Bezohľadní bicyklisti a ich jazda po chodníkoch pre chodcov
Andyho svet

Existuje Medzinárodný deň bezohľadných cyklistov? No že by veru mal…!

Sám som bývalým aktívnym cyklistom. Jazdil som kedysi po Bratislave do práce aj všelikde inde denno-denne. Viem, že spojenie “cyklistická trať v Bratislave” je stále ešte v podstate totálnym oxymorónom. Napriek existencii zopár trás, kde predsa len čo-to symbolické * existuje. Ako podstatne väčší problém však ja osobne vnímam fenomén s názvom “bezohľadní bicyklisti”. (Aktualizované 01.10.2020)

* Často doslova – v zmysle symbolov nasprejovaných len tak naverímboha na ceste. Niekedy pre cyklistov životu nebezpečne len tak v strede medzi viacerými dopravnými pruhmi.

Lenže, dofrasa, neexistencia (resp. existencia zúfalo mizerná) cyklotrás

nedáva cyklistom právo ohrozovať

alebo v lepšom prípade “iba” stresovať chodcov na chodníkoch. Či existujú cyklotrasy alebo nie: chodník je pre chodcov. Pre bicyklistov je jednoznačne určená vozovka, cyklista je účastníkom cestnej premávky. Citujem z článku:

“Je to častá chyba, ale iní účastníci cestnej premávky než chodci nesmú chodník používať. Teda môžete zaparkovať auto, motorku či bicykel na chodníku, ak tam ostane voľný priestor 1,5 metra alebo môžete bicykel či motocykel po chodníku tlačiť.”

Na chodníku v podstate

nemá čo robiť tak ako auto či motorka.

Viem, čím bezohľadní cyklisti argumentujú: na vozovke, kde chýba nielen cyklotrasa, ale aj ohľaduplnosť a pozornosť vodičov voči cyklistom, hrozí týmto nehoda. S potenciálne fatálnymi následkami. To beriem už len z toho titulu, že sám sa aktuálne pohybujem dosť často na (šliapacej) kolobežke.

Bezohľadní bicyklisti si neuvedomujú dôležitý fakt

A síce čo hrozí chodcovi, do ktorého v rýchlosti 30 km za hodinu vpália na chodníku. Kde nemajú čo robiť a kde ten chodec nemá ani najmenší dôvod predvídať ich či nebodaj sa im vyhýbať.

Nepíšem o žiadnej fikcii. Ani nevychádzam zo žiadnych katastrofických správ či štatistík. Píšem o tom, čo ma štve bežne napriek tomu, že sa snažím brať veci s nadhľadom. A čo ma naštvalo naposledy 26. júna 2018.

Pekný slnečný deň v hlavnom meste. Cestou od Nepela arény k Justičnému palácu a naspäť domov, ergo na trase cca tri kilometre dlhej ma

priamo donútili zmeniť trasu po chodníku

alebo aspoň poriadne vystrašili siedmi (7) bezohľadní bicyklisti!

Písať o tom, aké skurvene irelevantné je to, aby som ja ako chodec musel na chodníku, ktorý je určený v podstate výhradne pre mňa,

uhýbať a dávať prednosť oproti sa rútiacemu bicyklu

je úplne zbytočné. V tom mi dá za pravdu zrejme (aj) väčšina cyklistov. Aspoň v to s mojou vrodenou životnou naivitou dúfam. Ale nie je to len o tom.

Je až nechutné, keď si spokojne a v mieri kráčam po chodníčku a cítim sa úplne v bezpečí, počúvajúc si ilegálne stiahnutú hudbu z mobilu. (Pre menej chápavých, napr. pre policajtov: je to vtip.) A zrazu mi tep vystrelí odhadom tak na 10-násobok. Lebo sa mi spoza chrbta, tesne ma líznuc vynorí šialenec na bmx-ke, preskakújuci obrubníky.

Aj slušný človek/chodec dostane v tej situácii chuť

vraziť mu palicu do zadného kolesa.

A to sa veľmi ospravedlňujem za opis niečoho, čo by som s mojou striktne pacifistickou povahou určite v žiadnom prípade neurobil, samozrejme. Lebo nikomu nič zlé neprajem. Ale napadne to narýchlo v tom šoku aj mne, priznávam.

Skús si ako cyklista predstaviť nasledovné: ja si kráčam, netušiac o tebe. Som na chodníku, ergo mám pocit, že ma nemá čo ohroziť tak, aby to mohlo mať fatálne následky. (Lebo tlačiaca sa babka s nákupnou taškou, ktorej pomaly končia happy hours v Kauflande, mi nemôže až tak ublížiť.) Idúc si stredom chodníka rozhodnem sa zrazu doslova v sekunde, že nakuknem do výkladu, ktorý míňam… Čo si myslíš, že sa mi stane, keď ty ma práve obchádzaš presne z tej strany? Navyše práve pridajúc, aby si ma obišiel

čo najrýchlejšie a mohol sa nerušene rútiť ďalej…?!

Ja viem, že ani ty neodídeš z miesta takejto nehody bez následkov. Lenže budú pravdepodobne podstatne menšie ako tie moje. A hlavne: ty si si ich zapríčinil sám.

Zatiaľ čo ja si naplno odseriem tvoju bezohľadnosť

Udal som ako príklad seba. Zdravého, silného chlapa v najlepších rokoch. (Lebo veď nie som narcis.) Ale ak ti takto do cesty vbehne o 10 rokov starší a teda ešte vetchejší manžel tej babky, čo svišťala do Kauflandu? Tomu čo sa stane?! A to išiel, chudák krehký, opatrne po chodníku.

Dodatok zo dňa 01.10.2020: v priebehu tých dvoch rokov, ktoré som prežil na východe, zistil som, že košický bicyklisti sú ešte podstatne horší.

Krátkozraký a/alebo zadubený človek vníma holohlavého a potetovaného grázla. Drzého a pôsobiaceho v erotickom priemysle, za čo bol dokonca stíhaný. Inteligentný človek s nadhľadom vidí na úrovni komunikujúceho a distingvovane sa vyjadrujúceho blogera a copywritera, píšuceho bez servítky pred ústami. Držiteľa Diamantovej Janského plakety za 80 bezplatných darovaní krvi. Zvoleného a aktívneho zástupcu vlastníkov v bytových domoch, kde vlastní byty. Médiami titulovaného guruom za prínos a angažovanosť - keď aj vo vyslovene háklivej oblasti. Ja sám seba vnímam ako človeka, ktorý žije v hlbokej viere v potrebu dodržiavania karmických zásad. V overenom presvedčení, že každý je strojcom vlastnej životnej spokojnosti. A s pokorou pred tým, že hranica akéhokoľvek konania je presne tam, kde by mohlo uškodiť niekomu inému. No a drzo sa považujem tak trocha aj za spisovateľa. Nakoľko píšem a publikujem už od strednej školy a čiastočne ma to dokonca živí. Ako excelentný copywriter za rozumné náklady viem nielen o čom píšem, ale ako písať tak, aby si to ako čitateľ na internete našiel.

2 komentáre

  • Gabi

    Toto presneeeeeeeeeeeeeeeeeeeeee…. A to ani nehovorím o tom, že niekedy majú aj ten sprostý zvonček na bicykli a ešte idú napríklad aj deti s rodičmi, ale nie, aby zazvonili. Minule ma skoro sepálili aj s kočíkom. Plus tí, čo jazdia po ceste, napriek tomu, že na tom mieste je super nový cyklistický chodník. Ďalším super príkladom sú Rakúšania. Tiež, tam je tých cyklistických chodníkov podstatne viac, a aj tak chodia po ceste. Samozrejme, česť výnimkám! Ale mám pocit, že som žiadnu ešte nestretla.

    • Andy Morávek

      no ved toto… ja som prejazdil vacsinu doterajsieho zivota a za seba mozem napisat, ze spoza volantu mi cyklisti v principe nevadili. koniec koncov, jazdit po ceste maju pravo – i ked kde maju svoje chodniky, mali by byt na nich, samozrejme. ale skutocne stvat – a to az tak, ze som napisal dva blogy – ma zacali az ako chodcu 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *