Uvedomil som si tak raz v lete, keď som vyšiel na pauzu na vzduch pred firmu. Oddýchnuť si na chvíľu od ťažkej fyzickej driny za laptopom v T-Systems. A pozorujúc včely a čmeliakov, prelietajúcich z jednej zaprášenej kvetinky na druhú. Že totiž keby včely mali mozog (v tom zmysle, že by uvažovali nad sebou samými), tak všetci zdochneme. Celé ľudstvo. Komplet. Vrátane bývalých “našich ľudí”, nech majú vo Švajčiarsku a/alebo na Belize uliatych eurofondov, koľko chcú. (Aktualizované 02. 06. 2021)
Vychádzam z vlastného myslenia, i keď asi dosť pomerne celkom určite takí nie sme úplne všetci. Ale domnievam sa, že na Slovensku je nás takých až zbytočne veľa. A celosvetovo je nás väčšina, takže sme v tom spolu.
Tiež vychádzam z údajného tvrdenia Alberta Einsteina, ktorý sa mal vyjadriť v tom zmysle, že až uhynie posledná včela, ľudstvu nezostane viac ako štyri (niekde udávajú päť) rokov života.
Pri kombinácii týchto dvoch poznaní sa úplne vážne domnievam, že keby včely mali mozog, sme všetci – jemne a citlivo napísané – hlboko v piči.
Včely s mozgom by totiž skôr či neskôr nevyhnutne museli začať uvažovať. (Je to taká nejaká prirodzenosť mozgu – uvažovať. Viem, že to nerobí úplne každý mozog v živočíšnej ríši a to dokonca, žiaľ, ani každý ľudský mozog. Ale keď už to medzičasom začali robiť psy, včely by určite nechceli zaostať.) No a keby včela uvažovala sama nad sebou, rovnako nevyhnutne by musela prísť na nasledovné. Totiž, že
drieť takto permanentne od rána do večera
a to navyše po celý svoj aj bez toho dosť krátky život je kokotina. Musela by sa sama seba spýtať:
“Načo to robím? Pre koho ako taký idiot zbieram ten peľ na výrobu medu? Aby si Bratislavčan v Košiciach mal čím osladiť müsli na raňajky?! Môžem to drbať, nech si kúpi javorový sirup z Kanady (resp. skôr z Lidla).”
Ľahla by si na vrch púpavy a s preloženými nohami by čumela cez mikro slnečné okuliarčeky do slnka. Od jeho východu až do západu.
Po vzore niektorých ľudských vlastníkov “uvažujúcich” mozgov. Časom by sa nemala čím nakŕmiť a zdochla by rovnako ako tie larvy, ktoré čakajú na nektár z nazbieraného peľu. No a následne by sme podľa vyššie citovaných inštrukcií od Einsteina vykapali aj my všetci.
(Poznámka nie tak celkom v kontexte: na veľmi sympatickú iniciatívu som natrafil v súvislosti so známym hercom Morganom Freemanom. Ten zo svojej farmy niekde v USA urobil niečo ako včelí raj. Googli napr. “Morgan Freeman včely”, pretože z webu, na ktorý som tu v čase vzniku tohto textu odkazoval, predmetný blog zmizol.)
Záver? Veď ako píšem:
keby včely mali mozog, máme to všetci za sebou.
Vďakabohu za to, že celá táto úvaha je len nezmyselným zabitím kúska autorovho pracovného času. (Už si hľadám inú pozíciu v “téčku”. Som ochotný za plat, čo dostávam, produkovať aj niečo prospešné pre firmu, ktorá ma platí.) 😉
Mimochodom, vieš o tom, že každá včela kvôli vzniku pol kila medu musí približne trikrát obletieť okolo celej zemegule?!
Zdrojom ilustračných fotografií a spolu s nimi takmer všetkých na tomto webe je môj vlastný archív. Nefotím v tom pravom zmysle slova. Iba pre vlastnú radosť a zábavu “lovím zaujímavé pohľady”.
