Vydrbaný košický vietor: fenomém neznámy Slovensku, len Košičanom
Bratislavčan v Košiciach

Dnes ma v KE pobavilo – alebo slovník košických slov, časť druhá

Čože to tento vetrík tuto? To je nejaký fenomén…? Žeby nejaký vydrbaný košický vietor? Lebo fúka na môj vkus trooošku často a máličko zbytočne silno. Toť moje dojmy po prvých pár dňoch v metropole východu. A po prvých pár prechádzkach mestom.

“Pomaly a nenápadne začínam nadobúdať dojem, že je tu v Košiciach nejako veternejšie než v Bratislave,” zveril som sa raz na prechádzke vtedajšej priateľke.
“To je to naše VéKáVéčko,” odvetila. (Apropo, “naše”… To sa vyjadrila košická kaderníčka ako rodená Trenčianka, hm).

Skratka VKV mi vzdialene pripomenula KVP, čo je sídlisko. Preto predstava nejakého ďalšieho sídliska mi nedávala žiadnu logickú a pochopiteľnú súvislosť. Takže na moje prekvapením dosť vysoko zdvihnuté obočie expriateľka dodala:
“Nepoznáš? To si ešte nepočul?!” A objasnila mi, čo sa tým myslí.

VKV ako “vydrbaný košický vietor”

Vraj tú skratku každý Košičan veľmi dobre pozná. Dnes už to viem aj sám. Rovnako ako dnes už rozumiem potrebe Košičanov vydrbaný košický vietor vyslovene pomenovať. Ono totiž k niečomu, čo stretávaš v podstate denno-denne a to úplne neochvejne a takmer bez výnimky, si skôr či neskôr vytvoríš (nejaký) vzťah a jednoducho potrebuješ (nejako) to pomenovať. Veď napr. aj o susedovi, ktorý ťa štve hlasným správaním, rozprávaš nie ako o “susedovi”, ale ako o “uhučancovi”.

Na tomto mieste by sa

info o VéKáVéčku (od “vydrbaný košický vietor”)

mohlo skončiť. A končí. K zoznámeniu sa s VéKáVéčkom prišlo v mojom prípade na jeseň. Vydrbaný vetrisko som si teda užil (a že to tam Nad jazerom stálo za zmienku) na sklonku roka a v zime. Info budem aktualizovať na ďalšiu jeseň, až finálne prejdem aj jeho letným vyvádzaním. Pretože čisto hypoteticky by v letných horúčavách mohol taký fajn pohyb vzduchu padnúť celkom dobre. Ergo, uvidí sa.

Poznámka takmer na záver: pôvodne som vlastne počul verziu “vyjebaný košický vietor”. A o tej som aj mal v pláne písať. Nakoľko sa však

medzičasom sloveso “drbať” stalo spisovným

resp. bolo vyňaté zo zoznamu neprípustných vulgarizmov a presunuté medzi výrazy akceptované aj er-vé-erkou, priklonil som sa k tomuto výrazu.

Niežeby mi vadilo používať v mojich blogoch vulgarizmy (“Ja že nadávam?! Pičovina…!”). Ako už som sa vyjadril na viacerých miestach, beriem ich ako úplne samozrejmú a v podstate neoddeliteľnú súčasť jazyka a slovesnosti. Ale

“vydrbaný košický vietor” napokon aj lepšie znie.

A skratka VKV zostáva zachovaná.


Zdrojom ilustračnej fotografie a spolu s ňou takmer všetkých na tomto webe je môj vlastný archív. Nefotím v tom pravom zmysle slova. Iba pre vlastnú radosť a zábavu “lovím zaujímavé pohľady”.

Ako autora tohto webu ma môžeš vidieť optikou podľa tvojej vlastnej voľby. Ak budeš chcieť, uvidíš zdanlivo arogantného, výrazne potetovaného a holohlavého grázla. Médiami titulovaného guruom erotického priemyslu a za jednu jeho zložku kedysi dokonca stíhaného. Dá sa však vidieť vo mne aj pokorného a duchovne založeného človeka s nadhľadom, žijúceho podľa karmických princípov. Konajúceho s presvedčením, že každý je strojcom vlastnej spokojnosti a že hranica akéhokoľvek konania je presne tam, kde by mohlo uškodiť niekomu inému. Ašpiranta na Kňazovického plaketu za 100 bezplatných darovaní krvi a to iba na Slovensku. Chlapa komunikujúceho na vysokej úrovni - keď aj bez servítky pred ústami, šikovného "textára" - blogera, copywritera a tak trocha aj spisovateľa. Človeka, ktorý vlastný voľný čas venuje zachráneným psíkom, hľadajúcim adopciu… Voľba uhla pohľadu - tak ako podľa môjho osobného presvedčenia všetkého v živote - je len a len na tebe. A maj na pamäti, prosím, že tvojím výberom hovoríš niečo aj sama/sám o sebe.

2 komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *