Uvedomil som si, že existuje istá životná zvláštnosť. Alebo prinajmenšom zaujímavosť. Úzko súvisiaca s mojím dočasným presídlením do Košíc po 37-ich rokoch života v hlavnom meste. Možno je to hlúposť. Ale v mojich očiach svedčí o tom, že podobné milé komploty zo strany skutočných anjelov strážnych sa v našich životoch naozaj dejú. (Aktualizované 24. 07. 2024)
-
-
Košickí policajti ako stelesnenie aktivity
Nadobúdam pocit, že košickí policajti majú trocha väčší reálny záujem o bezpečnosť premávky než tí bratislavskí. Za 37 rokov (!) života v hlavnom meste sa mi stalo možno dva- či trikrát, že by ma AKO CHODCA býval zastavil príslušník či už bývalej Verejnej bezpečnosti (áno, ešte si ju pamätám) alebo terajšieho Policajného zboru.
-
Bedeker Košice – alebo prečo v košickej mhd treba nastupovať zásadne vpredu
Tento blog som „bedekrom“ nazval z toho dôvodu, že domácemu (čiže Košičanovi) nasledujúce skutočnosti netreba vysvetľovať. V odpovedi na otázku z názvu článku nie je žiadna záhada. Dokonca verím, že každý by časom prišiel na ňu aj sám. Prečo sa neoplatí nastupovať v košických električkách (po domácky „brikách“) a autobusoch v zadnej časti. Prečo aj mnohí z tých, ktorí vzadu nastúpia, presunú sa počas jazdy dopredu. Košická mhd * totiž je aj nie je výnimočná.
-
Košický Dóm svätej Alžbety ako nádherný, no smutný symbol žobroty a zlodejstva
V Košiciach dostane človek občas poriadne zaucho od života. A to nielen Bratislavčan, i keď domáci sú na to možno už zvyknutí. Avšak osobne si nedokážem predstaviť – a určite nechcem – zvyknúť si na pohľad, aký sa mi naskytol priamo pri najkrajšej stavbe a monumentálnej pamätihodnosti v Košiciach. Tou je, samozrejme, Katedrála svätej Alžbety.
-
Košice by podľa všetkého mali byť mestom plným zdravých, otužilých ľudí…
Keby sa tak nevolal istý eshop s – prekvapivo – topánkami, býval by som Košice v tomto článku pokrstil na „Topánkovo“. Totiž vyhodené topánky sú v istom zmysle tým najčastejším, čo tu vídavam.
