Včera som spoznal * krásne mladé dievča s telom bohyne, ktoré má priam fetiš na vlastné vystupovanie z komfortnej zóny. Možno si to ani naplno neuvedomuje, no domnievam sa, že si vyslovene ulieta na vyhľadávaní príležitostí či situácií, ktoré ju nútia posúvať vlastné limity. V kontexte našej známosti istý svoj limit vlastne nielenže pokorilo, ale radikálne ho rozbilo na kašu. Hanblivá dvadsaťročná slečna sa totiž prihlásila do pornokastingu.
-
-
Španielska Andalúzia: jedlo zadarmo a čo presne je Talianovou nočnou morou
Základným poznatkom, ktorý mi výlet do španielskej Andalúzie priniesol, je fakt, že sa tam „prestravuješ“ zadarmo. Ak vieš, ako na to. A zasa nie úplne všade, samozrejme. Ja osobne si síce na jeseň urobím ešte párdňový výlet do Malagy, dôvody objasním v texte. Zázrak jedla grátis sa však deje konkrétne v Granade. A nie je v tom žiaden háčik. Nemusíš vyzerať ako Beckham ani nemusíš cestovať s Monicou Bellucci. Stačí štandardne prijímať tekutiny.
-
Tzv. „rýchle prachy“ alebo o tom, ako prospechársky vymývam babám mozgy
Asi nič v živote nie je čiernobiele, všetko je vecou uhla pohľadu. Naposledy sa mi tento môj prístup, táto téza potvrdila, keď mi istý človek odkázal, že si neželá, aby som s jeho dcérou komunikoval o mojich ponukách privyrobenia. Že ona veru celkom jednoznačne žiadne moje tzv. rýchle prachy realizovať nebude.
-
Zdanlivý rozpor medzi diskrétnosťou a mojím tvrdením, že všetko sa raz prevalí
Ak má mať tvoja manželka brutálne rada sex, užívať si prehĺtanie, anál, piss, nebodaj dokonca fisting a podobne… Ožeň sa s (bývalou) pornoherečkou či prostitútkou. Ale neopováž sa potom pindať jej na minulosť. Viac-menej takto vyzerala poznámka, ktorú som si napísal ako potenciálny námet pre blog. A tým by sa v hlbokej podstate vlastne už aj dalo skončiť. To by však nebol článok, ale horko-ťažko status na ixko (twitter). A najmä by to nič nehovorilo o základnej myšlienke, ktorou má byť jedno z mojich životných mott v zmysle, že všetko sa raz prevalí.
-
Garfield, lunch box a oplzlá básnička – bonmoty (prvej) krajiny pri Mŕtvom mori
Výlet do Jordánska som v hlbokej podstate realizoval primárne za účelom vypadnúť v zimnom období z bratislavskej a slovenskej kosy do tepla. Nemuselo to byť práve teplo Kapverdských ostrovov, ale teplo. Ako sa hovorí v mojich kruhoch, pekne som sa ojebal. Najväčším paradoxom mojej návštevy tejto arabskej a teda moslimskej krajiny sa stal fakt, že som si v počasí, do ktorého bola nevyhnutná hrubá zimná bunda, spálil vrch vyholenej hlavy. Nijako tragicky, vlastne iba zľahka pripiekol – ale predsa. (Aktualizované 09. 02. 2024)
