavného a erotického priemyslu. K môjmu stíhaniu však prišlo až celé roky PO tejto ohováračskej kampani.

Zjavne všetko je teda o ľuďoch.

Aj práca prostitútky sa dá vykonávať viacerými spôsobmi

Stačí poobzerať sa po svete naokolo. Možností je predsa plný internet. A nie iba pre prostitútky.

Aj pre dievčatá a ženy, ktoré si chcú privyrobiť iným diskrétnym spôsobom než kurvením sa. Napr. filmovaním diskrétnych videí bez tváre do súkromnej zbierky. O čom sa – ako to vysvetľujem na rôznych miestach – nemôže nikto nikdy nijako dozvedieť.

Ako na autora tohto webu na mňa môžeš nazerať optikou podľa vlastnej voľby. Ak budeš chcieť, uvidíš zdanlivo arogantného, holohlavého a výrazne tetovaného grázla. Médiami titulovaného "guruom erotického priemyslu" a za jednu jeho zložku kedysi dokonca stíhaného. Ak sa rozhodneš inak, uvidíš vo mne možno až prekvapivo duchovne založeného človeka s nadhľadom, žijúceho podľa karmických princípov. Fungujúceho vo vlastnom malom svete. Konajúceho s presvedčením, že každý je strojcom vlastnej spokojnosti a že hranica akéhokoľvek konania je presne tam, kde by mohlo uškodiť niekomu inému. Pestovateľa orchideí, držiteľa najvyššej čiže Kňazovického medaily za 100 bezplatných darovaní krvi (iba na Slovensku). Chlapa komunikujúceho na vysokej úrovni, keď aj bez najmenšej servítky pred ústami. Člena Mensy, ktorý nemá problém relevantne použiť vulgarizmus. Šikovného "textára" - blogera, copywritera, spisovateľa. Voľba uhla pohľadu - napokon, tak ako všetkého v živote - je len a len na tebe. A maj na pamäti, že tvoj výber optiky spätne veľa vypovedá o tebe.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *