Prostitútky rovnako ako ostatní ľudia majú na výber, ako vykonávať svoj džob
Slovenský svet erotiky

Šikovne sa živiť prostitúciou alebo iba primitívne sa kurviť

Zamyslenie sa nad tým ako sa všetko v živote dá robiť niekoľkými rôznymi spôsobmi. A že keď dvaja či viacerí robia to isté, nemusí to ani zďaleka byť to isté. A hlavne o tom ako tento fakt platí v oblasti erotického priemyslu. Ideálnym ukážkovým vzorom sú prostitútky.

Čo si budeme navrávať: cca 90% dievčat, fungujúcich v širokej oblasti, zahrnutej pod názov “erotický priemysel” sa dá jednoducho kategorizovať do jednej z dvoch skupín. Ergo sú to buď striptérky, aktérky aktov či modelky na točenie porna s jasne a pevne stanovenými hranicami – na jednej strane.

Alebo prostitútky v niektorom zmysle toho pojmu

na strane druhej. Načo si dávať servítku pred ústa a hrať sa na rôzne “hostesky” a “spoločníčky”? Vo väčšine prípadov (ale naozaj nie vo všetkých) ide o jednoduché dievčatá, od ktorých človek môže a mal by očakávať to najhoršie. O tom ale tento článok byť nemá.

Ja ani omylom nechcem – nerobím to zo zásady a z princípu – nijako

zhadzovať, ponižovať či urážať tieto dievčatá

a (spravidla) mladé ženy.

A to aj bez ohľadu na to, či zo spolupráce s nimi kedysi dávno pochádzala časť môjho príjmu alebo nie. Nie som chrapúň ani pokrytec. Všetky baby, s ktorými som spolupracoval – aj tie najjednoduchšie, najnespoľahlivejšie a tie, čo mi vtedy navyvádzali najviac prúserov a najsprostejšie ma kade-tade ohovárali či nebodaj doteraz ohovárajú – si svojím spôsobom vážim a mám voči nim rešpekt.

Vlastne sa dá napísať, že vďaka ich nešikovnosti, neprofesionalite a absencii podnikateľských či marketingových schopností som vtedy mohol ako sprostredkovateľ práce vôbec existovať. Keby ma nepotrebovali a vedeli by si prácu zariadiť a zmanažovať samé, býval by som musel podstatne viac rozvíjať ostatné moje činnosti, aby som sa uživil. Tak tomu však nebolo a domnievam sa, že tak skoro sa to ani nezmení.

Napokon, každá práca je prácou.

Prostitútky vykonávajú údajne najstaršie remeslo

na svete a domnievam sa, že arabská brušná tanečnica ako predchodkyňa dnešnej striptérky je povolaním len o máličko mladším. Ja osobne som si už predtým, než som začal fungovať ako sprostredkovateľ všemožných foriem zárobku v oblasti erotiky a sexu, vážil dievčatá a ženy, ktoré sa živili nejakou takouto formou. Nemám voči tomuto spôsobu zárobku či aspoň príležitostného prilepšenia si žiadne námietky.

Lenže je tu jedno obrovské “ale” – a práve o tom má byť tento text. Ono totiž

tak ako všetko, aj tieto džoby sa dajú robiť rôzne.

Prvý príklad: dievča, živiace sa striptízovými vystúpeniami, môže byť hlúpučká striptérka, ktorá nič iné nevie a ktorá je odkázaná tancovať v zafajčených puboch cez nejakú zdieračskú agentúru, ktorá zinkasuje za vystúpenie bezprostredne po ňom € 150 a tanečnici z toho vyplatí € 30 či € 40, aj to možno až na “výplatný termín”. Ale môže to byť aj šikovné mladé dievča, ktoré naozaj baví tanec, zvádzanie a má v sebe kus exhibicionizmu (resp. nepotláča ho v sebe, lebo kúsok z neho majú asi všetky ženy), ktoré si nechá urobiť vizitky, rozdáva ich kade tade po podnikoch a potom ju jej priateľ vozí na vystúpenia, kde inkasujú € 120 za každé z nich sami pre seba.

