Napriek tomu, že istá moja expriateľka mi neverí * ani ten príslovečný nos medzi očami – bez ohľadu na okolnosti a často aj napriek mojej prísahe – fakt je, že ma baví hovoriť pravdu. Z dvoch dôvodov. A jeden z nich by možno mohol byť aj takou celkom príjemne praktickou radou do života pre každého, kto si tento blog prečíta.
-
-
Šťastných (naozaj?!) 13 argumentov dokladujúcich lásku k mojej expriateľke
Niky, nech už budú moje tzv. “argumenty lásky” vyzerať z tvojho pohľadu akokoľvek, mne samému dávajú práve tieto detaily pocit, že si pre mňa niekým výnimočným. Si prvou a jedinou, kvôli ktorej som prevažnú väčšinu tých vecí urobil či robím. To je dokladom toho, že môj vzťah k TEBE je iný, logicky silnejší než ktorýkoľvek môj vzťah v minulosti. (Aktualizované 13. 01. 2024)
-
“Ak mi neveríš, presviedčať ťa nebudem…”
“… Lebo mi za to nestojíš.” V podstate nadpisom tohto článku a jeho prvou vetou diskutujem sám so sebou, kvázi odpovedám sám sebe na nevyslovenú otázku. Pretože vieš si snáď predstaviť iné vysvetlenie toho, prečo by tvoj partner nemal mať záujem poskytnúť ti nejaké dôkazy dôvery voči nemu? Ak áno, daj mi vedieť.
-
“Pekelné” rozhodnutie: kto by mal byť “bohom” pre zadaného človeka?
Mojich rodičov, sestru, môjho synovca a najnovšie aj moju maličkú neter (ergo moju kompletnú najbližšiu rodinu, moje najužšie pokrvné príbuzenstvo) mám veľmi rád. Nebolo to moje rozhodnutie – je to prosto tak.
-
Budovanie vzťahu a jeho nosné piliere podľa mojich predstáv
Na akých základoch sa dnes vlastne stavajú vzťahy? Nepíšem teraz všeobecne o tých medziľudských. Myslím tie partnerské, milenecké a neskôr manželské. Je to téma, nad ktorou sa zamýšľam už niekoľko rokov.