Budovanie dôvery medzi partnermi: snaha verzus dožadovanie sa
Vzťah, partnerstvo, sex

Dôvera medzi partnermi: budovať ju – alebo jebať * a iba sa jej dožadovať…?!

Témy ako napr. budovanie dôvery medzi partnermi mám zvlášť rád. Jednak z dôvodu, že vzájomnú dôveru osobne považujem za jeden zo zopár základných stavebných prvkov vzťahu ako takého. A tiež preto, že pre mňa samého z titulu toho, čomu sa venujem a prvkov môjho fungovania – minulého aj aktuálneho – nie je ani omylom jednoduché dôveru partnera (v mojom prípade explicitne partnerky) získať. (Pôvodne publikované 01. 04. 2017)

* Výrazom “jebať” som nechcel byť prvoplánovo vulgárny. Je to však pojem, ktorý najlepšie vystihuje situáciu, kedy jeden z dvojice o nejaké budovanie dôvery medzi partnermi nestojí. A iba ju prosto vyžaduje. V zmysle ako “jebať nejakú snahu – chceš byť so mnou vo vzťahu, tak mi máš dôverovať…”. Ale ako dobrý copywriter uznávam, samozrejme, že vulgarizmy v nadpisoch sú (aj) pútavé.

Aký zmysel má budovanie dôvery medzi partnermi

Pred časom som natrafil * na toto vyjadrenie: “Ak váš partner či partnerka chce ísť von so svojimi priateľmi, ktorých už dlhší čas nevidel/a, čo je na tom zlé? Pevným vzťahom to určite neotrasie. Práve naopak, budete vedieť, že sa ráno alebo v nasledujúci deň vráti do vášho náručia. Ak vám partner neverí, pričom ste mu k tomu naozaj nedali ani jediný dôvod, je možné, že si do vás projektuje vlastnú neveru alebo neistotu.”

* Žiaľ, už netuším kde a nemôžem teda uviesť zdroj, ospravedlňujem sa. Iba som si to skopíroval a vložil do konceptu blogu.

Súhlasím, s malou výhradou či s dodatkom.

Nepovažujem za relevantné dôveru vyslovene vyžadovať

Vídam tento postoj všelikde a pomerne často. Pritom čítam úplné minimum článkov s touto tematikou).

Nestotožňujem sa s postojom, že partneri si majú tak nejako automaticky vzájomne dôverovať, lebo… Lebo “budovanie dôvery medzi partnermi je nevyhnutným základom” a podobné kecy. Aj autorom týchto vyjadrení podľa mňa občas uniká, že sami píšu o budovaní. Nie o padaní dôvery z nebies. Dôveru si podľa môjho hlbokého presvedčenia treba vytvoriť, zaslúžiť.

Myslím si, že iba niekto neskúsený alebo prinajmenšom naivný dôveruje niekomu “len tak”, lebo je to kvázi správne. A/alebo preto, lebo do vzťahu – či už partnerského alebo aj toho ľudského – sa “má” vstupovať s dôverou. To by sme museli žiť v ideálnom, dokonalom svete, kde sú ľudia len dobrí a poctiví. Áno, aj mojím životným postojom je, že každý z nás

žije vo svete, ktorý si vytvára okolo seba on sám

svojim konaním, postojmi a energiou, ktorú šíri. To však podľa mňa neznamená, že dám po dvoch týždňoch známosti mojej novej priateľke prístup do môjho účtu či ku kreditke. Do laptopu či do smartfónu áno, pretože ak by som s týmto mal nejaký problém, niečo by za tým zrejme smrdelo. Ale zasa odtiaľ-potiaľ.

Neveriť tomu, že bude všetko okej, keď pôjde moja partnerka bezo mňa večer von, pričom viem, kam má v pláne ísť, s kým a kedy sa asi vráti – to by skutočne zaváňalo projektovaním si nejakého vlastného problému do fungovania vzťahu. Lebo neveriť tomu, že sa dá ísť baviť sa s kamarátmi a neurobiť pritom nič, čo by čo i len najmenej mohlo partnerovi vadiť, môže zrejme iba niekto, kto to sám nedokáže. Kto “podľa seba súdi teba”.

Z titulu snahy o budovanie dôvery medzi partnermi

zatvárať oči pred tým, že mi moja partnerka nechce povedať, kam ide, s kým, na ako dlho atď., navyše si v rámci prípravy na predmetný večer čerstvo vyholí rozkrok a v kabelke jej zbadám kondóm (ktorý my dvaja nepoužívame, pretože vnímame sex ako zábavu), to už je naivné, poťažmo hlúpe. Zaváňa to snahou za každú cenu zostávať s niekým, kto sa správa prinajmenšom zvláštne. Len preto, lebo je to vraj údajne podľa niekoho “lepšie než zostať sám”.

Zhrnutie: podľa môjho názoru

dôveru si má (môj) partner zaslúžiť, nie vyžadovať.

Obaja z dvojice by sa podľa mňa mali snažiť o cielené budovanie dôvery vo vzťahu. Až po istom čase a po adekvátnom množstve skúseností ju môžu navzájom kvázi očakávať či vyslovene vyžadovať. V žiadnom štádiu vzťahu však určite nie je na škodu z času na čas partnera o trvajúcich dôvodoch na jeho dôveru niečím konkrétnym presvedčiť.

Ako na autora tohto webu na mňa môžeš nazerať optikou podľa vlastnej voľby. Ak budeš chcieť, uvidíš zdanlivo arogantného, holohlavého a výrazne tetovaného grázla. Médiami titulovaného "guruom erotického priemyslu" a za jednu jeho zložku kedysi dokonca stíhaného. Ak sa rozhodneš inak, uvidíš vo mne možno až prekvapivo duchovne založeného človeka s nadhľadom, žijúceho podľa karmických princípov. Fungujúceho vo vlastnom malom svete. Konajúceho s presvedčením, že každý je strojcom vlastnej spokojnosti a že hranica akéhokoľvek konania je presne tam, kde by mohlo uškodiť niekomu inému. Pestovateľa orchideí, držiteľa najvyššej čiže Kňazovického medaily za 100 bezplatných darovaní krvi (iba na Slovensku). Chlapa komunikujúceho na vysokej úrovni, keď aj bez najmenšej servítky pred ústami. Člena Mensy, ktorý nemá problém relevantne použiť vulgarizmus. Šikovného "textára" - blogera, copywritera, spisovateľa. Voľba uhla pohľadu - napokon, tak ako všetkého v živote - je len a len na tebe. A maj na pamäti, že tvoj výber optiky spätne veľa vypovedá o tebe.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *