Zasahovanie do súkromia. Čo je to "diskrétna zóna". Kde vzniká nevera.
Vzťah, partnerstvo, sex

Zasahovanie do súkromia partnera – alebo kde sa vlastne začína nevera?

Existuje jedna, i keď zďaleka nie jediná téma v rámci partnerského spolužitia, ktorá mi vráža špendlík pod necht pri každom jej počutí. A síce „(ne)zasahovanie do súkromia“ partnera, inými slovami niečo ako „zachovanie (jeho) diskrétnej zóny“. Čo to, kurva, je? A kde to má hranice?! (Aktualizované 02. 11. 2021)

Nerád by som bol za otravného. Viem, že možno až zbytočne často sa venujem téme dôvery vo vzťahu. V mojich očiach * ani omylom

nie je dôvera k partnerovi niečím samozrejmým.

* Myslím tým v očiach triezvo, inteligentne (áno, skutočne mám tú drzosť nazvať sa tak) a relatívne skúseno uvažujúceho človeka. V momente aktualizácie tohto blogu mám 46 rokov a nejakým tým vzťahom som stihol prejsť.

Niečím, čo by snáď automaticky kráčalo ruka v ruke s nasťahovaním si niekoho do bytu. Na vzájomnej dôvere musia podľa môjho presvedčenia obaja partneri tvrdo makať. Môže trvať roky, kým je dostatočne silná na to, aby vzťahu dávala šancu niečo prežiť.

Otázka, s ktorou sa v tejto súvislosti často stretávam, znie: čo je ešte

budovaním dôvery a čo už je „zasahovanie do súkromia“?

Na jednej strane akceptujem, že partneri skutočne nemusia o sebe vedieť úplne, ale že úplne všetko. Nebudem moju partnerku volať, aby sa prišla pozrieť do kúpeľne, keď si strihám/holím/trhám chlpy z nosa či z uší. Rovnako ako ju nebudem žiadať, aby mi zaviedla čapík do konečníka, keď už ma hlava bolí tak, že nejaká ružová tabletka či iný sajrajt (v zmysle úprimnej radosti mojej pečene pri jeho užití) môžem hltať ako lentilky a hovno z toho. (Aktualizácia zo dňa 02. 11. 2021: toto dnes už absolútne neplatí. Naučil som sa zvládnuť bolesť hlavy bez liekov.)

A nebude mi vadiť, ak si ona úpravu obočia, chemický píling tváre (resp. jeho bezprostredné následky) či trhanie/holenie chĺpkov okolo bradaviek/konečníka (áno, dievčatá a ženy, my vieme, že to robíte) nechá na čas, kedy budem mimo bytu. Alebo keď aspoň nebudem potrebovať použiť kúpeľňu.

Bez výhrady akceptujem názor, že narúšanie vyššie opísaného skutočne

môže byť niekým vnímané ako zasahovanie do súkromia.

A to dokonca vyslovene kontraproduktívnym, ergo neželaným spôsobom. Ale nesmieť poznať partnerkin odomykací vzor smartfónu, heslo na fejsbuk a podobne…? Čo tam, prosím pekne (a tu už som zasa štandardne parádne vytočený), potrebuje schovávať?!

Čo ma o partnerovi zaujíma a čo už fakt, ale že fakt nechcem vedieť

Naozaj si niekto myslí, že mám náladu listovať v nekonečných diskusiách mojej priateľky s jej kolegyňou o tom, ako si ich spoločná 50-ročná šéfka mohla obliecť štrikovaný svetrík k sukni, ktorú by si navyše niekto mohol pomýliť s čelenkou, nájsť ju niekde ležať na zemi? Zato diskusia s kolegom „drevorubačom, ktorý sa chce páčiť iným drevorubačom“ * na tému jeho problémov v posteli s aktuálnou milenkou/partnerkou/manželkou – pričom uvedené možnosti vnímam ako potenciálne rovnako nebezpečné – už by ma veru pekelne zaujímala! Lebo touto témou sa až príliš často začínajú debaty, ktoré končia nechcenou a vlastne úplným omylom spáchanou kopuláciou alebo aspoň fellatiom na víkendovom team-buildingu či vianočnom večierku.

A cudzí ejakulát (kdekoľvek) v mojej partnerke už sa sotva dá nebrať ako zasahovanie do súkromia.

* Nazývam tak chlapov venujúcich hodinu aj viac denne úprave porastu tváre a výberu správneho rámu okuliarov k farbe kára na košeli. Nie v zlom, je to ich voľba. Volám ich tak, lebo to je zasa moja voľba.

Neakceptujem kecy okolo

ochrany „diskrétnej“ či ešte lepšie „intímnej“ zóny

v zmysle bránenia vstupu do smartfónu, do mailu či do účtov na sociálnych sieťach. Až príliš veľakrát som videl scenár, v ktorom sa to presne takouto „ochranou“ začalo. Začal sa koniec vzťahu, nie zasahovanie do súkromia – aby teda bolo jasné.

Staršia generácia možno moje nasledovné vyjadrenie nepochopí. Ale pre nás mladších a/alebo aspoň priemerne liberálnych je predsa absolútnou

samozrejmosťou nielen jemná výmena slín pri bozkávaní.

Ale často dokonca vzájomné púšťanie si či priam pľutie ich väčšieho množstva do partnerových úst. Rovnako ako napr. ničím neobmedzené prehĺtanie pošvových sekrétov či ejakulátu. A pri tomto všetkom, čo spolu robíme v posteli a mnohí aj takmer kdekoľvek inde, nám má vadiť, že si náš partner číta naše esemesky?!

Napíšem to na plné ústa tak, ako sa mi to sťaby Bratislavčanovi derie z hrdla:

„Čo nám to už ale že naozaj úplne jebe?!“

Viem si predstaviť, v akom duchu budú mnohí namietať. Niečo ako že miešam hrušky s jablkami. Trvám však na mojich postojoch. Lebo keď môžem v rámci sexuálnych divočín ochutnať či priam konzumovať partnerov moč, * má mi snáď vadiť, ak si prečíta, o čom – a to „najlepšie“ celý večer a priamo vedľa neho na gauči –

četujem s kamarátom, ak ten je opačného pohlavia?

* Ale no, na rovinu: naozaj nikdy ti ani len nenapadlo skúsiť to? Ani si si nikdy neprivoňal k jej noseným nohavičkám…?

Resp. pohlavia, o ktoré sa v sexuálnom zmysle zaujímam? Kde presne, prosím ťa, je v tom nejaká logika? Často práve „medzipohlavným“ četom na témy, ktoré „by predsa partnerovi nemali prečo vadiť, avšak vedieť o nich či nebodaj priamo ich čítať radšej nemusí, aby nebol nervózny…“, sa to v dnešnej technologickej dobe začína.

Budem úprimný:

poznám to veľmi dobre z vlastných skúseností

z dávnej minulosti. Tiež som si prešiel mojím chrapúnskym obdobím. Bol som schopný robiť veci, za ktoré by som si napľul do tváre, stretnúť v terajšom veku moje 25-ročné ja.

Stretol som sa aj s názorom, že vymeniť si navzájom s partnerom prístupy do sociálnych sietí či mailu je porušením dôvery niekoho tretieho. To naozaj?! Údajne preto, že napr.: kamarát sa mi zverí, ako zahol manželke. Moja priateľka si to prečíta v mojom messengeri a zavesí to predmetnej manželke na nos. Lebo je jej kamarátkou alebo sú aspoň v priateľstve na fejsbuku a urobí to v rámci (predpokladateľnej) ženskej spolupatričnosti.

Nuž, takto: ak sa mi chce niekto silou-mocou zveriť s tajomstvom, za ktoré by si zaslúžil nakopať do gulí (netvrdím, že odo mňa), mal by rátať s tým, že už nie som len JA. Už mám rovnocenného

duševne spriazneného partnera a teda sme MY.

Lebo ako samozrejmé sa akceptuje, že čerstvá rodička a jej ratolesť „vážia toľko a toľko, kakali vtedy a vtedy, urobili prvý krok do tohto skazeného sveta vtedy a vtedy“. Pričom reč je po celý čas len o tej ratolesti. Som presvedčený o tom, že by sa niečo podobné malo akceptovať aj v prípade dvoch ľudí, ktorí – napriek tomu, že to štatisticky vyjde iba polovici z nich –

sú v tejto chvíli odhodlaní prežiť spolu zvyšok života.

Trepem snáď nezmysly? Potom prepáč, že som ťa oberal o čas – ja to takto vnímam.

Úplne na záver ešte dodám, ako je to u mňa na začiatku vzťahu. S budovaním dôvery mojej partnerky začínam JA, nečakám na ňu. To aby som náhodou v niekoho očiach nebol za farizeja, čo má plné ústa praktík, ktoré sám nedodržiava. Jasno a dôrazne to vysvetľujem napr. v blogu o nosných pilieroch vzťahu.


Zdrojom titulnej fotografie a spolu s ňou takmer všetkých na tomto webe je môj vlastný archív. Zatiaľ sa ešte nedá napísať, že by som robil skutočnú fototvorbu v pravom zmysle slova. Zatiaľ iba pre vlastnú radosť a zábavu „lovím zaujímavé pohľady“.

Ako autora tohto webu ma môžeš vidieť optikou podľa tvojej vlastnej voľby. Ak budeš chcieť, uvidíš zdanlivo arogantného, potetovaného, holohlavého grázla. Médiami titulovaného "guruom erotického priemyslu" a za jednu jeho zložku kedysi dokonca stíhaného. Dá sa však vidieť vo mne aj pokorného a duchovne založeného človeka s nadhľadom, žijúceho podľa karmických princípov. Konajúceho s presvedčením, že každý je strojcom vlastnej spokojnosti a že hranica akéhokoľvek konania je presne tam, kde by mohlo uškodiť niekomu inému. Držiteľa najvyššej, Kňazovického medaily za 100 bezplatných darovaní krvi a to iba na Slovensku. Chlapa komunikujúceho na vysokej úrovni, keď aj bez servítky pred ústami, šikovného "textára" - blogera, copywritera a tak trocha aj spisovateľa. Voľba uhla pohľadu - tak ako všetkého v živote - je len a len na tebe. A maj na pamäti, že tvojím výberom hovoríš niečo najmä sama/sám o sebe.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *