Sú dvaja hypotetickí týpkovia. Adam a Bartolomej. * Adam je ženami vnímaný ako fešák. Je zábavným a večne usmiatym stredobodom spoločnosti. Napriek skutočnosti, že jeho šéf sa po ňom dennodenne vozí, pretože to z titulu nadriadenej pozície vníma ako svoju povinnosť. Naproti tomu Bartolomej zmizne v momente vstupu do miestnosti. Ťažko nájsť ďalšieho natoľko priemerného chlapa. Má dostatok len dvoch vecí: peňazí a pohody v živote. Zabezpečil sa po majetkovo-finančnej stránke ešte pred svojou päťdesiatkou. Ak chce, presedí zvyšok života na gauči vo vlastnom luxusnom byte bez hypotéky a do smrti nepohne prstom. No a ja ich v mojom blogu porovnám v kontexte atraktívny výzor verzus šikovnosť.
* Nepozeraj sa tak divno. Sú to jednoducho prvé slovenské mená v zozname podľa abecedy – jedno na „a“, druhé na „b“. Nič viac za tým nie je.
Ženy ako také majú obaja približne rovnako radi
Kamarátok majú zhruba rovnaké množstvo. S milenkami – v kontexte sexuálnych vzťahov – je na tom Adam v zmysle ich množstva o niečo lepšie. Vzťah nechce ani jeden z nich, vyhovuje im ich sloboda. Adam baby balí na svoj šarm a od brata požičané auto (keď sa to práve hodí). Vodí si ich do prenajatej garsónky v bratislavských Podunajských Biskupiciach. Bartolomej si ženy kupuje (správnejší výraz zrejme je prenajíma). Keď má práve náladu na sex, zaplatí si niektorú z kočiek, s ktorými už funguje, alebo si na platformách na to určených nájde novú. Navštevujú ho na dvadsiatom podlaží bytu v Guthause * s výhľadom na celé mesto.
* Dve poznámky. Po prvé, je mi jasné, že rozdiel medzi bytmi do dôsledkov pochopí iba Bratislavčan. Ale kontext snáď naznačuje dosť aj neznalcovi pomerov v hlavnom meste. A po druhé, Guthaus som zvolil len a len z toho dôvodu, že tak môžem odkázať na moje blogy o tejto novostavbe. A to má google rád. Nič iné za tým hľadať netreba.
Nastupuje spor – atraktívny výzor verzus šikovnosť
Rozpor alebo prinajmenšom diskusia by mohla vzniknúť o nasledovnom. Je Adam automaticky šikovnejší chlap, keď nepotrebuje peniaze na to, aby dával dolu (pekné, no nenáročné) baby? Je tak nejako „lepší“ než Bartolomej, ktorý si ich „musí“ kupovať/prenajímať? Kto (z)víťazí v zápolení atraktívny výzor verzus šikovnosť?
Domnievam sa – no môžem sa aj fatálne mýliť, prirodzene – že spoločnosť všeobecne to vníma nejako tak, ako som práve napísal. Adam je prosto samec. Okrem toho, že sa ženám automaticky páči,
dokáže ich zbaliť len na pičoviny, ktoré im rozpráva.
(Pretože odmietam uveriť, že triezvo uvažujúca baba znalá faktov vidí skutočný mužský potenciál v požičanom aute a prenajatom bytíku bezmála na periférii Bratislavy. Avšak aj v tomto sa môžem fatálne mýliť. Natrafil som už aj na nasledovný postoj. Že totiž niektorí Adamovia dokážu byť natoľko otravní, až si niektoré baby povedia: „Tuším mu radšej roztiahnem nohy, len nech už konečne zatvorí ústa a dá mi pokoj.“ Nerobím si srandu. Toto mi naozaj potvrdilo niekoľko žien, s ktorými som na túto tému debatoval.)
Na druhej strane Bartolomej je muž, ktorý sa zmohol len na to, že svoje financie dlhé roky, poťažmo desaťročia spravoval * tak, až sa po svojej štyridsiatke doživotne zabezpečil. No a práve – a výlučne – vďaka vlastnej snahe si dnes môže dovoliť nenamotávať baby na kecy v nočných podnikoch.
* Spravoval, nie zarobil. Už dvadsať rokov tvrdím, že nie je až takým umením peniaze zarobiť, ale vedieť s nimi pracovať. Poznám ľudí, ktorí prehajdákali desiatky tisíc eur, ktoré mesiac čo mesiac otočili, pritom sú na tom dnes podobne ako Adam. A poznám ľudí, ktorí neotáčajú žiadne prevratné sumy, no napriek tomu vybudovali majetok, z ktorého dokážu v pohodlí a pohode prežiť zvyšok života.
Nerozhadzovať peniaze za večere, kiná a podobné zábavy
Nevystavovať sa riziku, že sa dotyčnej nebude vedieť zbaviť (v nasledujúce ráno alebo hneď po „akcii“). Ale jasno a zrozumiteľne sa dohodnúť na podmienkach a dostať presne to, čo vyžaduje. V spore atraktívny výzor verzus šikovnosť zatiaľ zdanlivo vedie Adam.
Rozumiem opísanému pohľadu na vec. Zdá sa byť nespochybniteľný. Viem si predstaviť, v koľkých očiach – bez rozdielu pohlavia – vyzerá Bartolomej ako neschopný babrák. Vidím však aj druhú stranu mince, viem sa na vec pozrieť inou optikou. A síce nasledovnou.
Atraktívny výzor verzus šikovnosť sa dá vnímať aj inak
Zatiaľ čo Adam sa so schopnosťami, vďaka ktorým sa ti ako žene dostane do nohavičiek, narodil a teda dostal ich tak napíšuc do vienka od vesmíru… Bartolomej musel pre nadobudnutie možnosti vyzliecť ti gatky prejaviť patričnú, nie práve malú mieru šikovnosti. Zamysli sa kriticky, neodmietaj prvoplánovo túto tézu či teóriu. Je to trochu podobné súťažiam krásy typu „Miss“.
Samozrejme, v prvom rade musíš popiči vyzerať na to, aby si mala šancu v nejakej uspieť. Ani tie najúbohejšie súťaže v tejto oblasti však nevyhodnocujú len vzhľad. Vďakabohu, obsahom každého podobného zápolenia je prinajmenšom jedna disciplína, v ktorej súťažiaca musí prejaviť nejakú získanú, nadobudnutú, naučenú schopnosť. Iba bohom daná a tak či tak veľmi subjektívne vyhodnotená krása (už) nestačí.
Ukameňuj ma, ak nesúhlasíš. No ja osobne sa domnievam, že narodiť sa ako atraktívna osoba je síce fajn, no nie je to žiadnym umením. Nie je za tým ani najmenšia zásluha, nevyžaduje to absolútne žiadnu snahu. Je to prosto karma, dar vesmíru, je to (šťastný) osud. Adam sa jednoducho vedel narodiť. Bartolomej vlastnú šikovnosť nespochybniteľne dokázal a/alebo dokazuje.
Práve pre tento pohľad na vec sa nevysmievam neatraktívnym, tučným chlapom s kilovými zlatými reťazami na krku, vezúcim si v géčkovom mercedese jednu z tridsiatich najkrajších bratislavských dievčat. Podobne ako neznevažujem, vlastne skôr obdivujem zlatokopky.
Verím, že moje
porovnanie neznie nadržiavajúco jednej či druhej strane.
Nakoľko nespadám ani do jednej kategórie, považujem sa za objektívne hodnotiaceho. Určite nie som „Adamom“ – nemám prvoplánovo atraktívny výzor a už vôbec nie som zábavný. Necítim sa však ani na Bartolomeja – nejaký ten majetok som síce vybudoval a snáď aj na dovolenku zadarmo by som sympatickú kočku dokázal vziať. Ale vydržiavať si babu (nebodaj baby) by som dokázal len do miery, ktorá, obávam sa, pre dnešné zlatokopky nie je zaujímavou. Domnievam sa teda, že moje porovnanie Adama a Bartolomeja v tomto blogu by mohlo byť do značnej miery nezaujaté.
