JUDr. Tomáš Kozovský tento raz ako žalovaná protistrana
Nezaraditeľné témy

Štyrikrát (!) vyhrať proces a napriek tomu byť poslaný do… od Ústavného súdu

Zrejme nie hocikde v EÚ je možné vypočuť si štyrikrát verdikt, že som vyhral prvostupňový súd, no napriek tomu byť stále tým (dočasne) prehrávajúcim. A jedenásť rokov (!) čakať na spravodlivosť a uzavretie sporu. Sporu, v ktorom má renomovaná sudkyňa nespochybniteľne jasno a neochvejne rozhoduje opakovane vo váš prospech… Nuž… Deje sa všeličo. Napr. naším protivníkom je konkrétne JUDr Tomáš Kozovský.

Aby bolo jasné. Tento blog nie je pozitívnou recenziou na

advokátske služby kancelárie JUDr Tomáš Kozovský.

Ak také niečo náhodou hľadáš a google ťa doviedol (aj) sem. Skôr naopak. Ale aj tak JUDr Tomáš Kozovský nie je hlavnou postavou a naňho tento článok primárne poukazovať nechce. (Sekundárne určite áno.) Poukázať chcem na to, že u nás naozaj je možné, aby odvolací súd urobil doslova a do písmena PROTIPRÁVNY KROK. Aby

krajský súd svojvoľne odignoroval zákon

a urobil tretíkrát rozhodnutie, ktoré podľa zákona smie urobiť maximálne dvakrát. A že keď sa ukrivdení dotknutí sťažujú na tento fakt na Ústavnom súde, tak že ten ich tiež pokojne môže poslať do p*če. (Píšem to tak, ako to je. Lebo keď Ústavný súd sa môže zastať krajského, ktorý zjavne porušil zákon, môžem ja napísať, že je to pekná k*kotina. A hviezdičky som použil len a len kvôli publikovaniu tohto článku na vybrali.sme.sk.)

Na jednu vetu odbočím: v slušnejšej forme (zasa úplný hulvát nie som) som

tento text odovzdal aj v Kancelárii prezidenta SR.

Ako taký apel na prezidentku, ktorá za svoje najvyššie priority označuje spravodlivosť a vymožiteľnosť práva Až sa ku mne dostane nejaká reakcia, budem článok aktualizovať, prirodzene.

Od tohto môjho “otvoreného listu” vo forme blogu si nesľubujem nič konkrétne. Rád by som sa jednoducho iba dočkal skutočnej spravodlivosti pre mojich rodičov. Pretože tí v celom procese neurobili NIČ zlé. Úplne zjavne a nespochybniteľne sú iba obeťami systému. Sám za seba by som rád videl, že v tomto štáte spravodlivosť ako kvázi inštitúcia reálne funguje, že nie je iba frázou zo slovníka.

Budem sa snažiť byť čo najstručnejší, no pritom zachovať dostatočnú informatívnosť. Začnem článkom z denníka Plus jeden deň publikovaným v období, kedy sa čakalo na tretie rozhodnutie odvolacieho súdu, cca v roku 2015. Na jeho podklade je možné urobiť si základnú predstavu o podstate sporu.

Nádejní kupci zbúrali dom, o ktorý sa zaujímali, a potom odstúpili od zmluvy

Rodine zostala len zrúcanina

BRATISLAVA – Namiesto peňazí z predaja rodinného domu zostala rodine iba zrúcanina a spustnutá záhrada. Po uzavretí kúpnej zmluvy, ale pred vyplatením peňazí, dala rodina dom do rúk novému nádejnému majiteľovi, aby už na ňom mohol robiť. Ten ho však ihneď začal búrať. Keď z domu zostali len trosky, od zmluvy odstúpil. Predávajúci tak prišli o peniaze aj o dom. Ani po siedmich rokoch sa nápravy nedočkali, hoci súd už dvakrát rozhodol v ich prospech.

Všetko sa začalo v roku 2008, keď sa Andyho (rozumej moja – poznámka autora blogu) rodina rozhodla predať dom so záhradou. Ten stál v jednej z najkrajších častí Bratislavy, priamo na úpätí Karpát. Dvojpodlažný dom bol bez problémov obývateľný. Predaj skomplikovala nesvojprávnosť Andyho otca, ktorý dom vlastnil spolu s manželkou. “Vedeli sme, že chvíľu budú trvať právne kroky, preto sme sa dohodli v rámci preberaco-odovzdávacieho protokolu, že kupujúcim nehnuteľnosť dáme k dispozícii hneď s tým, že peniaze budú v notárskej úschove,” vysvetľuje Andy.

Rodina tak nechcela komplikovať predaj

a umožnila rodine Kozovských, ktorá dom kupovala, začať prípravné práce.

“Počítali sme, že začnú upravovať záhradu a podobne. Vôbec sme nečakali, že budú robiť niečo s domom. Aj podľa pracovníčky zo stavebného úradu na búracie práce potrebovali vlastnícke alebo iné právo, ktoré by ich oprávňovalo odstrániť stavbu,” hovorí Andy. “Ale viac-menej nám to bolo jedno, nech by to aj zrovnali so zemou, kúpna zmluva bola uzavretá,” dodáva.

Notárska úschova mala trvať 90 dní a počas tej doby mala rodina vydokladovať, že súd schválil predaj pozemku s budovou. “Chvíľu to trvalo, neklaplo to na prvýkrát a medzičasom notárska úschova stihla skončiť. My sme požiadali súd o blokáciu tých peňazí, aj ju schválili,” vysvetľuje Andy.

Lenže ani toto im nepomohlo.

Peniaze Kozovským iný sudca vrátil a tí od kúpnej zmluvy odstúpili

Z pekného domu v jednej z najlukratívnejších bratislavských štvrtí je tak ruina, ktorú sa kupujúca rodina Kozovských silou mocou snaží vrátiť jej pôvodným majiteľom. Bez akejkoľvek kompenzácie za zničenie plne funkčnej a obývateľnej nehnuteľnosti.

“Prvý proces s Kozovskými trval vyše roka, nakoniec súd rozhodol v náš prospech,” vysvetľoval Andy. Protistrana sa ale odvolala a po roku odvolací súd vrátil prípad prvostupňovému na opätovné prerokovanie. “Po dvoch pojednávaniach, kedy sudkyňa nenašla žiadne pochybenie, rozhodla rovnako. Oni sa ale zase odvolali,” povedal Andy.

Spýtali sme sa na názor Kozovských, JUDr Tomáš Kozovský však svoj postoj prezentovať nechceli. “Ani ja sa v tomto čase nebudem k ničomu vyjadrovať,” odkázal nám manžel.

Takže Andyho rodina stále netrpezlivo čaká, ako celý proces dopadne a či verdikt súdu bude už konečne finálny.”

Reakcia nezávislého právnika

“Odstúpenie od zmluvy prichádza do úvahy iba z dôvodov uvedených v zákone alebo v zmluve. Kupujúci by preto mohol odstúpiť od zmluvy iba v prípade splnenia niektorého zo zákonných alebo zmluvných dôvodov (ktorými bývajú prípady porušenia povinnosti druhej zmluvnej strany). Ak neboli splnené dôvody na odstúpenie, predávajúci by sa mohli domáhať na súde zaplatenia kúpnej ceny, kde by súd ako predbežnú otázku skúmal, či došlo k splneniu dôvodov na odstúpenie, a teda, či kupujúci platne odstúpil od zmluvy. Inak by prichádzalo do úvahy uplatnenie nároku na náhradu škody vzniknutej zbúraním domu. V prípade ak by išlo o úmyselne konanie na strane kupujúceho, mohlo by takéto konanie spĺňať aj znaky niektorej zo skutkových podstát trestných činov uvedených v Trestnom zákone.”

Toľko článok z novín. Nasleduje moje

zhrnutie celého príbehu s doplnením aktuálnych informácií

o ďalšom vývoji.

Koncom roka 2008 sa moji rodičia rozhodli predať úplne funkčný a aj v tej chvíli stále ešte normálne trvalo obývaný dvojpodlažný rodinný dom s pozemkom v lukratívnej oblasti “Ahoj-Briežky” v Bratislave. Táto štvrť leží na úpätí Malých Karpát nad vinohradmi, v ktorých prinajmenšom kedysi vlastnil parcelu napr. aj expremiér Robert Fico.

Po nejakom čase za vtedy primeranú trhovú cenu 7 a pol milióna slovenských korún (249 tisíc eur) ten dom kúpil istý právnik, JUDr Tomáš Kozovský resp. jeho manželka – nakoľko kupovali síce na jej meno pri zúžení ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak celú kúpu riešil od začiatku do konca on. Všetky návštevy, obhliadky, rokovania a formality riešil výlučne len a len JUDr Tomáš Kozovský. Práve preto v celom tomto texte píšem o ňom ako o “kupcovi”. Je to tak jednoduchšie a presnejšie to odzrkadľuje skutočnosť.

Istou komplikáciou z hľadiska časového aj technického priebehu kúpy bol fakt, že vlastník polovice domu, môj otec bol v tom čase ako psychiatrický pacient s diagnostikovanou bipolárnou poruchou oficiálne, úradne nesvojprávnym. Predaj jeho podielu teda musela odsúhlasiť jeho manželka, moja mamička ako vlastníčka druhej polovice, spolu s tzv “kolíznym opatrovníkom”, ktorým príslušný súd (podľa miesta trvalého pobytu ním bol súd senický) na podklade nášho návrhu ustanovil mňa ako syna. Ten istý súd následne schvaľoval konkrétnu kúpnu zmluvu. Pre istý technický nedostatok neprebehlo schválenie tejto zmluvy hneď na prvýkrát a proces sa musel opakovať. Pochopiteľne, spôsobilo to výrazné časové zdržanie priebehu predaja.

Aj kvôli tomu teda dostal na podklade odovzdávacieho a preberacieho protokolu tento kupec k dispozícii

pozemok aj s domom pred dotiahnutím celého kúpneho procesu

a pred vyplatením a prepisom domu. Bolo plne v záujme mojich rodičov vyjsť kupujúcemu v ústrety a umožniť mu začať vykonávať “prípravné práce” na údajnú plánovanú prestavbu domu čím skôr. Tieto “prípravy” však v konečnom dôsledku znamenali zbúranie celého domu, z ktorého napokon zostalo len torzo v podobe stien prvého nadzemného podlažia. Bez strechy – iba otvorené, odkryté a holé steny.

V takomto štádiu navyše z neznámych príčin došlo na stavenisku (za ktoré bol vtedy v plnej miere zodpovedný kupujúci) k menšiemu požiaru. V tej chvíli kupujúci oznámil svoj úmysel odstúpiť od kúpnej zmluvy a dom s pozemkom predsa len nekúpiť. (Po nevyhnutnom preinvestovaní odhadom viac ako milióna korún do vyčistenia pozemku od stromov a do zbúrania stavby a odvozu sutiny. Tieto peniaze však podľa tvrdenia dodávateľa uvedených služieb neboli ani zďaleka zadávateľom uhradené v plnej miere.)

Finančné vyrovnanie medzi predávajúcim a kupujúcim bolo v tom momente v štádiu, kedy sa čakalo na schválenie druhého “pokusu” odsúhlasenia textu kúpnej zmluvy senickým súdom za nesvojprávneho otca. Kúpna suma ležala v notárskej úschove a mala byť vyplatená za splnenia istých (úplne štandardných) podmienok predávajúcim alebo vrátená kupujúcemu v prípade ich nesplnenia či v prípade vypršania lehoty na splnenie. Rôznym naťahovaním (jednak nutnosťou opakovať proces schvaľovania kúpnej zmluvy, jednak dosť zjavne zámernými prieťahmi na strane kupujúcich) došlo k tomu, ze vypršala lehota notárskej úschovy a kúpna cena bola vrátená na účet kupujúcej. Právni zástupcovia predávajúcich ju okamžite súdne zablokovali. Po jej odblokovaní ťažko pochopiteľným rozhodnutím istého sudcu nechali zablokovať všetok nehnuteľný majetok kupujúcej. Ten je takto blokovaný dodnes.

Odštartoval sa

súdny proces, v ktorom sa predávajúci domáhali a dodnes domáhajú

potvrdenia platnosti kúpnej zmluvy a teda aj potvrdenia povinnosti kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu a nechať prepísať nehnuteľnosť na seba. To je totiž to, čomu s najväčšou pravdepodobnosťou špekulatívnymi ťahmi úspešne zabránili (logicky) v záujme toho, aby na začiatku procesu predaja predávajúci nemali možnosť žiadať o vyplatenie kúpnej ceny z notárskej úschovy.

No a tento súdny proces trvá dodnes. Vyše roka trval prvostupňový súd, na ktorom sa dokazovali fakty na jednej aj na druhej strane. Sudkyňa rozhodla na 100 % v prospech nás – predávajúcich a to úplne neochvejne. Kupujúci sa odvolali. Dosť paradoxne – s ohľadom na fakt, že kupovali dom za 249 tisíc eur – žiadali súd o zrušenie povinnosti zaplatiť odvolací poplatok vo výške cca 17 tisic eur. Odvolací súd “rozhodoval” dlhšie než rok a pol. Zrejme nakoľko nárok predávajúcich bol príliš ťažko spochybniteľný na to, aby si odvolací súd býval dovolil rozhodnúť vyslovene v ich (náš) neprospech, vec filištínsky vrátil na opätovné prejednanie pôvodnému okresnému súdu. Sudkyni stačili dve pojednávania na to, aby znovu rozhodla úplne jednoznačne v prospech predávajúcich. Kupujúci sa znovu odvolali, vec sa zasa vrátila na okresný súd a sudkyňa po tretíkrát na jedinom pojednávaní rozhodla v plnej miere v prospech predávajúcich. A prišlo v poradí už k tretiemu odvolaniu.

Medzičasom prišlo k istej zmene zákona v tom zmysle, že odvolací súd v tom treťom “kole” už mal (rozumej “musel”) rozhodnúť. A to tak, že rozsudok okresného súdu buď zmení alebo potvrdí. Ale nemohol ho tretíkrát zrušiť a vec vrátiť na okresný súd.

Predmetný senát však tento zákon bezohľadne porušil *

a vec si bez mihnutia oka dovolil predsa len znovu vrátiť súdu prvostupňovému. Bolo stanovené štvrté “kolo” a 14. júna 2019 sudkyňa okresného súdu (stále tá istá, po celý čas sa nezmenila) vyriekla po štvrtýkrát ten istý ortieľ: 100 %-ne v prospech predávajúcich. V tejto chvíli sa teda čaká na rozhodnutie, či sa protistrana znovu odvolá. Jej právny zástupca to nevylúčil, rozsudok sa teda nestal právoplatným.

Mimochodom, je tu istá zvláštna zaujímavosť. Za celých tých 11 rokov sa pani Kozovská ukázala na súdnom pojednávaní raz alebo možno dvakrát a

JUDr Tomáš Kozovský tuším o jedenkrát viac.

Vo všetkých ostatných prípadoch sa neunúvali ani len ukázať, proces v ich mene vedie výhradne len ich právnik, JUDr. Matulník. (Ten aktuálne kandiduje na sudcu ústavného súdu.) Na čo majú čisto z právneho hľadiska nárok, samozrejme. Morálne a ľudské hľadisko je však (aj) v tomto prípade od toho právneho na hony vzdialené.

Kto by sa pri všetkých uvedených skutočnostiach divil, že celý proces v tejto chvíli trvá už zmienených 11 rokov. A že momentálny stav je taký, že z celkom pekného, obývateľného a do poslednej chvíle pred predajom aj trvalo obývaného domu v jednej z najlukratívnejších bratislavských štvrtí je ruina, ktorú sa

JUDr Tomáš Kozovský silou-mocou snaží vrátiť

jej pôvodným majiteľom bez akejkoľvek kompenzácie za zničenie absolútne funkčnej a obývanej nehnuteľnosti.

O tom, čo tým spolu so svojou manželkou po ľudskej stránke spôsobili celej rodine pôvodných majiteľov domu, je zbytočné veľa písať. Zmienim teda len vek žalujúcich, mojich rodičov: mamička má 66 a otec bude mať na jeseň už 73 rokov. Nie sú to majetní ľudia – naopak. Už celé roky pred dosiahnutím dôchodcovského veku žil otec z invalidného dôchodku z titulu jeho psychiatrickej diagnózy a mamička žila z “opatrovateľského”. Predmetný dom bol (a pozemok zatiaľ zostáva) ich celoživotnou a aktuálne nedosiahnuteľne vzdialenou úsporou.

Ako každý priemerne Google ovládajúci človek veľmi rýchlo zistí, JUDr Tomáš Kozovský je pomerne zaujímavou “figúrkou”. A ja úplne na záver doplním ešte jednu pikošku. V roku 2014 som bol vyšetrovaný a stíhaný. Bolo by zbytočné rozoberať na tomto mieste dôvody a ostatné detaily okolo toho. V princípe išlo o niečo veľmi podobné, ako o tom píšem v tomto blogu o stíhaní za kupliarstvo. Podstatný je iný fakt.

O istej zaujímavej indícii svedčia tri vyjadrenia. Prvým je vyjadrenia môjho dobrého známeho s kontaktmi v policajných kruhoch. Druhým sú vyjadrenia dvoch zainteresovaných právnych zástupcov. A konečne tretím sú vyjadrenia žalujúceho prokurátora spolu so sudcom (!), ktorý ma súdil. Všetci títo ľudia ma úplne nezávislo od seba upozornili na mierne zarážajúci fakt.

Podľa nich moje trestné stíhanie nebolo iniciované ani samotnými vyšetrovateľmi, ani konkurenciou (o čom som ja osobne bol nejaký čas presvedčený) a už vôbec nie dievčatami, s ktorými som spolupracoval. (Pretože tie sa bez výnimky a zhodne vyjadrili, že ich spolupráca so mnou bola dobrovoľná, absolútne nenásilná a pre ne vyslovene prínosná.)

Je výrazne pravdepodobné, že

moje stíhanie inicioval JUDr Tomáš Kozovský.

Na podklade zmienených indícií a vysvetlení od vyššie zmienených osôb sa ja osobne domnievam (ale v žiadnom prípade to nevyhlasujem za fakt – ide o moje osobné presvedčenie), že JUDr Tomáš Kozovský mohol považovať za prínosné pre neho ako pre protistranu mojich rodičov, keď aspoň na čas odstráni z aktívneho života silnú oporu (morálnu aj finančnú) mojich rodičov ako jeho aktuálnych protivníkov. Je totiž možné, má na to patričné kontakty a vplyv. Čomu sa určite v súvislosti s opísaným vývojom udalostí nikto nečuduje.

Ak to tak skutočne bolo, prerátal sa. Proces tým, samozrejme, nebol nijako ovplyvnený.


* Na podklade tejto skutočnosti sme podali sťažnosť na Ústavný súd. V nej sme žiadali prešetrenie veci a odškodnenie za ujmu, spôsobenú týmto rozhodnutím odvolacieho súdu. Neuspeli sme. Ústavný súd vyjadril svoj názor v tom zmysle (reprodukujem tento raz úplne laicky), že nevidí žiadny dôvod do celej veci zasahovať.

Po viac ako 15 rokoch písania a publikovania som bol oslovený s ponukou písať copywriterské texty. Nakoľko vysvitlo, že ma to nielenže baví, ale som v tom aj kurva dobrý - robím to teraz na zákazku. Som však (zatiaľ) lacným copywriterom, pretože ma to nemusí živiť a stále to vnímam ako platené hobby.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *