„… Lebo mi za to nestojíš.“ V podstate nadpisom tohto článku a jeho prvou vetou diskutujem sám so sebou, kvázi odpovedám sám sebe na nevyslovenú otázku. Pretože vieš si snáď predstaviť iné vysvetlenie toho, prečo by tvoj partner nemal mať záujem poskytnúť ti nejaké dôkazy dôvery voči nemu? Ak áno, daj mi vedieť.
-
-
„Pekelné“ rozhodnutie: kto by mal byť „bohom“ pre zadaného človeka?
Mojich rodičov, sestru, môjho synovca a najnovšie aj moju maličkú neter (ergo moju kompletnú najbližšiu rodinu, moje najužšie pokrvné príbuzenstvo) mám veľmi rád. Nebolo to moje rozhodnutie – je to prosto tak.
-
Budovanie vzťahu a jeho nosné piliere podľa mojich predstáv
Na akých základoch sa dnes vlastne stavajú vzťahy? Nepíšem teraz všeobecne o tých medziľudských. Myslím tie partnerské, milenecké a neskôr manželské. Je to téma, nad ktorou sa zamýšľam už niekoľko rokov.
-
Čo má byť skôr: dôvera vo vzťahu alebo dôvera vo vzťah?
Keď ide o tému „dôvera vo vzťahu“, človek má vždy na výber prinajmenšom z dvoch možností. Ako nedávno ja, keď som sa rozhodol začať tvrdo budovať dôveru človeka, na ktorom mi záleží. V mojom prípade pomerne prirodzene vychádza, že musí o ženu. Dôveru mužov sa mi spravidla darí získať bez väčších ťažkostí.
-
Tajnosti majú krivé zuby – alebo počítaj s tým, že raz sa spoľahlivo všetko prevalí
Som si vedomý toho, že som divný. * Vážne. Tvrdia to mnohí a mám dosť rozumu a sebauvedomenia na to, aby som si to všimol aj ja sám. Okrem kôpky iných vecí som divný aj v tom, že o mne a o mojom živote v princípe nerobím žiadne tajnosti.