Druhý príklad: mladá žena, živiaca sa prácou prostitútky (o dôvodoch, ktoré ju k tomu doviedli, možno inokedy) môže byť tupučké žieňa, ktoré nedokáže nič iné, než ozvať sa na inzerát niekde na webe a začať robiť na sexpriváte, kde z € 65, ktoré klient za hodinu zaplatí, dostane € 35, vyplatených raz za týždeň. Ale môže to byť aj

rozhľadená slečna, ktorá si vygoogli iné možnosti

a začne pracovať napríklad na tzv. kontaktnom byte, kde zaplatí pevný denný či týždenný paušál (vo výške podľa náročnosti jeho majiteľa) a potom už pracuje len a len sama na seba. Tak ako ona chce, kedy ona chce a za toľko, koľko si ona za hodinu sama pre seba vypýta. (Apropo, na tomto mieste jednoducho nemôžem nepochváliť sa: systém a názov “kontaktný byt” som nespochybniteľne priniesol na Slovensko ja osobne.)

Všetko je to o šikovnosti, o možnostiach, o výbere ľudí,

s ktorými sa človek pustí do nejakej spolupráce. A v neposlednom rade o dohodách.

K šikovnosti dievčat sa dnes vyjadrovať nebudem. Resp. len v tom zmysle, že niektoré síce nemajú manažérske schopnosti a nevedia podnikať úplne samostatne. Ale vedia si aspoň vybrať sprostredkovateľa či manažéra. Korektného a férového, nie zdierača. Lebo sú takí aj takí.

Možnosti sú dnes vďaka legálnosti pre prostitútky

a s nimi súvisiace aktivity vďaka internetu, googlu, EÚ a biometrickým cestovným pasom prakticky neobmedzené.

Problematiku výberu ľudí už som načrtol: ak chce mladá žena začať s prácou prostitútky, môže sa ozvať napr. na nejaký inzerát na webe a začať pracovať na štandardnom sexpriváte. Zákazník zaplatí za hodinu kompletných služieb € 65 do rúk nejakej “šéfky”, z ktorých slečna profesionálka má dostať € 35. Ale vyplácanie začne až po prvom odpracovanom týždni – tak znie dohoda. Nepýtaj sa ma, prečo. Viem toho z tejto oblasti za tých bývalých 15 rokov (2002 až 2017) podnikania v nej veľmi veľa, ale toto aj mne zostáva záhadou. Čiže po odpracovaní siedmych dní dostane dotyčná vyplatený jej podiel, zarobený v prvý deň práce. Po odpracovaní ôsmeho dňa dostane svoj podiel za jej druhý pracovný deň, atď. Je smolou pre slečnu, ak si neznačila dôkladne a presne počet, prípadne nejaké doplnkové info o “izbách”, ktoré mala – lebo za ten týždeň sa záznamy ľahko upravia a to určite nie v jej prospech…

Po deviatom či desiatom dni, kedy už má kočka akú takú dôveru v systém (napriek pocitu či pevnému presvedčeniu o tom, že nejaké jej “izby” jednoducho niekde sublimovali), sa začne naťahovanie v zmysle: “Šéf dnes nepríde, tvoje prachy dostaneš zajtra”. Takto dievča ešte pár dní ťahá, kým definitívne pochopí, že odpracovalo povedzme 15 dní, no podiel dostalo vyplatené len za 3 či 4. V podstate vtipné, však? Podľa mňa áno. A verím, že najlepšie sa v duchu baví majiteľ predmetného tzv. sexprivátu, jazdiaci si na tento byt

po svoje peniaze v najnovšom Hummer-i v plnej výbave.

Krútiš v duchu hlavou nad mojou bujnou fantáziou? Nenamáhaj si krčné svalstvo zbytočne, pretože tento príbeh je takmer doslovným opisom konkrétneho zážitku, ktorý som si od dvoch úplne nezávislých mladých žien vypočul. Baby dodnes netušia, ako sa dotyčný prevádzkovateľ volá čo len krstným menom. Počuli ich totiž z jeho vlastných úst viacero a aj každá z kolegýň na byte poznala nejaké iné. Tomu hovorím kamufláž. Palec hore.

Ale je aj iná možnosť: dá sa

vygoogliť si prevádzkovateľa niektorého kontaktného bytu

(ako už som zmienil: tento názov som vymyslel a zaviedol na Slovensku do praxe ja sám a to inšpirovaný systémom tzv. Kontakt-Bar vo Švajčiarsku) a poskytovať služby na podklade o niečo vyššie opísaného systému. Ergo pracovať sama na seba. Lebo nejaký ten nájom sa musí platiť v každom prípade a je rozdiel fungovať na byte, kde majiteľ akceptuje poskytovanie sexslužieb v ňom – a fungovať tzv. na čierno na byte, kde je zložená kaucia a po prevalení sa informácie o tom, že na byte fungujú prostitútky, ich majiteľ bytu doslova v pár minútach vyhodí na ulicu a kaucia prepadne.

(V prípade, že takáto slečna nechce poskytovať priamo sexuálne služby, ale napriek tomu má záujem o zárobok, ktorému sa hovorí jednoducho “rýchle peniaze“, môže sa obrátiť na mňa.)

Pri všetkej mojej už spomenutej úcte a pri všetkom rešpekte k ženám – a to skutočne aj k tým, ktoré pracujú ako prostitútky a podobne: je mi smutno, že na Slovensku stále ešte každý sprostý a primitívny pasák, ktorý čo len troška vie ako na baby, nájde si na svoj sexprivát či na nejakú inú formu podnikania v oblasti erotiky a sexu

dostatok tupých šľapiek, ktoré rady odovzdajú polovicu

z toho, čo dostanú za rozťahovanie stehien doslova komukoľvek – a teda aj spoteným, páchnucim a zafajčeným robotníkom, ktorým sa ani nechce osprchovať predtým, než sa nechajú od peknej, mladej, ale hlúpej baby orálne uspokojiť za dvacku (a to za príplatok aj bez kondómu).

A môžem sa len baviť na tom, keď konkurencia v obave o svoj biznis začne šíriť o serióznom prevádzkovateľovi kontaktného bytu informácie v zmysle, že ide o bývalého trestanca, ktorému nič iné ako fungovať

so “smiešnym” mesačným výťažkom € 1.200 z prenájmu

jeho bytu nezostáva. Lebo zisk (vlastne iba obrat) € 1.200 mesačne sa pasákovi, ktorý na troch prostitútkach na sexpriváte túto čiastku otočí za dva či tri dni, nemôže zdať iným ako smiešnym. Čo na tom, že sú to dva bežné bratislavské netto platy?

Zjavne všetko je teda o ľuďoch.

Aj práca prostitútky sa dá vykonávať viacerými spôsobmi

Stačí poobzerať sa po svete naokolo. Možností je predsa plný internet. A nie iba pre prostitútky.

Aj pre dievčatá a ženy, ktoré si chcú privyrobiť diskrétnym spôsobom ako napr. filmovaním diskrétnych videí bez tváre aktérky do súkromnej zbierky.

Po viac ako 17 rokoch písania a publikovania som bol oslovený s ponukou písať copywriterské texty. Nakoľko vysvitlo, že ma to nielenže baví, ale som v tom aj kurva dobrý - robím to teraz na zákazku. Stal som sa excelentným copywriterom za rozumné náklady, pretože ma to nemusí živiť a stále to vnímam ako platené hobby. Okrem toho som sa po kratšej prestávke vrátil k pôsobeniu v zábavnom priemysle. Pokračujem teda v napĺňaní môjho mediálneho titulu "guru slovenskej erotiky". Aktuálne žijem v Košiciach.

2 komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *