Uvedomil som si, že existuje istá životná zvláštnosť. Úzko súvisiaca s mojím presídlením sa do Košíc po 37-ich rokoch života v hlavnom meste. Možno je to hlúposť. Ale v mojich očiach svedčí o tom, že podobné milé komploty zo strany našich anjelov strážnych sa v našich životoch skutočne dejú.
Na tomto mieste nie je podstatné, v čom konkrétne som v hlavnom meste dlhodobo a úspešne podnikal. Fakt však je, že
svojho času som mal dve prevádzky v Bratislave.
Prvú na adrese (a práve tie adresy sú dôležité) Trenčianska ulica číslo 37 a druhá trocha neskôr pribudla na adrese Košická ulica číslo 50. Že sú tie dve adresy vzdialené od seba doslova 150 metrov a teda dve minúty pešou chôdzou – to nie je tá prevratná životná zvláštnosť, o ktorej chcem písať.
Životná zvláštnosť hodná zamyslenia
je v tom celom nasledovná. Dominika pochádza z Trenčína. A ja som sa po dlhých rokoch života v Bratislave presťahoval za ňou (a len kvôli nej) do Košíc, kde ona v tom čase už cca šesť rokov žila. Apropo, rozhodnutie o mojom kompletnom presunutí sa do Košíc vzniklo v priebehu pár minút. A to na diaľnici ústiacej do talianskej Bolone. To už je však námet na ďalší článok.
Tak ako, je to
životná zvláštnosť, ktorá je prinajmenšom úsmevnou?
Jasné, nie je to žiadny zázrak a je istá (možno aj dosť veľká) šanca, že je to vlastne celé úplná hovadina. Ale ja mám takéto “hovadiny” rád.
A tebe sa ospravedlňujem za tých 50 sekúnd života, o ktoré som ťa ubral. Keďže som ťa v podstate hrubým násilím donútil prečítať si tento presne 21-vetný mini-blog. 🙂
Ilustračnú fotografiu k tomuto článku mi poskytol môj dobrý kamarát, veľmi šikovný košický fotograf Dávid Mahút.
