Bezprecedentne si zľahčujem život. Moja dobrá kamarátka to zvykne komentovať: “Typický vydrbaný špekulant Andy Morávek”. 🙂 Nuž, aj taký som – rád si veci zjednodušujem a nie naopak. Zabi ma. Ja na tom nevidím nič zlé. Keď viem, že niečo budem musieť veľmi podobne alebo rovnako napísať stovky krát v živote, tak to napíšem raz a niekde to publikujem. Následne už tam iba odkazujem a so založenými rukami – spravidla pri sledovaní seriálu – čakám na odozvu. (Aktualizované 21. 08. 2022)
Snaha o zoznamovanie sa s ľuďmi
je v mojom prípade vyslovene cyklickou záležitosťou. Totiž za mojich okolností ju riešim a budem musieť riešiť ešte veeeľa, veľakrát v živote. Preto na to idem s rozumom a uľahčujem si to týmto textom. Nech to aj na prvý pohľad vyznie akokoľvek drbnuto (ani nemám snahu tváriť sa, že som “normálny”). Ak si s tým okej, dočítaš aspoň túto stranu a budeš nejako reagovať. Ak nie… tak je to úplne jedno. Lebo v takom prípade nielenže už tu dávno nie si. Ale tento web už máš pre istotu zmazaný z histórie prehliadača. Aby si sa naň niekedy omylom nemohla vrátiť.
Fakty sú fakty.
- Vyzerám ako vyzerám plus tým, že si prosto “idem svoje”, často nechtiac pôsobím arogantne.
- Pôsobím v kontroverznej oblasti, aj vďaka čomu (netvrdím, že len z toho titulu) mám za sebou kadečo divoké.
- Všeličo som v živote navyvádzal a všeličím si sám a vedome zoznamovanie sa – konkrétne so ženami – komplikujem.
- Volám sa Andy Morávek, všeličo sa o mne (údajne) všelikde dá “zistiť”. Už sa mi vďaka tomu stalo, že mi developer Corwin odmietol predať byt. Za hotovosť.
Nemyslím si, že z takého toho vzťahového či osobného
hľadiska by som toho mal na rováši viac než iní chlapi.
Alebo že by som za sebou mal niečo brutálne horšie. Rozdiel a teda háčik pri mne je v tom, že ja o tom na plnú papuľu hovorím/píšem. Absolútne otvorene, na rovinu, bez hanby či zábran a ešte aj tou formou, že si nedávam žiadnu servítku pred ústa. (A už vôbec nie rúško, ak mám byť aktuálny.) Jednoducho nevidím dôvod na niečo sa hrať a čokoľvek skrývať. Skôr či neskôr sa všetko prevalí.
Spoločnosť na to však občas reaguje zle. Keď sa napr. na tindri “mečnem” s tridsiatimi ženskými náprotivkami, je malým zázrakom, ak mi po odhalení mojej identity odpíše jeden. A to technicky vzaté len pre nasledovné.
Po dvojminútovej prehliadke môjho profilu na fb zistíš o mne všetko to, čo sa o inom chlapovi dozvieš tak do dvoch rokov – aj to (iba) v tom lepšom prípade. V tom horšom až po svadbe, splodení dieťaťa či po dvadsiatich rokoch manželstva.
Pri mojej drzosti si teda dovolím pasovať sa týmto do role hrdinu, ktorý ti prakticky ušetril tony plačom rozmazaného mejkapu a maskary. V prípade, že sa so mnou nemieniš stretnúť, symbolických päť eur ako poďakovanie za to mi môžeš poslať cez PayPal na adresu zo sekcie “kontakt”. Ak máš, naopak, v pláne dať si so mnou kávu – platíš. 🙂
A konečne k veci. Ak chceš mať aspoň malé tušenie, aký naozaj som, prečítaj si zopár mojich blogov alebo aspoň tento môj vlastný opis toho, ako zhruba Andy Morávek vidí(m) sám seba. Môj profil na fb ti ukáže keď tak moje fotky a tie nepodstatné pičoviny, ktorými sa občas behom dňa zapodievam. Nemám dojem – a priatelia mi to potvrdzujú – že by skladba toho, čo zdieľam, odzrkadľovala moje vnútro. Ale je to predsa fejsbúk – je to nereálny svet presne ako väčšina toho, čo je v dnešnej dobe online.
Spravidla trvám na čo najskoršom osobnom stretnutí
Na jednej strane počúvam všeličo o tom, čo ženy môžu zažiť s mužmi, s ktorými išli na rande príliš skoro. Bez čo i len základnej predstavy o tom, čo je dotyčný zač a čoho je potenciálne schopný. Na strane druhej, moja skúsenosť hovorí, že písať si s niekým môžem aj dni či mesiace. A (obaja) môžeme mať pocit, že by sme si mali rezervovať termín svadby, aby sme naň nemuseli čakať pridlho. Lebo sme si zjavne osudovo súdení. No a po dvadsiatich minútach pri káve sa obaja v duchu sami seba pýtame, či to bude len trapas alebo vyslovene mega trapas, keď teraz odídem na návštevu toalety, z ktorej sa už nikdy nevrátim.
Keď sa Andy Morávek sám prehlasuje za “pisateľa”,
prečo si so mnou nechce (najprv) niekoľko týždňov písať? Kým sa stretneme osobne… No veď (aj) presne preto. Odhliadnuc od toho, čo o virtuálnej známosti píšem vyššie, sú tu ešte dva faktory.
- Po prvé, práve preto, že písaním a celkovo za laptopom trávim prevažnú časť mojich dní, chcem sa zoznámiť a zoznamovať reálne.
- Po druhé, na podklade všetkého, čo vidíš ty o mne, môžeš si oprávnene byť pomerne istá tým, že JA som reálny. (I keď zažil som už pár prípadov, že sa za mňa niekto vydával. Fakt je, že skôr za pracovným účelom. Ale aj tak.) Pochybujem však, že si mi ty o sebe toho ukázala toľko, aby som tomu veril ja. Fakt, že si mi poslala 20 tvojich fotiek z rôznych situácií, nemusí znamenať, že to nie sú fotky nejakej tvojej kamarátky. Avšak aj ak si reálna, stále zostáva fakt z odstavca vyššie.
Najvyšší čas ukončiť to. Je mi jasné, že si si vydýchla a hovoríš si, že som si to mal povedať minimálne o 30 riadkov skôr. Ak chceš pokračovať, napíš mi cez messenger. Jaj, predsa len ešte poznámka.
Nehľadám nič konkrétne. Nejde mi prvoplánovo o vzťah a už vôbec nie o to, dostať sa ti – silou-mocou a podľa možnosti čím skôr – pod nohavičky. Aj ja sám až po reálnom osobnom fyzickom stretnutí dokážem určiť, či máš pre mňa hodnotu (a ja pre teba) ako kamarátka, či ma fyzicky priťahuješ a môžeme tomu dať šancu, ak nám to obom príde ako dobrý nápad. Alebo či sme sa len vzájomne vytiahli na vychádzku v Sade Janka Kráľa s kávou z McDonald’s v Auparku v ruke a zostane nám len “milá” spomienka. Na pobavenie priateľov, až im o tom budeme referovať, zveličiac každý vtipný a/alebo trápny moment. 🙂
Vlastne niekoho predsa len hľadám. Parťáčku na dovolenku zadarmo – zadarmo pre tú parťáčku, niekto (ja) ju zaplatí, samozrejme.
Ilustračné foto je z dielne mojej kamarátky, príležitostnej fotografky Michaely Dobšovič.