Vydrbaný košický vietor: fenomém neznámy Slovensku, len Košičanom
Bratislavčan v Košiciach

Dnes ma v KE pobavilo – alebo slovník košických slov, časť druhá

Čože to tento vetrík tuto? To je nejaký fenomén…? Žeby nejaký vydrbaný košický vietor? Lebo fúka na môj vkus trooošku často a máličko zbytočne silno. Toť moje dojmy po prvých pár dňoch v metropole východu. A po prvých pár prechádzkach mestom.

“Pomaly a nenápadne začínam nadobúdať dojem, že je tu v Košiciach nejako veternejšie než v Bratislave,” zveril som sa raz na prechádzke vtedajšej priateľke.
“To je to naše VéKáVéčko,” odvetila. (Apropo, “naše”… To sa vyjadrila košická kaderníčka ako rodená Trenčianka, hm).

Skratka VKV mi vzdialene pripomenula KVP, čo je sídlisko. Preto predstava nejakého ďalšieho sídliska mi nedávala žiadnu logickú a pochopiteľnú súvislosť. Takže na moje prekvapením dosť vysoko zdvihnuté obočie expriateľka dodala:
“Nepoznáš? To si ešte nepočul?!” A objasnila mi, čo sa tým myslí.

VKV ako “vydrbaný košický vietor”

Vraj tú skratku každý Košičan veľmi dobre pozná. Dnes už to viem aj sám. Rovnako ako dnes už rozumiem potrebe Košičanov vydrbaný košický vietor vyslovene pomenovať. Ono totiž k niečomu, čo stretávaš v podstate denno-denne a to úplne neochvejne a takmer bez výnimky, si skôr či neskôr vytvoríš (nejaký) vzťah a jednoducho potrebuješ (nejako) to pomenovať. Veď napr. aj o susedovi, ktorý ťa štve hlasným správaním, rozprávaš nie ako o “susedovi”, ale ako o “uhučancovi”.

Na tomto mieste by sa

info o VéKáVéčku (od “vydrbaný košický vietor”)

mohlo skončiť. A končí. K zoznámeniu sa s VéKáVéčkom prišlo v mojom prípade na jeseň. Vydrbaný vetrisko som si teda užil (a že to tam Nad jazerom stálo za zmienku) na sklonku roka a v zime. Info budem aktualizovať na ďalšiu jeseň, až finálne prejdem aj jeho letným vyvádzaním. Pretože čisto hypoteticky by v letných horúčavách mohol taký fajn pohyb vzduchu padnúť celkom dobre. Ergo, uvidí sa.

Poznámka takmer na záver: pôvodne som vlastne počul verziu “vyjebaný košický vietor”. A o tej som aj mal v pláne písať. Nakoľko sa však

medzičasom sloveso “drbať” stalo spisovným

resp. bolo vyňaté zo zoznamu neprípustných vulgarizmov a presunuté medzi výrazy akceptované aj er-vé-erkou, priklonil som sa k tomuto výrazu.

Niežeby mi vadilo používať v mojich blogoch vulgarizmy (“Ja že nadávam?! Pičovina…!”). Ako už som sa vyjadril na viacerých miestach, beriem ich ako úplne samozrejmú a v podstate neoddeliteľnú súčasť jazyka a slovesnosti. Ale

“vydrbaný košický vietor” napokon aj lepšie znie.

A skratka VKV zostáva zachovaná.


Zdrojom ilustračnej fotografie a spolu s ňou takmer všetkých na tomto webe je môj vlastný archív. Nefotím v tom pravom zmysle slova. Iba pre vlastnú radosť a zábavu “lovím zaujímavé pohľady”.

Krátkozraký a/alebo zadubený človek vníma holohlavého a potetovaného grázla. Drzého a pôsobiaceho v erotickom priemysle, za čo bol dokonca stíhaný. Inteligentný človek s nadhľadom vidí na úrovni komunikujúceho a distingvovane sa vyjadrujúceho blogera a copywritera, píšuceho bez servítky pred ústami. Držiteľa Diamantovej Janského plakety za 80 bezplatných darovaní krvi. Zvoleného a aktívneho zástupcu vlastníkov v bytových domoch, kde vlastní byty. Médiami titulovaného guruom za prínos a angažovanosť - keď aj vo vyslovene háklivej oblasti. Ja sám seba vnímam ako človeka, ktorý žije v hlbokej viere v potrebu dodržiavania karmických zásad. V overenom presvedčení, že každý je strojcom vlastnej životnej spokojnosti. A s pokorou pred tým, že hranica akéhokoľvek konania je presne tam, kde by mohlo uškodiť niekomu inému. No a drzo sa považujem tak trocha aj za spisovateľa. Nakoľko píšem a publikujem už od strednej školy a čiastočne ma to dokonca živí. Ako excelentný copywriter za rozumné náklady viem nielen o čom píšem, ale hlavne ako písať tak, aby to čitateľ na šíravách internetov vôbec našiel.

2 komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *